Pokec

Niečo o mne

Možno neskôr alebo podla toho čo chceš vedieť.......

Tajomstvo života neleží na najvyššom miesta
sveta, ale nosíme ho v sebe.
Je v našej mysli a napriek tomu, že je tak blízko
mnohý z nás ho nikdy nespoznajú,
Cesta k vyslobodeniu začína v každom z nás.....

Na túto fascinujúcu Zem sme boli pozvaní na návštevu . Ako slušní návštevníci by sme sa mali k našej hostiteľke aj slušne správať. Nezanechať za sebou neporiadok a špinu.
Pre bohatú hostinu ani nevnímame jemný svet plný zázrakov. Stávajú sa z nás ignoranti. Ukradnúť, zničiť, zdevastovať... Neviem, či by sme si pustili takýchto ľudí do svojej obývačky. Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. Zatiaľ je to len zdvihnutý prst. Zatiaľ sú to premeny zvratné... Zatial !!!!!!!!

Nechtiac mi napadá výrok jedného spisovateľa Johna Fowlesa, s ktorým sa bojím súhlasiť:

"Možno svojim tvarom sme časťou ľudstva: V skutočnosti sa mi zdalo, že som jeden z tej seba zničujúcej hordy krýs. Som rád, že nie je žiadny boh! Keby bol, tak si neviem predstaviť, že my, zúriví, krátkozrakí a nenásytne egocentrický tvorovia by sme na tejto zemi mohli prežívať, čo len jediný deň!" ...........................................................
.....................................................................
Civilizácia nás oberá o kontakt s prírodou. A z nej sme predsa všetci vyšli. Pomaly zabúdame na jej zákonitosti. Odtrhli sme sa od nej a preto jej prestávame rozumieť. Príroda sa pre nás stáva neznámom. Porušujeme jej zákony a ona nám vie dať veľmi rýchlo po prstoch. Treba ju počúvať, vnímať, sledovať, chodiť do hôr - neexistujú na to knižky, treba mať len otvorené srdce. Pýcha ani peniaze nám nepomôžu... Odvážlivcov, ktorí chceli pokoriť prírodu sú plné cintoríny.
.............................................................................
.............................................................................
Paralelne s našim svetom existuje aj svet živočíšnej ríše, ktorý má svoje teritória a zákonitosti. Najhorší je stret týchto svetov. Myslíme si, že sme pánmi tvorstva, a preto sa nás dotýka, ak zviera ohrozí človeka, ktorý narúša ich zákony. Ale v porovnaní s tým, koľko my denne vyvraždíme živočíšnych druhov na našej planéte, je to nepatrná epizóda...........................................
...........................................................................

Kolotoč, ktorý sme aj my svojimi materialistickými nárokmi a vidinami pomáhali postaviť, sa stáva rýchlejším, hlučnejším, stále viac špinavým a nebezpečným. Neustále sme však podnecovaní tímom ekonómov, povznesených nad tento svet, ktorí nerozoznajú hrudu zeme od kusa betónu. Harmonické vzťahy sveta prírody sme pomaly odsunuli ako prekážku ekonomického rastu. Je až do plaču, keď si uvedomíme, že pár jednotlivcov obetuje dlhodobé záujmy ľudstva na tejto Zemi svojmu krátkodobému zisku. A možno by nezaškodilo, aby sa zavše každý z nás pozrel do zrkadla a zamyslel sa nad tým, ako k tomu všetci prispievame...



Človek svojimi zásahmi do prírody, konkrétne aj do vodného cyklu na planéte, vážne narušil relatívnu stabilitu počasia. Masívnou kanalizáciou vodných tokov, odvodňovaním, meliorovaním a vyhladzovaním obrovských poľnohospodárskych plôch, nekontrolovateľnou urbanizáciou zemského povrchu, ktorá zabraňuje prirodzenej akumulácii dažďových vôd v povodiach (výstavba miest, dopravných stavieb, diaľnic, ciest, parkovísk) zakryl značnú časť krajiny, dôsledkom čoho je čoraz väčší odtok vody z kontinentov do morí a oceánov. Postupne sa takto narúša malý hydrologický cyklus, čo v praxi znamená, že nad pevninou prinášajú zrážky čoraz menej vody a jej odtok sa súčasne neustále zvyšuje. Výsledkom je rýchle vysušovanie zeme na celých kontinentoch a jej následné prehrievanie, čo má zásadný vplyv na stabilitu globálneho ekosystému planéty Zem, vrátane jej ochranného obalu (atmosféry). Toto katastrofické vysušovanie kontinentov vyvoláva kŕče, ktoré sa prejavujú živelnými pohromami, veternými smršťami, ničivými búrkami, záplavami, dlhotrvajúcim suchom, požiarmi, ba aj takými prejavmi, akými sú zemetrasenia, či vlny tsunami. Mení sa zaťaženie zemskej kôry kontinentov, ktorá je každým rokom odľahčovaná o stá miliardy ton vody a o tú istú váhu zaťažovaná zemská kôra v oblasti oceánov.
..............................................................................
..............................................................................
Na Slovensku sa taktiež zmenilo rozdelenie zrážok. V horských oblastiach prší viac a v nížinných menej, než v minulosti. Na základe analýz dlhodobých trendových zmien pre ročné, sezónne i mesačné zrážky, možno konštatovať, že v uplynulých desaťročiach došlo na našom území k dlhodobému poklesu priemerných ročných zrážok. Znížili sa o 40 milimetrov, tj. o 5,6%. Pritom ide o rovnaký pokles v zimnom i letnom období. Podelili sa skutočne bratsky – každé obdobie prišlo o svojich 20 percent. V období od septembra do mája pokračuje trend znižovania zrážok, a výsledku nepomôže ani fakt, že v októbri a februári je to naopak. Na vrchole leta, v mesiacoch jún, júl a august, zasa dochádza k výraznému trendovému zvýšeniu priemerných mesačných zrážok. Toto obdobie je charakteristické výskytom intenzívnych letných lejakov búrkového charakteru. Vtedy zrážky spôsobujú vyššiu pravdepodobnosť vzniku povodní a záplav. Inými slovami - v krátkych časových úsekoch spadne na naše územie extrémne veľa zrážok a v dlhších sa zasa znižuje intenzita zrážok natoľko, že výrazne zmenšuje šancu na vytváranie zásob vodných zdrojov prirodzenou akumuláciou. Výsledkom je vážne narušenie celkovej vodohospodárskej bilancie v povodiach Slovenska. O 70 milimetrov menšie zrážky predstavujú stratu približne 3,5 miliárd kubických metrov vody.