Pokec

Niečo o mne

Možno nie som žiadna "extra inteligentná krásavica", ani bohatá "zelená vdova". Som úplne normálna, ani nie škaredá, ani chudobná žena a hľadám k sebe taktiež normálneho chlapa. Chlapa, ktorý nemá pošlapané ego od svojej dominantnej matky a snaží sa hojiť si ho na svojej partnerke, nechrápe a ráno netvrdí, že v noci vôbec nespal, neškriabe sa neustále pri rozhovore na prirodzení, prípadne v zadku, splachuje po sebe záchod a umyje si ruky potom, čo "ho ždímal" do misy, netelefonuje s kamarátmi a nepreberá s nimi posledný futbalový zápas celú cestu ku svokre, nenúti ma upratovať každý víkend a nikdy nepovie nad preplnenou chladničkou vetu "zase tu neni nič k jedlu!", netúruje auto za každú cenu a nepredbieha autá riadené "no samozrejme, ženskou" a neukazuje potom na ne "fakáče", neberie ma so sebou na párty so svojimi nadriadenými ako "špendlík v kravate" a nechce po mne, aby som mala zrazu 127 cm dlhé nohy, štvorky prsia a dlhé blond vlasy, nenecháva nespláchnuté oholené fúzy a iné porasty v umývadle a rozťahuje mokrý ručník, aby nesmrdel, negrgá pri stole a neprdí zakaždým, keď si v podrepe siaha pre lahváča, neomračuje ma zážitkami z poslednej pánskej jazdy a obsah žalúdka po pijatike nevyprázdňuje do postele, nestrihá si nechty pri jedle, nemá chuť na jahodové knedlíky keď som práve pripravila chilli con carne, nenúti ma skákať padákom a bungee jumping a nekritizuje moje kamarátky z jógy, nehovorí mi, kde všade mám celulitídu a ako by som mohla vyzerať, keby som "niečo so sebou robila", neopravuje moju angličtinu, keď sa snažím poradiť zablúdeným cudzincom, nezabúda na moje narodeniny a pri sexe nevykrikuje "Katka, rob, prirážaj!!!", keď sa volám Zuzka, nedosoľuje si každé jedlo, pričom ho ani neochutnal, nepýta sa ma po sexe "tak čo, aké to bolo?" a "bola si?", nechodí doma nahý len v ponožkách, nevyberá si pri televízii holuby z nosa a necvrnká ich okolo seba, nezabúda mi dávať dôležité odkazy typu "tvoj otec je v nemocnici s infarktom", nepočíta s tým, že mám nadprirodzenú schopnosť čítať myšlienky, nechce spoločný sex do trojky s impotentným kamarátom Jožom "aby si taktiež privoňal, sakra"... ... veď ja vlastne ani nechcem chlapa!....

Zvykajme si odháňať od seba nádheru, nechať sa obsluhovať menším počtom otrokov, zaobstarávať si oblečenie k tomu účelu, ku ktorému bolo vynájdené, bývať skromnejšie. Učme sa spoliehať na vlastné údy, poslúchať prírodu, ktorá nám dala nohy, aby sme sami chodili, a oči, aby sme sa sami pozerali. Učme sa riadiť v jedle i obliekaní zvykmi predkov, nie novými príkladmi. Učme sa zväčšovať svoju zdržanlivosť a krotiť svoju márnotratnosť, ovládať maškrtníctvo, na chudobu sa pozerať nezaujatými očami, mať v úcte striedmosť, prirodzené žiadosti ukájať prostriedkami ľahko opatrenými, nemierne nádeje držať v putách a nakoniec počínať si tak, aby sme bohatstvo žiadali skôr od seba než od Šťasteny. Bohatstvo ducha spočíva v tom, že po ničom netúžiš.


Druhou najobvyklejšou predstavou o láske je tá, že závislosť je láska. Psychiatri sa s ňou stretávajú denne. V najkrikľavejšej podobe ju vídame u osôb, ktoré sa po rozchode s partnerom pokúsia o samovraždu, prípadne sa tým vyhrážajú, alebo sa ocitnú v ohromujúcej depresii. To, čo popisujete, je parazitizmus, nie láska. Ak potrebujete k svojmu prežitiu inú osobu, potom na tejto osobe parazitujete. Váš vzťah potom nie je otázkou voľby, nie je v ňom žiadna sloboda. Je to skôr nutnosť než láska. K láske patrí možnosť slobodne si vybrať. (M. Scott Peck)

...a pamätajte:
Žiadne bohatstvo sa nedá porovnať zo zdravým telom.