Pokec

Vieš, priateľu, pýta sa láska priateľstva: "Načo si tu ty, keď som tu ja?" A priateľstvo vraví: "Aby som vyčaril úsmev tam, kde ty zanechávaš slzy... Nezahrávaj sa s priateľstvom a náklonnosťou nikdy nikoho, nevieš ktorá čistá a vzácna duša je tu a ktorá si myslí, že môžeš byť priateľom, nie milencom! Ak si hajzel, choď do prdele preč!

V hlbinách konárov obrovských stromov,
kde vtáčatá bezbranné majú svoj domov,
tam často i vánok zaveje, či búrka udrie silná!
No láska veľká a obrovské matky krídla
pred pohromou vtáčatá ochránia,čo iba oni cítia!

Ako štít horský čnie sa nad plesom,
tak brázdiš ty lúky pod lesom!
Ten les a lúky rajom sú tvojím
a o teba, sokol môj, stále sa bojím!

Viem, uvidels sokolím svojím zrakom
ako zaslzená kráčam tvojim rajom,
zočila som ťa náhle, veď dobre vieš,
krúžil si práve, čo iba ty zvedieš!

Zahľadiac sa na krídel a očí tvojich čaro,
trápenie celé moje čosi zvláštne vzalo!
Triezvosť ma opantala akosi náhlo,
na tvári mi slzy uschli, čo sa stalo?

Pokojná pobrala domov som sa zas,
na stolčeku pri obloku môj zdúpnel zrak!
Ten čierny bod vo výšinách nezahalil ani mrak,
to sokolík môj správu nesie, že ma má rád!

Opustil svoj kvôli mne raj, nad mestom lieta,
mnou radosti a šťastia krásny pocit zmieta...
Mesto,neúnavne čo môj sokolík oblieta,
dnes v mojom srdci sťa perla je, čo sa trblieta...

anabeth