Pokec

Niečo o mne

Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,
no ten čo ľúbil sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi
prach dlhých, smutných, letných dní, na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro, ako ho mala rada...

Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa:
Bola to láska? Sklamanie? Aj láska bola hlúpa,
veď chcela všetko naraz mať a všetko naraz stráca....


Možno že je to sneh, čo rozsypal sa a letí,
možno že je to túženie zrejúce sa v očiach detí
možno že pokým dorastieš, to bude celkom iné
možno že chlapec nezahrá už nikdy na mandolíne
možno že kým sa priblíži nebudeš hrdá viacej
možno sa chvíľu zastaví pri každej žene spiacej
možno že srdce vezme jej možno, že stratí svoje
možno že bude plakávať do noci cez závoje
možno že lepšie bez srdca možnože, ale ktovie
možno že do tmy zavolá a nik mu neodpovie...

Možno že niekto pochopí možno že nepochopí
možno že snehom zapadnú naveky jeho stopy
možno že je to bolestné možno, že je to kruté
možno že ešte sa otočí, kým zmizne na zákrute
možno že hviezdy vyhasnú, možno to budú oči
možno že niekto stratil ich pod krížom na úbočí...

A darmo hľadá ich a nadarmo ruky spína
nikto už pre ne nesmúti, neplače meluzína.

A nikdy nikto neznal ich a nik im z lásky nedal
a hoci stále mlčali, nik toľko nepovedal...
A nik už pre ne nesmúti, dorástli všetky deti
a nikto sa ich nespýta a nik im neodvetí...



Mám veľmi rada túto báseň...A čo rada nemám, sú hlúpi, falošní, a podlízaví ľudia...rada by som si pokecala s niekým normálnym, ktorý to v hlave nemá takzvane povysávané :) Myslím si, že sa so mnou dá pokecať fakt o všetkom a ak je niečo nejasné, stačí napísať :)