Pokec

Niečo o mne

Ľúbim ťa po tridsiatich rokoch.
Ty spíš
ponorená do perín,
ktoré som včera pral.
Tvojich 120 kíl sa rozlialo po gauči.
Moja hlava oťažená parohami
sa skláňa nad žehliacou doskou.
Musím ešte povysávať, prach utrieť, bože.
Teraz tu stojím a rozmýšľam,
ako som mohol pred tridsiatimi rokmi
po tebe tak túžiť a spievať ti........

Ľúbim ťa.. (Ježiš mária).....
tak veľmi ako ľúbiť viem,
ty si šťastie mojich dní (som bol mladý a hlúpy)
si vôňa májových rán.
Ľúbim ťa,
to nie je iba krásny sen,
tiež ma ľúb (radšej nie)
nech nie som viac sám.

Ty si spokojne chrápeš a ja
rozmýšľam čo zajtra uvarím,
aby si mi zas nerozbila tanier o
hlavu ako minule.
Nič čo robím sa ti nepáči.
Sme dvaja ufrfľaní penzisti,
ktorí sú radi, keď je každý sám.
A tak keď zaspíš,
si otvorím fľašu borovičky,
dívam sa na ňu s úsmevom
a tej spievam.......

Ľúbim ťa....... (ááááá)
tak veľmi ako ľúbiť viem
ty si šťastie mojich dní (hik)
si vôňa májových rán.
Ľúbim ťa
to nie je iba krásny sen
tiež ma ľúb (Nejde to)
nech nie som viac sám.

Viete manželstvo je ako dobývaná miestnosť
tí čo sú dnu chcú ísť von
a tí čo sú von chcú ísť dnu.