Pokec

Niečo o mne

1) Ponáram sa do cudzieho sveta,
o pravej láske verne snívam,
už neviem, kto som, čo je realita,
prečo zavše,
do nenávratna sa strácam
a so mnou i to najmilšie,
čo mám…

2) Cítim to, veď srdce sa mi chveje,
nemám chuť smiať sa, som skoro bez nádeje,
len posledný plamienok svetla vo mne tleje,
posledný…
Po tvojej láske má hlad; teple-
a ja? Mám strach…
Veď čas, čím ďalej silnejšie veje,
a keď mi ho sfúkne…
Ostane chlad; diera v svetle.
Skrývam prosbu -
tajne prosím,
nech v ošial plamenov zmení sa pocit -
i ked zvlhol…
Zadúšam hrozbu,
no návrat temnej noci,
so sebou stále nosím,
na ako dlho?

3) Koľko spomienok,
túla sa mi hlavou,
kde sa obzriem,
kde drsnú cestu pohladí môj krok.

4) Koľko slov plných lásky,
koľko nežných cinov,
koľko odvahy v odpovediach na otázky,
priznania sa nad tažkou vinou -
vinný láskou…
Verila som,
každý deň,
týždeň za týždnom,
mesiac,
snívala som,
teraz viem,
že nevrátim sa k týmto krásnym dňom,
nikdy viac -
a srdce? Puká ľútostou.

5) Láska. Hmm… Čo je to?
raz je krásna, túli sa ti k srdcu,
raz kričí hrozným nárekom,
je vzácna, je blízko,
a predsa ďaleko…
Nastaví ti pascu,
ked myslíš,
že ju máš,
uštipne vtedy,
ked to necakáš,
cítiš?
Máš? Nemáš?
Máš? Možno v to len veríš…


6) Cítiš, že vieš o nej všetko,
myslíš na to, ako ju ovládnut,
no je iba letným kvietkom -
vánkom, co cez prsty vie ti uniknút.
Márne zatínaš päste,
márne dúfaš, že sa vráti,
nech robíš, co chceš,
naďalej kráca po svojej ceste,
od teba… Tak ako stojíš,
z očí sa ti tratí, mizne ti preč.

7) Padáš hlboko,
stále zo strachom,
praješ si hoc i tvrdo dopadnút-
len raz…
Želáš si, nech konečne je už po tom!
No nesmúť, veď v srdci s tlkotom,
zlomí sa ti pomalinky tvoj krehunký vaz.