Pokec

Niečo o mne

CO by som tak asi o sebe povedala.....Ked napíšeš tak ti potom poviem ..ale jedna vec je ista som straaaaašne tvrdohlava :D
ale keď to zhrniem som čistý blázon ktorý sa hodí len do blázinca ale zatial ma nenašli tak som stále tu ako každý hovorí len otravujem :D ale ako inak som zlá, neúprimná, sprostá a ešte všetky blbosti ktoré vás napadnú tak čo ešte stále si chcete so mnou písať? :-P

Neverím na zázraky,spolieham sa na ne!
Neserte sa mi do života,ja si ho poserem sama!
Žiť môžeš,zomrieť musíš!
Pokiaľ dýcham žijem,a pokiaľ žijem,budem bojovať,aby som mohla dýchať

AK MA NENAVIDITE,
TESI MA TO ROVNAKO AKO KEBY STE MA
MILOVALI,PRETOZE JE TO DOKAZ TOHO,
ZE NIESOM LAHOSTAJNA VASMU
SRDCU!!!!!! :D :D

„Kým ty kričíš na svoju ženu,existuje muž,ktorý jej chce nežne šepkať do uška.Kym ju ty ponižuješ,urážaš a utláčaš,existuje muž,ktorý s ňou flirtuje a pripomína jej,aká je krásna.Kým ty svoju ženu zraňuješ,existuje muž,ktorý si želá,aby sa s ňou mohol milovať.Kým ty nútiš svoju ženu plakať,existuje muž,ktorý si kradne jej úsmev....“

Vojakovi treba meč,
vládcovi trón,
filozofovi knihy,
básnikovi pero, - žena
však bojuje a víťazí
jedným pohľadom

NIKDY NEOPUSTAJ NIEKOHO KOHO MILUJES, KVOLI NIEKOMU KTO SA TI PACI, LEBO TEN KTO SA TI PACI, TA OPUSTI KVOLI TOMU KOHO MILUJE.......

Myslíš si,že som NAMYSLENÁ?.mysli si..
Myslíš si,že som MRCHA?.mysli si..
Myslíš si,že som DIVNÁ?.mysli si..
Myslíš si,že som ŠKAREDÁ?.mysli si..
Myslíš si,že som SPROSTÁ?.mysli si...
Myslíš si,že som TRÁPNA?..mysli si...
Myslíš si,že som ŠĽAPKA?.mysli si...
Myslíš si,že mńa trápi co si o mne myslis??TAK TO SI TEDA MYSLIS VEĹMI ZLE!!!...

Načo som sa narodila,ked mi každý vravi ,,zmizni!"
Načo som sa naučila rozprávať,ked mi každý vravi ,,bud ticho!"
Načo som sa naučila smiať,ked mi každý vravi ,,ja by som sa nesmial..
Načo som sa naučila plakať,ked mi každý vravi ,,neplač!"
Načo som sa naučila milovať,ked sa v láske vždy sklamem????

Heslo zajtrajšieho dňa: "Čo z toho, že zajtra bude lepšie, veď stále keď sa zobudím, je dnes...

za 7 horami a za 7 dolinami...kde sa
piesok lial a voda sypala, býval jeden
kráľ, ktorý nemal ani jedného syna.
Prvý
syn pracoval v roľníckom družstve.
Druhý
syn išiel raz do lesa, kde nebolo ani
jedného stromčeka...vyliezol na
najvyšiu
borovicu, potriasol nízkym dubom a z
jedle popadali krásne jabĺčka. Okolo
išla starenka, ktorá mala asi dva
roky... zdvihla hrušku, zahryzla do
ringlotky a povedala: také dobré
ríbezle ako je táto mrkva som dávno
nejedla...

Cast prva: PUSA
1. PUSA na ruku ...... Ctim si ta.
2. PUSA na tvar ...... Chcel by som, aby sme ostali priatelia.
3. PUSA na siju ...... Chcem ta.
4. PUSA na pery ...... Milujem ta.
5. PUSA na ucho ...... Iba si s tebou pohravam.
6. Pohlady do oci ...... Pobozkaj ma.
7. Hra sa s tvojimi vlasmi ..... Bez teba nemozem zit.
8. Ma ruky okolo tvojho pasu .... Vychutnam si ta.
_____________________________________________________________________
Nie je to príbeh z môjho života...:
"Raz som bola v Tescu......No a ako poznáme Tesco, mali zlacnené banány. Mali naozaj výhodnú cenu. Vtedy tam prišli nejaké školáčky. Išli asi rovno zo školy, lebo mali ešte na sebe zavesené tašky. Asi mali v školskej jedálni nejaký hnus tak radšej sa išli najesť do Tesca. Keď uvideli cenu banánov hneď ku nim pribehli, stačilo pár pohľadov a hneď sa zháčili, začali smiať a odišli radšej ku regálu so sladkosťami. Zaujímalo ma čo je s tými banánmi tak som prišla bližšie a vtedy som na to prišla. boli síce za výhodnú cenu ale ich výzor bol odpudzujúci. Mali škaredú čiernu šupku a preto ich málokto kupoval. Chcela som zistiť ako chutia takéto „pokazené“ banány tak som si jeden kúpila. Pred Tescom som si sadla na lavičku a vybrala z igelitky ten škaredý banán. Ale keď som odstránila šupku zistila som, že znútra je úplne normálny. Chutil presne tak isto ako chutia klasické banány. Ako som tak sedela na lavičke a pojedala rozmýšľala som, prečo tie dve baby nekúpili tieto banány. Pomaly mi to dochádzalo. Pozerali na obal, ale nepozerali na vnútro. Tak isto mnoho ľudí sa pozerá na obal ľudí, ale málo ľudí sa zisťuje aký je ich vnútrajšok. Málo ľudí zaplatí cenu za to aby zistili, čo ten človek skrýva pod svojím obalom. Mnoho ľudí sa radšej vysmeje a nechá ho samotného."

toto som niekomu napisala do listu a stále si to myslím:
Dievčatko pripravovalo darček. Balilo škatuľu do veľmi drahého zlatého papiera.Použilo ho neprimerane veľa a k tomu pridalo množstvo všelijakých ozdôb a farebnej stužky.
"Čo to robíš?" vyčítal je príkro otec. "Toľko papiera vyjde nazmar. Vieš, koľko to stojí?"
Dievčatko si škatuľu pritlačilo k srdcu a so slzami v očiach sa stiahlo do kúta.
Na druhý deň pricupkalo k otcovi ako vtáčatko a podalo mu škatuľu v zlatom papieri ako dar.
"To je pre teba, ocko." zašepkala.
Otec znežnel. Bol asi pritvrdý. Veď to bol darček preňho. Pomaly rozviazal stužku, trpezlivo rozbaľoval zlatý papier a pomaličky, pomaličky otvoril škatuľu. Bola prázdna! Nepríjemné prekvapenie roznietilo jeho výbušnosť:
"To si premárnila všetok papier a stužky, aby si zabalila prázdnu škatuľu?!"
Dievčatku znova slzy zaplavili očká:
"Ale, ocko, škatuľa nie je prázdna. Vložila som do nej milión božtekov!"
Preto má dnes istý človek na pracovnom stole v kancelárii škatuľu od topánok.
"Veď je prázdna!" čudujú sa všetci.
"Nie, nie je prázdna. Je plná lásky môjho dievčatka!" povie zakaždým.

Jeden veľmi dobre známy rečník zahájil svoju prednášku tým, že do vzduchu zdvihol 1000 korunovú bankovku. V miestnosti, kde bolo 200 ľudí, sa opýtal:
"Kto by chcel túto 1000 korunovú bankovku?"
Ruky sa začali dvíhať.
Povedal:
"Túto bankovku dám jednému z vás - ale najprv mi dovoľte, aby som s ňou niečo urobil." Začal bankovku mačkať. Potom sa opýtal:
"Kto ju ešte stále chce?"
Ruky boli znovu vo vzduchu.
"Dobre," odpovedal," a čo ak urobím toto?"
Hodil bankovku na zem a začal ju mačkať topánkou.
Potom ju zodvihol, pomačkanú a pošliapanú.
"A teraz, kto ju ešte stále chce"? Ruky znovu vyleteli do vzduchu.
"Priatelia moji, naučili ste sa veľmi cennú lekciu. Bez ohľadu na
to, čo som s tou bankovkou urobil, napriek tomu ju naďalej chcete, protože to nezmenšilo jej hodnotu. Ešte stále má cenu 1000 korún.
Mnohokrát sme v živote hodení na zem, pomačkaní a zadupaní do zeme rozhodnutiami, ktoré urobíme a okolnosťami, ktoré nás stretnú.
Cítime sa, ako keby sme boli bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo alebo čo sa stane, nikdy nestratíte svoju hodnotu.
Špinaví alebo čistí, zničení alebo ľahko pomačkaní, stále ste nedoceniteľní pre tých, ktorí vás milujú. Cena našich životov nemá svoj pôvod v tom, čo robíme alebo koho poznáme, ale KTO SME.."

Kde bolo tam bolo, bol jeden dedko, ktorý mal starého somára. Somár jeden deň padol do studne. Chudák cele hodiny zúfalo plakal a dedko sa snažil niečo vymyslieť, aby ho odtiaľ dostal. Nakoniec sa rozhodol, že somár je už aj tak starý a studňu chcel aj tak zakopať a tak nebude ďalej rozmýšľať nad nejakým riešením, ako ho dostať von. Zavolal na pomoc susedov, aby mu pomohli. Každý sa chopil lopaty a začali hádzať hlinu do studne. Starý somár pochopil, čo sa deje a začal hrozne nariekať. Na prekvapenie každého sa po nejakom čase ukľudnil. Po niekoľkých lopatách nahádzanej hliny dedko nakukol do studne. Prekvapene videl, že somár po každej lopate hliny robí niečo fantastické. Otriasa zo seba hlinu a vždy ju zadupe pod seba a tak sa dostáva vždy vyššie a vyššie. Dedko a susedia ďalej hádzali hlinu, a somár sa otriasal a dostaval sa vždy vyššie. Každý sa len udivene pozeral, keď somár vykročil zo studne a šťastne odkráčal. Život na nás bude vždy hádzať rôzne smeti a hlinu. Trik ako sa dostať zo studne je, zo všetkého sa otriasť a urobiť krok hore. Každý problém je len určitá možnosť/príležitosť urobiť krok ďalej. Z každého problému je nejaké východisko, kým to nevzdáš a nezastavíš sa.