Pokec

Niečo o mne

20.5.2012
►čo vám budem klamať. ťahám to na pokeci už 7my rok. Myslím si, že je to pomerne dlhá doba čo som tu klamala, zavádzala i zvádzala ľudí /najmä mužov-týmto sa vám všetkým chcem ospravedlniť/. Všetkými svalnatými fitnes trénermi, telocvikármi i cvokármi zatracovaná internetová komunita a komunikácia je rovnako záludná ako život sám.. možno preto, že je zas len tvorená ľuďmi - chybnými, omylnými, nevyrovnanými, nespavými, závislými, rozvedenými i tými ktorým niečo chýba....Každý tu pre niečo sme, tak sa ma prosím dookola nepýtajte, ako sa mám a čo tu hľadám... Pretože to ako mi skutočne je, vás nezaujíma a pravý dôvod prečo som tu vašu zvedavosť aj tak neuspokojí a vy sa ho vlastne ani nedozviete. Týmto chcem vyzvať a poprosiť všetkých nadržancov, nech sa míľovými bitami vyhnú môjmu účtu, nemám záujem o žiadne "nezáväzné stretká" ani "webkanie si cez webku" a podobné kraviny... Nehrajte to tu ľudia na intelekt či na charakter lebo všetci ste aj tak rovnakí - povrchní a hlúpi v medziach svojej oklieštenej naivity. Ale samozrejme, občas tu človek nájde aj "diamant medzi kamením" pár skvelých ľudí, ktorých mám veľmi rada a pre ktorých si vždy nájdem čas na tých 5-20min -vlastne hodinu a s radosťou im odpíšem... ešte šťastie že tu ste :) :) :)

16.2. 2012
►
18.nov. 2010
► Sedím, dívam sa na ťažké mračná prevaľujúce sa po oblohe nad našimi životmi a uvažujem čo bude ďalej.. po dnešku som si uvedomila, že zima a chlad sa k nám zakráda nielen s príchodom "Martina na bielom koni".. ona k nám prišla už veľmi dávno, možno v najhorúcejší letný deň, usadila sa v našich srdciach a tam spočíva od toho dna až do dnes a ešte tam aj dlho bude... kam sa vytratila naša ľudskosť a láskavosť? chladnokrvnosť a odmeranosť ich zrejme úplne vytlačili zo spoločnosti a jediným miestom kde sa o nich ešte hovorí sú len knihy múdrych autorov.. a tak nenachádzame jeden pre druhého pekného slova ani v tej najkrajší a najslnečnejší deň - lebo naše srdcia spia hlbokým zimným spánkom pod masou ľadu a snehu...
a tak sedím a ďalej uvažujem, čo bude dalej... predsa po každej zime raz musí prísť jar, aby sa ľady roztopili a zas vykvitlo to najkrajšie čo v nás je.... teším sa na tú jar....

1.okt. 2010
► Prešla som si za krátky čas dlhú cestu, spoznala veľa ľudí, zažila veľa pocitov. Dnes sa na svet ubitá a zničená, múdrejšia a silnejšia dívam už inak, no stále verím, že dobro má v našej spoločnosti a v našich srdciach svoje dôležité miesto... Nech si ktokoľvek myslí čokoľvek neznášam diskotéky a milujem západ slnka či mrazivé noci za splnu.. stále ma fascinuje krásny ľudský cit láska a neviem sa nabažiť úsmevu a rannej rosy na tráve...

Niekedy dávnejšie v r. 2007
► Väčšina ľudí sem napíše nejaký citát, myšlienku, text obľúbenej piesne či filmu. Sú to však vety a slová, ktoré už raz niekto povedal..Ja sa nerada chválim "cudzím perím" a tak mám pre vás, čo toto čítate, tento odkaz: život je podla mna najväčší zázrak, vie byť krutý,ale aj krásny, každý kto na tomto svete uzrel svetlo sveta, znamenal pre druhých veľa, a teda verím v to, že každý človek na tejto Zemi je veľmi dôležitý a stretnutie s ním nám môže veľmi veľa dať...asi ma nechápete,ale ja viem, čo som tým myslela...PS:táto moja myšlienka, sa asi nestane svetovo známym výrokom, a nebudem ju nachádzať v knihách, slohoch a na nástenkách, ale toto je aspon vec, ktorá niečo o mne napovie.. :)

♥♥♥♥♥♥♥ I love The Simpons♥♥♥♥♥♥