Pokec

Niečo o mne

Je väčšia ako ty,je silnejšia jak my,
niekto pre ňu žije a niekto pre ňu nechce žiť,
naše sny sa nemusia splniť vždy,
ale každý ju chce cíťiť, nikto bez nej nechce byť,
každý ju chce chytiť a už nikdy nepustiť,
sme ako ranení keď nás chce opustiť.cítime sa zradení,ťažko jej vieme odpustiť,ako to mohla dopustiť,ako sa mohla rozpustiť,
ako cukor v čaji,ktorý ale nikdy nechutil tak horko,
toľko som jej veril a ona mi spraví toto,
toľko som jej dal a ona mi dala len toľko bolesti,
že jedine čo teraz chcem je svätý pokoj.
musím si premyslieť,či jej ešte môžem veriť,
áno,chcem tomu veriť,nechám ju kľudne veliť,
aj tak príde vtedy,kedy bude chcieť,a nie kedy budem chcieť,
ale viem,že príde späť, aj keď v inej podobe,na podobe nezáleží,
veď záleží len na nej,a len pravá dlho vydrží,lebo stojí pri mne,aj keď sa mi práve nedarí a vždy ma podporí,keď potrebujem trochu podpory,
ona je istota aj neistota,svetlo aj tma, a keď zapletie sa do života,tak sa s nami hraj,ako lotéria, nikdy nevieš dopredu,či za to,čo si platil,dostaneš aj svoju odmenu...



Som život. Žijem. Nikto o mne ešte nevie. Som tichučko, ešte nikoho neobmedzujem, ale predsa som tu! Zmením tvoj život k nepoznaniu.
Začínam sa rýchlo vyvíjať. Zrazu mi bije srdiečko. Jéj, aké je to fajn počuť ten pravidelný tlkot v súhre s tým jej. Už sa môžem považovať za živú bytosť. Mám veľkú radosť. Pomaly už mám aj ručičky aj nožičky. Aha, a keď už tak počítam, mám aj päť prštekov na jednej a päť prštekov na druhej ruke. Netrpezlivo očakávam, čo sa mi bude vyvíjať neskôr.
Myslím, že pomaly o mne začína tušiť. Mám však z toho zlý pocit. Cítim, že sa jej to nepáči, že som. Veď ja za to nemôžem. Túžim pocítiť aj iný pocit. Nielen tento. Neviem ho pomenovať, ale cítim sa nepríjemne. Chcem zažiť ten dobrý pocit. Pocit istoty, lásky a pohody. Ale ja zažívam niečo iné. Nie je mi najlepšie. Prečo som práve ja tým, čo je na tomto svete zbytočné? Cítim ako rozmýšľa nad zlými vecami. V hlave sa jej roja myšlienky, z ktorých mám ja strach. Neodmietajte ma! Myslíte, že každý takto končí alebo len ja som to vyvolené stvorenie? Stvorenie, ktorému nie je dopriané byť. Aké je to jednoduché. Byť. Žiť. Možno pre niekoho áno, ale pre mňa nie celkom. Môj osud je v jej rukách.
Každý deň vo mne skrsne myšlienka, čo bude ďalej. Bude vôbec ďalej? Ten strach o svoj život ma neúprosne núti rozmýšľať viac a viac. Čo ak ešte netuší, že ja som to najcennejšie v jej živote? Čo ak ešte netuší, že robí najväčšiu chybu, akú len môže spraviť? Áno. Ona možno ešte netuší, ale ja už začínam. Mávam zlé sny a nepokoj mi nie je cudzí, ale jej je to jedno. Neviem s ňou nadviazať kontakt. Škoda. Mohli by sme mať dlhé rozhovory alebo aspoň ona by si mohla vypočuť môj názor. Nedá sa to. Ona je hluchá k mojim prosbám a čas je neúprosný. Tlačí ju spraviť konečné rozhodnutie, ktorého sa bojím.
Cítim, že sa stane niečo zlé. Cítim jej nervozitu, ktorá sa prenáša aj na mňa. Po prvýkrát v živote vidím niečo iné, ako toto teplučké príjemné prostredie, kde som doteraz a kde sa diali tie úžasné premeny na mojom tele. Nepáči sa mi to. Bojím sa toho. Prečo sa ma to snaží chytiť? Nechcem! Je to studené. Nie! Bolí to! Prečo práve ja? Prečo práve mne nedoprali žiť život, ktorý som chcelo žiť?



Kto sú skutoční priatelia? Viem, že túto otázku si položilo veľa ľudí, ktorých niekto v živote sklamal. Priatelia sú ľudia, ktorí nám pomáhajú v ťažkých situáciách; snažia sa nás rozosmiať, keď je nám zle; stoja pri nás, aj keď spravíme najväčšiu hlúposť na svete; nenechájú sa len tak odbiť, keď sa s nimi hádame; priatelia si robia o nás starosti, keď sa nám niečo stane a sú ku nám úprimní. Sú to ľudia, ktorí pri nás stoja aj keby začala tretia svetová vojna.
Ale nie je priateľ ako priateľ. Niektorí priatelia sú naozaj tí skutoční, ale niektorí sa nás snažia len využiť a niečo od nás ,,dostať". Hovorí sa, že ,,nikto si nezaslúži naše slzy, ale ten kto si ich zaslúži nás nikdy nerozplače". A je to pravda. Skutoční kamaráti nám nikdy neublížia, takže nás nemôžu rozplakať. Jedine by nás mohli rozplakať od smiechu, takže slzami šťastia. Ale ľudia, ktorých mnohí považujú za tých ,,pravých" kamarátov nám len ublížia a sklamú nás.
A preto je pravda, že priatelia sú ako príbuzní (ktorým človek veľmi dôveruje a má ich veľmi rád), ktorých si človek vyberá sám - je len na tom človeku, akého kamaráta si vyberie, len je hlavné aby boli ku sebe úprimní a aby neutekali pred problémami, ale snažili sa ich vyriešiť.
Mnohí ľudia až po nejakom čase zistia, kto boli a kto sú ich skutoční priatelia. A je dobré keď človek zistí, čo najskôr na koho sa môže spoľahnuť, aby len tak hlúpo nedôveroval človeku, ktorý ho ohovára na každom kroku.

Pamätáš na všetky veci, ktoré sme chceli
Teraz nás všetky naše spomienky prenasledujú
Vždy sme mysleli na rozlúčku
Aj s našimi vysoko zdvihnutými rukami.
Nikdy by to nefungovalo, že?
Nikdy sme sa nezamýšľali na bojom alebo smrťou.
Nechcela som nás odpisovať.
Neprišla som sem ublížiť ti.
Teraz nemôžem prestať.
Chcem aby si vedel, že nezáleží, ako sme sa dostali na túto cestu
Niekto musí ísť
A chcem aby si vedel, nemohol si ma milovať lepšie
Ale chcem aby si sa pohol ďalej
Tak už odchádzam
Pozerať sa na teba to robí ťažším
ale viem, že najdeš inú, ktorá ťa vždy nerozplače.
Začalo to dokonalým bozkom, potom sme mohli cítiť prichádzať jed
Dokonalosť nemohla udržať túto lasku nažive.
Vieš, že ťa veľmi milujem, milujem ťa natoľko, aby som ťa nechala ísť
Chcem aby si vedel, že nezáleží, ako sme sa dostali na túto cestu
Niekto musí ísť
A chcem aby si vedel, nemohol si ma milovať lepšie
Ale chcem aby si sa pohol ďalej
Tak už odchádzam
Už odchádzam
Už odchádzam
Nemôžeš mať z toho dobrý pocit, keď vieš, že je to zlé.
Už odchádzam
Už odchádzam
Nejďe to takto ďalej
Tak už odchádzam
Už odchádzam
Už odchádzam
Už odchádzam
Ooohh oh
Už odchádzam
Už odchádzam
Už odchádzam, yeah
Pamätáš na všetky veci, ktoré sme chceli
Teraz nás všetky naše spomienky prenasledujú
Vždy sme mysleli na rozlúčku
Chcem aby si vedel, že nezáleží, ako sme sa dostali na túto cestu
Niekto musí ísť
A chcem aby si vedel, nemohol si ma milovať lepšie
Ale chcem aby si sa pohol ďalej
Tak už odchádzam
Už odchádzam
Už odchádzam
Nemôžeš mať z toho dobrý pocit, keď vieš, že je to zlé.
Už odchádzam
Už odchádzam
Nejďe to takto ďalej
Tak už odchádzam

Neboj se to neskončí
Já se s ničím neloučím
Jsem rád že s tebou jsem

Nemám život přečtenej
A netuším co lidi chtěj
Jen vím co od něj teď čekám já

Nesnáším loučení
Jsem dál, v hlave mě máš Mně na tom záleží
To zlý a hloupý zmaž Já už přišel na to proč mám tě rád
Na to že láska je největší
z mých Nálezů
A Ztrát.

Vozím se opo schodech
Líbame se v podchodech
Jdem dál, svou pasáží
Jezdím s tebou tramvaji
A v automatu s tebou jím
Jsme pár těch co láskou hladoví.