...Kto nevidí do našich sŕdc, nemôže nás súdiť...pred 1 dňom a 12 hodinami si napísal
Vlastné očká zatváram, so smrťou sa stretávam. Neviem kde som. Nepočujem nič len ticho...
Azda iba spím?
Azda sa mi to len zdá?
Tiché malé miesto okolo mňa. Všade vôkol samé steny, v hlave mi znie detský plač, malé krídla preleteli, už je to tu zas. Pýtam sa seba samej čo to vlastne znamená? Vnútorný hlas odpovie len " Dievča, už si zasnená"!
Aha už viem, čo sa deje, splnil sa mi krásny sen. Chcela som krídla malé, chcela som odletieť sem.
Zbohom všetci moji drahí, odlietam už do neba hoc bola som primladá a nechcela som priveľa. Ako sa tak vznášam hore v mysli mi niečo znie, niečo ma tiež ťahá dole, je to azda znamenie?
Chcela som dole zíjsť, ku vám veselo znova prísť. To je tá vec, to je ono, isť k vám dole a zažiť život nanovo....
Moje očká slzou zaplavené dívajú sa z výšky na vás, srdce láskou prebolené, posledné slová : " MILUJEM VÁS"
Lúčim sa aj s láskou veľkou, ktorú rada stále mám, v srdci nech ma stále nosí, ale nech nikdy nie je sám. Nech je šťastný po tom túžim. Nech jeho smiech hlasno znie, o to Boha prosím.
Budem pri vás každú chvíľku, budem pri vás navždy stáť, budem vás vždy nežne hladiť a silno obíjmať.
Žiadne slzy, žiadny plač!
To bude len môj preklínač...
Mňa to veľmi trápiť bude, nechcem trpieť pre to viac, mne je tu už pohodlne, som tu šťastná, verte mi to prosím vás. Z hora sa na vás dívať budem, rozprávať sa s vami chcem no nedá sa to v skutočnosti, ale v snoch vždy ožijem.
Pokec | Kontakt | Reklama | Kariéra v Azete | Pravidlá
© 2000–2012 Azet.sk, a. s.