Pokec

Pre MIKIHO!
Sokolík môj...

Ako štít horský čnie sa nad plesom,
tak brázdiš ty lúky pod lesom!
Ten les a lúky rajom sú tvojím
a o teba, sokol môj, stále sa bojím!

Viem, uvidels sokolím svojím zrakom
ako zaslzená kráčam tvojim rajom,
zočila som ťa náhle, veď vieš,
točil si sa práve, ako to len ty smieš!

Zahľadiac sa na krídel a očí tvojich čaro,
trápenie celé moje čosi zvláštne vzalo!
Triezvosť ma opantala akosi náhlo,
na tvári mi slzy uschli, čo sa stalo?

Pokojná pobrala domov som sa zas,
na stolčeku pri obloku zdúpnel môj zrak!
Ten čierny bod vo výšinách nezahalil ani mrak,
to sokolík môj milý správu nesie, že ma má rád!

Opustil svoj kvôli mne raj, nad mestom lieta,
mnou radosti a šťastia krásny pocit zmieta...
Mesto,neúnavne čo môj sokolík oblieta,
dnes v mojom srdci ako perla je, čo sa trblieta...

anabeth