Pokec

Niečo o mne

♥♥AK HO MILUJEŠ,
NECHAJ HO IST, AK TA MILUJE VRATI SA,
AK SA NEVRATI NIKDY NEBOL TVOJ.♥♥


ø„¸¨°º ¤ø„¸¸„ø¤º°¨¸„ø
¨°º¤&„¸SISUŠKA „ø¤º°
¸„ø¤º°¨ ♥♥♥♥♥♥ ``°º¤ø„¸
¸„ø¤º¸„ø¤º°¨¨°º ;¤ 8;„¸¨°º¤

*´¨)
¸.•´¸.•*´¨) ¸.•*¨)
(¸.•´ (¸.• Ak fotka mlčí, ▬▬►▬▬►►►►
príď sa porozprávať s originalom. :)


..NIE SOM PRINCEZNA ,
NEZIJEM NA ZAMKU ,
NEVIDIM SVET RUZOVO ,
MOZNO TO VYZERA ZE SA STALE SMEJEM ,
ALE MOJ ZIVOT NIE JE ROZPRAVKA ,
MAM TAJNE PRIANIA ,
STALE MI NIECO CHYBA ,
UZ VIEM CO TO JE,
ALE AJ TAK TO NEMOZEM MAT ,
SI TO TY ,
A CO TERAZ ... ? NIC ... DALEJ BUDEM
TICHO PLAKAT A CEZ DEN UKAZOVAT TEN
FALOSNY USMEV ..

♥♫____♥♫____♥♫__ __♥♫☻____♥♫☻____♥♫ ;

To , Že PoZnአMoJe MeNo NeZnAmEná , Že PoZnአMňA ! =)

KtO Ma NePoZná , MôŽe ĽuToVaŤ a KtO Ma PoZná , Už ĽuTuJe ! =P

MoJe ChYbY Sú VžDy RoVnaKé.....aLe VýHoVorKy VžDy OriGiNáLnE =D


no Thaakze :D...sem taky zlozity cloviicek :D...nekedy nechapem seba, nekedy nechapem ostatnym, no a nekedy nechaapem celyy celucickyy svet:D...nekedy vim byt nala

Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil s chorobou. Bola to nevyliečiteľná choroba. V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky. Raz toho už mal dosť a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila. Keď sa prechádzal videl množstvo obchodov. Keď šiel okolo jedného obchodu s hudbou, uvidel nádherné dievča, asi v jeho rokoch... Bola to láska na prvý pohľad. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nepozeral sa po ničom inom iba po nej. Stále viac sa približoval k nej. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: „Môžem Vám nejako pomôcť?“ V priebehu toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev aký kedy vo svojom živote videl. Pocítil potrebu pobozkať ju práve v tejto chvíli. Koktavo jej odpovedal: „Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil jedno CD.“ Bez premyslenia zobral prvé CD aké mal po ruke. „Chceš ho zabaliť?“ dievča sa opýtalo s úsmevom. Odpovedal: „áno.“ A ona mu išla CD zabaliť, keď mu ho podala rozlúčili sa a odišiel. Od toho dna, navštevoval, tento obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To dievča mu stále jednotlivé CD balila. On si ich bral domov a zabalené ukladal do zásuvky. Príliš sa hanbil, aby ju niekde pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudiť, aby sa ďalší deň odvážil, a on sa chytil za srdce a... a vyšiel odvážne k obchodu. Kúpil si CD a ako vždy dostal ho zabalené. Vzal CD a keď sa ona nepozerala, rýchle jej nechal na pulte lístok s jeho telefónnym číslom a vybehol z obchodu von.„...Crrr“ !!! Matka zobrala slúchadlo: "Áno?", bola to ona, pýtala sa na neho, matka úplne zničená začala plakať a povedala: „Ty to nevieš? ... Včera zomrel.“ Bolo príliš dlhé ticho, až na plač matky, ktorý sa v slúchadle ozýval...Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla sa začať s triedením jeho vecí. Otvorila zásuvku a na jej prekvapenie zbadala tam hŕbu zabalených CD. Jedno z ich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom napísane: „Ahoj!!!, si fakt milý, chcel by si si niekedy so mnou vyjsť von? Mám ťa rada ...Sofia.“ S hlasitou emóciou otvorila matka ešte jedno CD a i z toho CD vypadol papierik, a na všetkých stalo to iste... Takýto je život... Nečakaj príliš dlho kým niekomu povieš, čo cítiš! Povedz to ešte dnes!! Zajtra už môže byť neskoro...tak preto choď za clovekom ktoreho lubis....a povedz mu to.....a nestracaj cas..........:(:(