Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pokec

Azet

gibsonx
 

gibsonx

Muž / Bratislavský kraj
0

vyplnený profil

0

odpovedá na RP

https://www.youtube.com/watch?v=ibeFYiZ14fY

Niečo o mne

G.T.C. travel company for Alien entity. company limited.


! ! ! ...pri čítaní tohto profilu, nejedzte, nepite, nesúložte,nehrajte hazardné hry, kolky, biliard, vyzliekaný mariáš a nepredkladajte občiansky preukaz orgánom. hrozí trvalé poškodenie zdravia ! ! !





GENESIS ®
¨¨¨¨¨¨¨¨¨¨

catch no.1


... v roku bližšie neurčenom som sa vyskytol, bližšie neurčeným rodičom. Boli rôzneho pohlavia. jeden samček a jedna samička. Neviem, ako je to možné, ale nechali si ma a dokonca aj krmili. Po bližšie neurčenej dobe, som začal chodiť a cpať prsty do zásuviek pod prúdom. Mal som so zásuvkami velmi blízky citový vzťah. Príjemne mi triasli telom a jemne zahrievali. Pocit rodinného tepla sa u mňa tak zahniezdil, že som sa stal atomovým inžinierom. riadim studenú fúziu v mikrovlnkách a iných zariadeniach s tým spojených. V nestráženej chvíli riadenia fúzie a volantu preskočil jeden neposlušný polorozštiepený atomik mne do hlavy. Od vtedy mám neriadený tik na lavom oku a tremor lavých, horných strapcov. Chirurg zo mňa už nebude, ako si to moja predloha genotypu predstavovala. V mne bližšie nechápanom časovom slede, si ma našla dobrá duša, samička rovnakého druhu Homo debilis. Ak by nebola debilis, nebola by si ma vzala k oltáru. V dobrej viere a pocitu spolupatričnosti, som prijal její rúži. Tento velmi dynamický a konštruktívny vzťah, však vydržal len krátko. Pochopila moje úmysli, obrať ju o venček, veno, úspory a zdravý rozum, rozviazala so mnou vzťah a šnúrky na teniskách. Bola to krásna doba, plná prekvapení a neočakávaných zvratkov. Vyzvratkoval som sa u notára a taxikárovi do čižmy. Bol tak povdačný, že som mu za odmenu umyl taxík z vonku aj zvnútra. Po šťastnom rozchode a rozdelení hnutelností a nehnutelností, (pes, značky kde si sa vykotil a dom rozmeru 2*3 metre z vonku) sme šťastní odišli na slávnostný obed do nedalekej unimobunky na hot dog a ešte nejakú inú mrtvolku. Zasa boli neočakávané zvratky. Tentokrát, ale od mojej bývalky. Ogrcla obsluhu, susedovi tanier a kuchárovi nohy. Kuchár s ironickým úškrnom zasalutoval, ochutnal menu na svojom kolene a so stoickým kludom poznamenal. Ved to nieje ani kyselé. A odišiel poopraviť chuť jedla do kuchyne zo záhadnou skratkou na dverách- WC MAN and WOMAN. Boli na nich aj nejaké figúrky v záhadných polohách, proti sebe stojace a niečo na seba ukazujúce. Asi prstom. Aspoň jedna ukazovala. Len neviem, prečo vo výške nad kolenami. Asi tým chcela niečo naznačiť. Po vydarenom obede a očiste Vnútorností, sme sa v mieri rozišli. dodnes mám 14 štichov na lavom obočí a oko mi visí len na očnom nerve. Má to svoje výhody. Vidím za roh a do výstrihov. Po tomto dynamickom vzťahu, musel som sa postaviť na vlastné nohy a pouvažovať o zmysle života, vesmíru a fraktálov. Tie som nepochopil dodnes. Môj další osud bol vo hviezdach, kryštálovej guli a dobročinnosti okolia. Kúpil som si gitaru za posledné úspory (13,50Sk) natiahol jedinú strunu, doladil a zaspieval žalm mrtvej myši, utopenej v pive. Tak to dojalo okolostojacich, že mi začali hádzať rôzne ovocie, zeleninu a pritrafili sa aj nejaké stavebné dielce. Jeden nosím do dnes zakorenený v pravej časti mozgu. Nechávam ho tam, možno sa niekedy zíde, ked si budem chcieť postaviť domček. Dnes, v bižšie neurčenom a mne neznámom veku sedím pri stole reaktora so studenou fúziou a pozorujem chaotické poletovanie hmyzu v komore s Uránom. Krásne svetielkujú, niektoré na modro, iné na zeleno a vydávajú zvuky páriacich sa velrýb. Rád ich počúvam, pripomína mi to obdobie prenatálne, ked som si plával kraula v plodovom bazéne. Další osud, neurčený...
-----------------copyright 2008 ®gibsonx----------------


MEA TORTURA ®
----------------------
catch no.2


...po určitej dobe, určitých vzťahoch a neurčitých existenciách som si našiel zálubu v zbieraní nehnutelností. Obzvlášť pivné tácky a zbierka venerologických chorôb ma z duše potešili. Tácky som s nikým nemenil, choroby často. Neskôr som bol kôli zbierke tak vyhladávaný, že ma pozývali aj na kongresy významných lekárov. Stál som na podiu, záhadne sa tváril a doktori si ma obracali zo všetkých strán, Občas do mňa zapichli ukazovátko, prst a dokonca aj klinec sa pritrafil. Mám ho na poličke za sklom z nadpisom KLINEC 200 mm, dar od Dr. Mendele. Dr Mendele miloval svoju prácu, s velkým záujmom študoval moje novotvary na hlave, z láskou stískal v ruke pílku na železo, hladil ma po čele a občas aj ostrihal. Neviem prečo mi na lebku kreslil nejaké značky perom a písal písmená. Najskôr bol vášnivý krížovkár. Túto dobu som prežíval s radosťou a na plno. No nie na dlho. Predsa len niektorý kongres mohol skončiť aj mojou pitvou, ako sa niektorý vyhrážali. Ako sa hovorí, " nie každá pitva musí začať operáciou". Po hrozivom blýskaní očí doktora Steinhufela a skalpelu v jeho ruke, som radšej s týmito milými ludmi rozviazal kontakt. S Dr. Mendelem si dopisujem a posielam mu listy poštovým, rýchlobežným holubom. Len škoda, že mu niekto zastrihol letky, teraz musí bežať pešo. Trvá mu to trochu dlhšie a raz si zodral nohy až po kolená. Ale list doručil.
...dalšie obdobie bolo pre mňa velmi poučné a hladné. Sedával som v podchode U-bahnu, smutne som gúlal očami a malým deťom bral kekse. Po niekolkých dobre mierených ranách rodiča mužského pohlavia, som zrátal zvyšné zuby, napravil okuliare, garderobu a presunul sa do najbližšej ubytovne pre mentálne postihnutých. Tam bolo obzvlášť plodne. Plodne som obdarovával samičky jemne postihnuté roztrúsenou sklerozou, cirhozou pečene, mentálnou retardáciou, svojim genetickým odtlačkom.
Počkám si 5-6 rokov a potom sa pôjdem pozrieť do nedalekého cirkusu na výsledky môjho úsilia. Tajne som sa ukrýval pred vizitou, Anitou Bluemen a vrátnikom, v skrini so starým pečivom.. nevadilo mi že je tvrdé. Ked som na ňom dlhší čas sedel, dočista zmäklo a bolo poživatelné. Len som mal trochu problém so stolicou,stolom, lavicou a jedným rozbitým kreslom. Sedával na ňom s radosťou škodoradostnou, pacient s dosť divným menom. Volali ho Metard- Retard. Sedel oproti mojej skrini a jedným okom, ktoré mu sídlilo na temeni hlavy pozoroval škáru mojej skrine. Niekedy z dlhej chvíle, hádzal šípky, džem, príbor a personál, smerom k môjmu východisku. Ked sa už pred skriňu nič nevmestilo, presťahoval som sa do nedalekej kancelárie doktorky Urubambovej. Bola z dalekej Afriky, myslím, že z Konga. Bola velmi tučná, zlá a velmi čierna. Ked prišla niekedy v noci, okrem jej blýzkavého, zákerného úsmevu a očných bielok som nič iné nevidel. Neviem prečo chodila nahá a niekedy mala na sebe len sako z rukami priviazanými o chrbát. Nielen že bola zlá, ale ešte aj velmi škúlila. Niekedy v zlej nálade plakala v kúte, priviazaná k nejakej reťazi a slzy jej tiekli po chrbte. Vtedy som sa k nej radšej nepribližoval. Raz, ked som ešte nepoznal jej premenlivú náladu, som sa chcel pritúliť a velmi silno sa mi zahryzla do nohy. Zanechala mi na nej svoj odtlačok trojzubného vzorca, dvojku v lavo hore a otravu krvi. Noha mi tak velmi zmodrala, že som si ju mýlil s jašterom, čo mení farbu. Dosť často v horúčkach som ju hladil a milo sa jej prihováral. Nechcela mi odpovedať. Noha jedna neposlušná. Dal som si na ňu obojok zo psa, venčil ju a skúšal cvičiť povel " k nohe" ! Na to reagovala s poslušnosťou dobermana. Nemal som v nej cit a po týždni mi zo strapcou zliezli nechty a koža na ruke. Jedna milá pani, čo tam upratovala mi podala nejaké bylinky a láskyplne mi poradila, že ich nemám jesť, ale potierať ranu. Ale mám predsa vlastný rozum. Nedal som sa zmiasť, požul som ich 100 krát a vypadli mi aj posledné dva zuby. Rezne už jesť nebudem. Ráno ma našiel personál, dobili ma nábytkom a vyhodili na nedaleké smetisko s cedulou " biologický odpad". Válala sa tam jedna velmi zachovalá noha, ktorú som si transplantoval a odišiel do krčmy za rohom. ...len škoda, že bola lavá. Teraz musím chodiť krok sum krok.Nechcem sa velmi vzďalovať od tej skládky náhradných dielov, počkám si na správnu velkosť a orientáciu. Predsa len, ked musím bežať, vyzerám ako kráčajúce rýpadlo. Okolie sa mi dosť smeje, ale mne to nevadí...
...další osud neurčený...

-----------------copyright 2010 ®gibsonx----------------

F.U.T.U.R.E.®
------------------
catch no.3

...po prílete na Alfu Centaura, som stretol mimozemšťana,ktorý bol úplne, ale úplne ako ja. Hlava na krku, dve ruky, dve nohy, po päť prstov...evidentne sa vývoj aj mimo Zem vyvíja rovnako....zapol som jazykový translator a spýtal sa.
"Ahoj, ja som Človek. ako sa máš, ako sa voláš ?"...ale to len preto, aby sa translator naladil na novú reč.
Po zopár nezrozumiteľných zvukoch, začalo z translatora vychádzať niečo v zmysle
" chrr, kšk, rmh".....až odrazu " Ja som tretí vládca klanu zberačov volám sa Drhmu".
Konečne som vedel, že začne naša debata prinášať ovocie. tak som začal s niečím zložitejším.....
"ako je na tom vaša veda? máte nejaké technológie"?
...Drhmu vystrel hruď a pyšne odpovedal.
" My máme veľa technológií".
"Máme koleso a bicykel."
" a na akom princípe? čo používate ako pohon?
Drhmu vypol hruď ešte viac a s hrdosťou turistu odpovedal.
" NOHY ! My máme NOHY!"
"...a máme KOLESO!"
síce ma to vôbec neprekvapilo, veď aj my máme nohy a dokonca aj bicykle, ale odpoveď som čakal trochu inú. niečo o motoroch a tak. zdá sa, že som narazil na trochu menej chápavého jedinca. no, ale nevzdával som sa.
" a nejaké samohybné zariadenia máte?"
"a to je čo"?
" nooo, to sú také vozítka, na ktorých nemusíš šliapať, aby si sa niekde dostal. my im hovoríme autá."
"vidíš to čo chodí okolo rakety? ....to je auto. je na solárny pohon a je veľmi užitočné"
"To je primitívne"... odpoveď Drhmu ma trochu zaskočila.
"noo, ale máme aj lietajúce stroje, ako napríklad ten, s ktorým som priletel".
Drhmu opäť prekvapil ." To my nepotrebujeme. máme NOHY a KOLESO"
" a nejaké počítacie stroje máte?"
" Máme starú Krchmovú, tá vie počítať až do šestnásť" a opäť vypol hruď".
.....aby som sa dostal na začiatok našej konverzácie, lebo zjavne sme sa nikde neposúvali, skúsil som inak.
"aká dlhá je vaša civiliácia? ako dlho žije váš druh?"
" 180 veľkých obehov".
...ak som v tej rýchlosti dobre rátal, tak to bolo približne 320 miliónov rokov, čo ma teda silno prekvapilo. bolo to skoro dvakrát toľko, ako náš vlastný vývoj.
...tak som skúsil ešte raz.
"a to ste za tak dlhú dobu vyvinuli koleso?"
...z jeho neustále viac vypínajúcej sa hrude, som začal mať pocit, že sa o chvíľu musí zlomiť. alebo mu minimálne vyskočia platničky na chrbtici.
" Koleso je dobré a máme ho už veľmi dlho".
"aj nohy máme dlho"
nad nohami som sa nenápadne pousmial, prešiel to zhovievavým mlčaním a už túto tému znova nenačínal.
Drhmu začal byť trochu nervózny, škriabal sa na zadku a blikal očami. evidentne ho niečo znervózňovalo.
Trochu nesmelo som sa ho spýtal.
"Máš ešte chvíľu čas? rád by som sa s tebou rozprával".
Drhmu ešte viac znervóznel a po menšej odmlke povedal.
"Musím ísť na zasadnutie rady o technologickom vývoji kolesa a nôh".
Čomu som nie veľmi rozumel, veď čo už sa dá na kolese a nohách vylepšiť?
" A môžem ísť s tebou? možno by mi niekto z vašej rady vedel odpovedať na otázky, ktoré na vašu civilizáciu mám".
Drhmu to viditeľne potešilo, prestal sa škriabať a blikať očami, opäť vypol hruď a ľavým ukazovákom ukázal smer " Poď za mnou".
...Približne po hodinovom pochode sme prišli do obývaného územia, niečo na spôsob nášej menšej dedinky, niekde na Považí a následne do trochu skromnej miestnosti, kde už sedelo asi osem podobných jedincov, ako bol Drhmu.
Nechcel som byť hneď vtieravý, tak som sa postavil do kúta a čakal čo sa bude diať. Chvíľu si ma obzerali a po piatich minútach ticha som to už nevydržal a spýtal sa.
"Dobrý deň, som z planéty Zem, pred chvíľou som priletel a chcel by som sa spýtať na vaše technológie.."
na čo mi svorne a jednohlasne odpovedali.
"My máme koleso a nohy".
Náhle po tejto odpovedi zazvonil nejaký telefón, alebo zvonec s nápadnou melódiou staničného rozhlasu a po odoznení znelky sa ozval hlas .
" mobilní pacienti hláste sa u vrchnej sestry na odber liekov. imobilní, nech zostanú ležať, personál im lieky prinesie".
no a ja som vedel, že moja návšteva na Alfe Centaura bude pokračovať až po zaúčinkovaní ďalšej dávky sedatív...a tak krásne sa to vyvíjalo.

-----------------copyright 2014 ®gibsonx----------------

Kultúra

Rád si pozriem filmy
iné, kde sa niečo hemlesí. také, že hodinu pohlad do vytrešteného oka nejakého paka. nemusím
Rád si prečítam
iné, chytila ma rozprávka Snehulienka a 47 zbojníkov, za prdel. do dnes sa s toho neviem spamätať. a ešte Puf a Muf knižne ma dostal, CATCH 22
Rád počúvam hudbu
iné, hrebeňovú a šlepého na tri struny som fakt žral. hlavne jeho pieseň hádej snat od Beatles

Životný štýl

Moje záľuby
iné, naťahovať babám podprsenky
Športy, ktorým sa venujem
iné, som kultúrny turista, jedným slovom kulturista. dvíham PET flaše po lese, príbor a sebe ego......niekedy FUCKT ťažké
Mám rád zvieratá
iné, no, neviem či môžem povedať. kamoš mi dal také malé zvieratko. hovoril mu filcka. teraz ma akosi nechce opustiť...nie kamoš, filcka. hovorím jej Máňa. len sa začala nejak nekontrolovatelne množiť.....kto to má uživiť?