Pokec

Niečo o mne

Nič som nestratila a teda tu nič nehľadám ...som proste obsadená žena, na písmenka zaťažená. Nič menej nič viac tak dajte sa vystreliť kvôli tomu trebárs na mesiac .Som závislá na živote, slnku v dlaniach, hviezdach v očiach, som proste žena rôzných tvári a či sa to nesmie vari?
Nedám sa kúpiť...som len na čítanie!


Všetci tu píšu niečo clivé a pekné či naopak kruté a nemilé...chcú meniť svet, spraviť ho krajším alebo podľa seba,,,bojujú perom, či len tak..Ale ja ho nechcem meniť, mne sa páči taký aký je. Pretože keď si ho nedáte nikto vám ho nepokazí!



DNES

Dnes len samé výhovorky
ako spodok kávy horký.
Niekto sa tu práve smeje,
nie je viacej beznádeje.


Nechcem čítať zlé už z rána,
vtedy najviac bolí rana.
Tak čo sa to stalo s nami,
sme len sveta obeťami?

S TEBOU ČI BEZ TEBA

Hodiny, dni, čo rátaš?Nám je čas zbytočný.
Stále na niečo čakáme.
Navzdory tomu čo nemáme.
Necítim ťa dnes, ani zajtra a nikdy cítiť nebudem.
Bludisko nádeje a či len sen?
Romantika je kde byť majú dvaja ,
odrazy svetiel v tvojich očiach niečo taja.
A ja sa bojím nato prísť
preč, ďaleko, tam...
Kam teda neodísť?
Sama a však s bezpečnostným pásom ,
sa púšťam na nebezpečné cesty.
Čo je teda horšie?
Prísť o TEBA?
Alebo radšej o nič neprísť?