Pokec

Niečo o mne

Raz sa po dlhom čase stretneme ...
Povieš mi : "Ahoj .. Stretol som niekoho nového. Mám novú frajerku a mám inú budúcnosť. A ako ide tvoj život? :)"
Iba budem musieť zatvoriť oči, aby som skryla slzy. Budem spomínať na všetky veci, čo sme spolu prežili. Spomeniem si ako sme sa delili o svoju bolesť. Na všetky šťastné chvíle. Na to, ako som odmietala stovky iných chlapcov, aby mohla byť s tebou.
Napokon pozbieram zvyšky svojej hrdosti a posledné sily, usmejem sa a poviem: "Prepáč, poznáme sa?"


Je veľmi ľahké človeka odsúdiť podľa vonkajšieho správania a výzoru, ale ak sa k nemu dostaneme bližšie, zistíme, že je možno plný trápenia a bolesti a zrazu všetky naše súdy dostávajú odpovede.... odpovede, pri ktorých sa sami hanbíme za našu povrchnosť a urýchlenosť...

Moja mama ma nosila 9 mesiacov. Videla ako sa jej ztučňovali nohy, brucho a ako sa jej natiahla koža. Snažila sa vyliezť po schodoch, rýchlo a bez dychu dokonca utrpela mnoho bezsenných nocí. Prešla neuveriteľnou bolesťou, len aby ma mohla priniesť na tento svet. Potom sa stala mojou sestričkou, mojou kuchárkou, mojou slúžkou, mojou šoférkou, mojim najväčším fanúšikom, mojou učiteľkou a mojou najlepšiou priateľkou. Ona bojovala pre mňa, plakala za mňa, chcela pre mňa len to najlepšie a modlila sa za mňa. Väčšina z nás považuje za samozrejmosť našu mamu, no každý ju totiž nemá! Tak si ju váž! ♥