Pokec

Niečo o mne

Službu Plus nevyužívam.Takže ak niečo chceš,napíš priamo:)


......................................................................






Pre tých,s ktorými sa stretám na diskusiách.
Na diskusiách som začal vykať.Z osobných dôvodov.Pre nespokojnosť s dekadentnou úrovňou diskusie zachádzajúcej do krčmového primitivizmu.Rešpektujte to.


Niečo a našej generácie tak,ako to zverejnil denník SME:
Generácia 1968 . Akí sú tí, ktorí sa narodili v roku 1968?
Dnes sú to čerství štyridsiatnici. Narodili sa v roku, keď sa na chvíľu zaplo svetlo slobody, aby ho vzápätí vypli spojenecké tanky. Potom nastalo dvadsaťročie „rozvinutého" znormalizovaného socializmu a oni v ňom stihli vyrásť, mať prvé lásky a zmaturovať. Revolúcia v roku 1989 ich zastihla v najkrajšom veku a im sa otvorili dvere možností dokorán. Akí sú? Čo ich formovalo? Ako vidia sami seba?

Polovicu svojho doterajšieho života prežili v komunizme, druhú polovicu v kapitalizme. Alebo presnejšie - prvú polovicu v totalite, druhú v demokracii. Veľa z nich nostalgicky spomína na svoje dospievanie a jedným dychom hovoria o žuvačkách Pedro, cukríkoch Bon Pari, móde, ktorá sa vtedy nosila a hudbe, ktorá sa počúvala. Zároveň priznávajú, že už odmalička ich rodičia učili klamať a že je rozdiel, čo si človek myslí a čo povie nahlas. Vedeli, že v krajine, v ktorej žili, veľa vecí nie je v poriadku, ale považovali to za normálne, pretože tak to bolo vždy.

Svoje detstvo prežili v sedemdesiatych rokoch. Po revolučných rokoch šesťdesiatych, keď sa veci menili nesmierne rýchlo a zdalo sa, že ľudia sú čoraz slobodnejší, zavládlo ticho a pokoj. Život sa vrátil do „normálu", a tí, čo s tým nesúhlasili, zmizli. Generácia 68 to však nemohla vedieť - len z opatrného rozprávania mohli tušiť, že existoval nejaký Dubček, speváčka Kubišová či spisovateľ Mňačko. Oficiálne títo ľudia (a stovky ďalších) neboli, rovnako, ako sa nemohlo príliš nahlas hovoriť o roku 1968. Z malých iskričiek sa však stávali pionieri a z tých sa stali zväzáci, čiže príslušníci organizácie nazvanej Socialistický zväz mládeže. Ale to už tu boli roky osemdesiate a s nimi prišli zmeny, ktoré musel vidieť aj ten najzadubenejší člen SZM. Sovietski vodcovia zomierali jeden za druhým a národ neplakal, ale rozprával o tom vtipy. V Amerike sa stal prezidentom herec, pápežom sa stal Poliak. Generácia 68 si pod slovom „Vietnam" už nepredstavila vojnu, ktorá bola symbolom šesťdesiatych rokov, ale predavačov z búrz a trhov. Symbolom vojny sa stal Afganistan, v ktorom však nedostávali na frak „zlí" Američania, ale „dobrí" Sovieti. A potom kultúra - ovládla ju populárna hudba, a to najmä slovenská. Skupiny Modus a Elán, speváci Peter Nagy a Miroslav Žbirka. Zo zahraničia prišla Nová vlna, Duran Duran, Michael Jackson a Madonna. Pri štarte do vesmíru explodoval raketoplán Challenger a na Ukrajine jadrová elektráreň v Černobyle. V roku 1989 sa napokon zrútil celý socialistický blok. Generácia 68 práve začínala študovať na vysokých školách, nastúpila do prvých zamestnaní a pomaly si začala zakladať vlastné rodiny. Prišiel kapitalizmus, pred ktorým ich komunisti toľko strašili, priniesol však slobodu a obrovské možnosti pre každého z nich. Na to, aby reálne ovplyvnili dianie v tejto krajine, boli ešte príliš mladí, reálne však mohli ovplyvniť svoj vlastný osud - mnohí z nich využili možnosti a odišli študovať do zahraničia, iní sa pokúsili podnikať. Veľa z nich sa však len „viezlo", pretože boli zvyknutí, že sa o nich vždy niekto postaral. Aj vďaka tomu sa mnohí z nich spamätali až po tridsiatke a začali doháňať, čo sa dalo. Takže dnes majú štyridsať, za sebou kus života, doma dospievajúce deti a na krku hypotéky. Generácia, ktorá sa narodila v symbolickom roku 1968, zbierala „céčka", tancovala s Michaelom Jacksonom, a v mene ktorej bol zlikvidovaný potupný „socializmus", dnes môže bilancovať.
Keď sme robili anketu o šesťdesiatych rokoch, výtvarník Rudolf Sikora nám povedal, že v tomto období ho ovládla túžba byť vnútorne slobodný. „Keď vami táto túžba naozaj prenikne, nikdy na tú slasť nezabudnete. Žil som z toho ďalších dvadsať rokov - žijem z toho vlastne aj teraz." Generácia, ktorá sa narodila roku 1968, vyrastala bez toho, aby túto slasť okúsila. Všetko už bolo normálne, teda znormalizované. Mnohí si ani nevedeli predstaviť, že raz to všetko môže byť inak. Uverili, až keď sa prvý raz nadýchli slobody v novembri 89. Má vôbec generácia, ktorá vyrastala v normalizačnej šedi, čosi ako generačný pocit? Prečítajte si generačné príbehy ľudí s ročníkom narodenia 1968