Pokec

Niečo o mne

Jedného dňa sa Meher Baba opýtal svojich žiakov:
„Prečo ľudia na seba kričia, keď sú nahnevaní?“
Žiaci sa na chvíľu zamysleli.
„Lebo sme rozčúlení – odpovedal jeden z nich – preto kričíme.“
„Ale prečo máš kričať, keď ten druhý je vedľa teba? – spýtal sa Baba - nemôžeš hovoriť potichu? Prečo kričíš, keď sa na niekoho hneváš?“
Odpovede boli rôzne, ale ani jedna Meher Babu neuspokojila. Napokon vysvetlil:
„Keď sa dvaja ľudia na seba hnevajú, ich srdcia sú veľmi vzdialené. Aby túto vzdialenosť prekonali a počuli sa, musia kričať.
Čím viac sa hnevajú, tým viac musia kričať, aby sa na takú veľkú vzdialenosť počuli.“
Potom sa opýtal:
„Čo sa stane, keď sa dvaja zamilujú? Nekričia, ale rozprávajú sa nežne. Prečo? Ich srdcia sú si veľmi blízke. Vzdialenosť medzi nimi je nepatrná.“
Baba pokračoval:
„Keď sa zamilujú ešte viac, čo sa stane? Už ani nehovoria, iba šepkajú. Nakoniec už nepotrebujú ani šepkať, len sa na seba dívajú. Tak je to, keď sa dvaja milujú.“
Napokon Baba povedal:
„Keď sa rozprávate, nedovoľte, aby sa vaše srdcia od seba vzdialili, nehovorte slová, ktoré ich oddaľujú, lebo príde deň, keď bude vzdialenosť tak veľká, že nebudete môcť nájsť cestu späť.“