Pokec

Niečo o mne

Chcem bojovať a nevládzem ,chcem milovať a nemám koho, chcem žiť a smrť nado mnou vítazí....
Roky bežia dial a dial ,život ma k práci upútal zistujem a už viem že život je iba sen a keď sa človek zobudí zistí že je už ten nádherny život pod kvetmi ukrytý,vášen láska a zdravie sú už v dial a život na vlásku stal, vlas sa zlomil späť sa vrátit nedá to je pravda tak čo už s nama.
Som človek s úsmevom na tvári a bolesť či iné problémy snažím sa riešiť úsmevom
Žiadna osoba si nezaslúži slzy a tá , ktorá by si ich zaslúžila,tá ti nikdy nedá dôvod na plač.
Ak chceme mat správneho priateľa,musíme si ho vedieť správne vybrať ,na to nám nestačí mat otvorene len Oči,ale musíme mat otvorene hlavne SRDCE, pretože nie je Ti každý priateľom,kto láskavým sa spraví ,ale kto v nešťastí ta neopustí ,ten je tvojim priateľom pravým...,preto pri voľbe priateľa vždy opatrný buď ,nie podla zovnajška ,ale podla SRDCA súd........

Najviac bolia rany od ľudí, ktorí nosia masku priateľov!!"


-----Keď sa nám vodí dobre, priatelia nás poznajú; keď sa nám vodí zle,
vtedy spoznáme zase mi svojich priateľov-----


Priatelia sú ako hviezdy...nie vždy ich je vidieť, ale vieš, že sú tu.

No keď chcem ísť, tak niečo mám
Na cudzích miestach zaspávam
Spomienka mi napovie
To čo aj tak dávno viem...

VŽDY SA POZERAJ DOPREDU a nikdy nie naspeť !!!


Všetci mi vravia nepi a ja chcem oslavovať
Všetci mi vravia netancuj a ja chcem pretancovať celú noc
Všetci mi vravia mlč, keď veta ešte neskončila.
Všetci mi vravia stoj, keď ešte vládzem ísť.
Všetci mi vravia miluj, keď ma už nikto nemá rad.
Raz rozkážu mi žiť a ja už budem umierať.
Chcem žiť tak,aby keď umriem,
tak všetci sa začnú nudiť,
lebo ja tu už nebudem
Je mi ľúto ,neviem povedať dátum.
TAKŽE HURÁ DO ...........


V láske vidím zmysel života, bez nej sa nedá existovať, všetci po nej túžime, no niekedy ju hľadáme celý život...milovať a byť milovaný je predsa to najlepšie, čo nás môže v živote stretnúť...

Každý si myslí že má na všetko čas -ALE..... : posúďte sami
Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil s nemocný. Bola to nevyliečiteľná choroba. V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky. Raz toho už mal dosť a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila. Keď sa prechádzal videl množstvo obchodov. Keď šiel okolo jedného obchodu s hudobninami, uvidel nádherné dievča, asi v jeho rokoch... Bola to láska na prvý pohľad. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nepozeral sa po ničom inom iba po nej. Stále viac sa približoval k nej. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: „Môžem Vám nejako pomôcť?“ V priebehu toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev aký kedy vo svojom živote videl. Pocítil potrebu pobozkať ju práve v tejto chvíli.
Koktavo jej odpovedal: „Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil jedno CD.“ Bez premyslenia zobral prvé CD aké mal po ruke. „Chceš ho zabaliť?“ dievča sa opýtalo s úsmevom. Odpovedal: „áno.“ A ona mu išla CD zabaliť, keď mu ho podala rozlúčili sa a odišiel. Od toho dna, navštevoval, tento obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To dievča mu stále jednotlivé CD balila. On si ich bral domov a zabalené ukladal do zásuvky. Príliš sa hanbil, aby ju niekde pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudiť, aby sa ďalší deň odvážil, a on sa chytil za srdce a... a vyšiel odvážne k obchodu. Kúpil si CD a ako vždy dostal ho zabalene. Vzal CD a keď sa ona nepozerala, rýchle jej nechal na pulte lístok s jeho telefónnym číslom a vybehol z obchodu von. „...Crrr“ !!! Matka zobrala slúchadlo: "Áno?", bola to ona, pýtala sa na neho, matka úplne zničená začala plakať a povedala:
„Ty to nevieš? ... Včera zomrel.“ Bolo príliš dlhé ticho, až na plač matky, ktorý sa v slúchadle ozýval...Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla sa začať s triedením jeho vecí. Otvorila zásuvku a na jej prekvapenie zbadala tam hŕbu zabalených CD. Jedno z ich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom napísane: „Ahoj!!!, si fakt milý, chcel by si si niekedy so mnou vyjsť von? Mám ťa rada ...Sofia.“ S hlasitou emóciou otvorila matka ešte jedno CD a i z toho CD vypadol papierik, a na všetkých stalo to iste...Takýto je život... Nečakaj príliš dlho kým niekomu povieš, čo cítiš! Povedz to ešte dnes!! Zajtra už môže byť neskoro
TAKŽE NIKTO NEMÁ ČAS NA TO ,ABY NEPOVEDAL O SVOJEJ LÁSKE