Pokec

Niečo o mne

v zdravotnom zazname mam napisane zvyraznovackou kokot:) . . .

I break the laws of nature, I am beyond the bounds of reason...

Raz, v davnej minulosti - a mozno v buducnosti, tazko jednoznacne povedat - vesmir zabudol. Nikto nevie, preco sa to stalo. Jednoducho taka je podstata vesmiru - cas od casu zabudne. Velmi pravdepodobne zaspal a po zobudeni zabudol svoj sen. Ale co bolo predtym snom - predchadzajuci sen? A mozno bol vesmir sam snom? Tak ako tak, sen, ktory si nepamatoval sam seba, premenil sa v nic. Ale co tomu moze byt inac?
- Kto som? - samo seba sa pytalo nic.
- Si zrkadlo..., zrkadlo..., zrkadlo - odpovedal myriadami svetelnych zableskov odraz.
- A kto si ty? Opytalo sa zrkadlo.
- Som odraz v tebe.
- Odkial si sa zobral?
- Zrodil som sa z tvojej otazky.
- Ale ja naokolo nic nevidim. Ani seba nevidim. Ako mozem byt zrkadlom? Ved som nic.
- Vsetko je spravne - odpovedal odraz. Prazdnota je v podstate pociatocnym, nekonecnym zrkadlom, pretoze v prazdnote sa nic odraza v nicom.
- A ake som?
- Nevyzeras nijak.
- Som velke, alebo malicke?
- Ano.
- Co ano?
- To i to. Si take, ake si samo seba predstavujes. Nekonecne velke a nekonecne male sucasne, pretoze nekonecno a bod, to je to iste.
- Zvlastne. A kde som?
- Teraz - v priestore variant - odpovedal odraz.
- Variant coho?
- Coho chces. Priestor tiez vznikol ako dosledok tvojej otazky. Vzdy sa objavi vsetko, na co pomyslis. Ved si nekonecne zrkadlo. Na akukolvek tvoju otazku sa najde nekonecne mnozstvo odpovedi.
- A preco som?
- Aby si bolo.
- A co mozem?
- Vsetko....