Pokec

Niečo o mne

┌∩┐(◣_◢)┌∩┐
LÁSKA NIE JE ŽIADNA VEDA :)
Vážte si ľudí okolo seba * dávajte im najavo ako ich máte radi a ako vám na nich záleží stačí jedno zapochybovanie a bude vás to mrzieť do konca života tak to nedopustite, kým je ešte čas

Ak ťa v najťažšej chvíli tvojho života opustia tí, o ktorých si si myslel/a, že sú tvoji priatelia a podrží ťa, ten o ktorom by si si to nemyslela, zistiš kto bol skutocný priateľ.

♥ Láska začína úsmevom, rastie bozkom a končí jednou slzou.

♥ Láska začína tým, že človek sa cíti byť sám a končí tým, že človek túži byť sám.

♥ Láska a nenávisť sú ako dve sestry. Kde je jedna príde druhá a spolu odídu.

♥ Neodudzuj ma slovom, myslou a ani skutkom, pokiaľ nevie prečo robím to, čo robím. To, že sa smejem neznamená, že som šťastná.

♥ Slzy ti nevrátia čo osud vzal, vrátia len bolesť, smútok a žiaľ.

♥ Láska je ako slza: rodí sa v oku a padá k srdcu...

Mladé dievča s ofinkou spustenou do pravého boku trochu cez oko.Zviera v náručí svojho macíka, ktorého dostala od osoby na ktorú teraz myslí.Má na ňu krásne spomienky len jedna jej pokazila život.Slovo ROZCHOD nechcela ani počuť ani naň myslieť...Lenže teraz jej na to slovo ostala spomienka.Pri každej, ale oveľa krajšej spomienke na tú osobu zvierala macíka viac a aj viac plakala.Sú už len priatelia.Keď je s ním pozerá sa naňho ju to tak bolí...Ale keď je s ním tak to sa to snaží zakryť.Tak už ti len zakývam na rozlúčku.Slovo DÚFAM u nej ostalo a vždy len dúfa že raz sa to vráti s5..Ako každé ráno sa budí do nového dňa.Bude ho opeť vidieť a držať za ruku!Úsmev na tvári , ale o chvíľu je z toho o5 zármutok.Pustí si svoje CD-čko a pripraví sa do školy.Každé ráno chodí s ním..Ubehli 3 týždne a ona stále smutne spomína na jedno slovo a v to druhé verí..Šesť školských hodín v škole a dievčatine myšlienky patria len jemu.Kráča po meste so sklonenou hlavou, ale niečo ju donútilo sa pozrieť na druhú stranu ulice..On a ona.V tej chvíli prestala veriť v druhé slovo.Chcela plakať..Nemohla, uprostred mesta nie.Nemala pri sebe ani macíka ktorého zvierala stále vo svojom náručí..Bežala na najbližší vlak.Musela vydržať aby v ňom neplakala..Keď vystúpila , bežala čo najrýchlejšie domov k svojmu macíkovi.O5 ho zviera v náručí a plače..Keď už nieje schopná ani plakať , zavolá mu a dohodnú stretko.Vo svojom obľúbenom tričku, obľúbených rifliach a na oblúbenom mieste..Pri útese presne na konci skaly.Jej macík v jej náručí a v ruke lístok a čierna ruža.Už ho vidí v diaľke prichádzať.Príde o trochu bližšie aby jej videl z diaľky do tváre.Dievča na ňho pozrelo smutnými, zarmútenými očami.POloží na zem lístok a naň čiernu ružu.Viac zovrie macíka vo svojom náručí...On od strachu beží k nej.Pošle mu vzduchom pusu a už len rozprestrie ruky a krok dozadu..Tak málo chýbalo aby ju chytil za ruku.SPadne na kolená k čiernej ruži a lístku.Zoberie do ruky a číta:"Prepáč že ťa ľúbim..."Posledná veta pre neho na rozlúčku.Pobozká čiernu ružu..."Ahoj..."