Pokec

Niečo o mne

Na moju počesť :
Báseň, ktorú som ja vymyslela.

Spomienky ma trápia a básne o nich tiež,
prišiel jeden človek, ktorý môjmu šťastiu povedal bež.
Ten človek som ja a vždy ním aj ostanem,
dúfam že tu po mne aspoň niečo pekné zostane.

Môj život je jeden omyl, jedná veľká nezhoda,
to že teraz žijem zapričínila jedna veľká nehoda.
Mala som predurčené sa tu iba trápiť,
svoju lásku tu však už nemienim márniť.

Spravila som veľa chýb, ktoré teraz ľutujem,
nezvládla som to a tak teraz fetujem.
Priznávam sa za všetko, za všetko nemilé,
prepáčte mi všetci, som iba v omyle.

Môj život sa už skončil ked nastal ten čas,
plno ľudí vraví : ,, Domča máme ťa pass ! "
Môžem si za to sama, ja to dobre viem,
takto som si to navarila a teraz si to zjem.

Ale aj tak vám dakujem, všetkým mojim blízkym,
síce stojím tu teraz ako panáčik nízky.
Panáčik bezmocný, neozbrojený všade,
Jediné čo mi ostáva zobrať sa a ísť tade.

Musím sa už zmeniť ved takto to už nejde,
dúfam ,že sa zmením a pomaly to prejde.
Všetká ta bolesť nech už raz opadne,
ved každá jedna spomienka sa raz načisto rozpadne.

Táto báseň patrí všetkým, ktorí ju čítate,
možno je to trápne, ale isto ma chápete.
Ved vymyslela som ju ja, ved tak to aj vyzerá,
ved každý jeden človek sa nezištne prizerá.

Pozerajú na mňa ako na tú trosku,
ako na škaredú starú, zhnitú dosku.
Všetko ma trápi čo som spôsobila,
no naschvál som to nikdy nerobila.

Všetko chcem napraviť, prosím vás verte mi,
len túto básen prosím neberte mi.
Je to všetko čo mám,
preto ju vám nedám.

A nakoniec všetkému, spomínam na všetko,
neverím že už je koniec, zbehlo sa to tak prudko.
Už iba zomrieť, iba to si prajem,
a neničiť životy všade kde sa nájdem.

Po lícach mi stekajú horúce slzy,
po rozume mi behajú samovražedné sklzy.
Prajem všetkým čo mi najviac pomohli,
že sa pred mojím koncom ešte raz za nich pomodlím.

Som rada, že som konečne šťastná,
a myslím si, že moja situácia je už každému jasná.
I ked teraz smútim za ľudmi čo odídu,
verím že, další noví v živote prídu.

Vštky tie zážitky sa nedajô zahodiť,
treba ich však iba obnoviť.
Dúfam, že iná škola nám to priateľstvo nezničí,
ale naopak nám pekne vykličí.

Nechcem aby ste odišli,
aby sa naše cesty rozišli.
Budete mi chýbať aj tie vaše rehoty,
všetky tie problémy a bláznivé prelety.

Odpusť mi za všetko veľmi ta prosím,
ved tu lúsku k tebe v sebe už tak dlho nosím.
Ako ten náramok, ktorý si mi daroval,
to že si sa do mňa zaľúbil si isto banoval .

Už sa nedokážem ustrážit pred ničím,
po pár dňoch sa pomaly zničím.
V ten posledný deň už uvidím iba svetlo,
uvedomím si že mi na začiatku preplo.

Nedokázala som ťa spraviť tým šťastným,
a po všetkých tých bolestiach si ostal prázdnym.
Uplne prázdny komplet celý bez duše,
a tak pomaly vymiera ten rod Venuše.

Prečo sa nám do toho neustále niekto jebe,
ved všetci vedia še moje srdce patrí iba TEBE !
Nielen to srdce ved celá som tvoja,
a viem že to čo sa dnes udialo je chyba moja.

To že som hlúpa scénická a žiarlivá,
ani jedna chvíľa pre mna nikdy nebola márniva.
Bože ved ťa ľúbim čím dalej tým viac,
tak prečo som bola taká ?,ked to bolo nechtiac ?,,

Pomaly viečka očiam kážu spať,
a ráno ked sa zobudím opäť na perách úsmev mať.
Potom sa zase do Bytče ponáhľať,
aby som moju lásku mohla vystískať.

Pozreť sa mu do očí a povedať Lúbim ťa !
prepáč za všetko za to že iba trápim ťa.
Dať mu ten najsladší vášnivý bozk,
ktorý bude ako mäkký včelí vosk.