Pokec

Niečo o mne

ukážka z mojej tvorby:
Ráno (1997)
Nad úrodnou krajinou svitli ranné zore,
Opäť je ráno. Spím spravodlivých spánkom.
Na lúkach sa prebúdza pestrej flóry more,
Necháva sa ovievať ranostajom vánkom.

Slnečné lúče ma pošteklili v nose,
opäť je ráno, s nevôľou oči otvorím,
svrček sa vonku kúpe v rannej rose,
nenačim mi vstávať. Do perín hlbšie sa zaborím.

Prenikavé melódie vtač si rezko švitorí,
Opäť je ráno. ´ký balzam pre môj sluch,
Ľubozvučných tónov, náruč svoju otvorí,
Krajinou sa vznáša všespevavý duch.

Prenikavé melódie vtač si rezko šteboce,
Opäť je ráno. Mám spoľahlivé uši.
V neodkladnej náhlivosti celý činžiak buchoce,
Nemôžem si pomôcť, veľmi ma to ruší.


Nebo plné mrakov (14.10.2009)
Nad ich vzťahom zaťahujú sa už mračná,
nad ich vzťahom je nebo sťa plné mrakov,
už je po ďalšej koristi lačná,
chce opanovať, iných, nabijakov.

Nebo plné mrakov, nezačne sa blýskať?
a tu jedna otázka, sa mi natíska.
Bolo mu to treba? Mzdu na jej účet?
Stratil, veru, od vzťahu správne kľúče.

Nebo plné mrakov, dažďa plné kropaje,
každý občas pochybí, to veru pravda je.
Lež vyzradiť heslo na pokeci?
Nedobrý nápad, dosť od veci.

Nebo plné mrakov, búrka sa už chystá,
dúfam že sa mýlim, začalo sa blýskať.
Nebo plné mrakov, začalo už hrmieť,
potiahnu to ďalej? Oni musia vedieť.