Pokec

Niečo o mne

Narodil som sa, keď nik nebol doma...mama drhla schody a otec kradol kukuricu. Bolo nás 13 deti. Boli sme veľmi chudobní. Spávali sme v jednej nočnej košeli. Keď jednému z nás bolo treba ísť na potrebnú potrebu, museli sme ísť na dvor všetci. Mama každú nedeľu búchala päsťou po stole, aby si susedia mysleli, že klepe rezne. Do školy som chodil veľmi rád. Každú triedu som opakoval tri krát. Keď som vyšiel zo školy ako devätnásť ročný, išiel som na vojnu. Vojaci písali listy rodičom, aby im poslali balík, tak som napísal aj ja: Milá mama. Pošli mi buchty a 100 korún. Tvoj syn. A mama mi odpísala: Milý syn. Buchty ti neposielam, lebo trúbu máme na vojne a desať korún sa píše s jednou nulou. Tvoja mama. Keď som sa vrátil z vojny, išiel som sa učiť za kováča. Kováč povedal: Kývnem a ty buchneš. On kývol a ja som buchol, ale on už viac nekývol. Potom som išiel do väzenia. Zomrel som ako 26 ročný. Takto končí moja púť na Zemi. Teraz vám všetkým odpisujem z pekla, Lucifer teraz vybavil cez Antik vysokorýchlostný internet.