Bude to zniet ako najvacsie klise, ale bol september, ja som nastupil do tretieho rocnika na gymnaziu a ako kazdy rok som sa siel poprechadzat po chodbe a poobzerat si nove prirastky, cize prvacky. A potom to prislo, uvidel som to najmilsie najkuceravejsie male stvorenie, ktore som samozrejme hned, ako som prisiel zo skoly, nasiel po usilovnom boji na POKECI. Zacali sme si postupne pisat eRPe :D .... a dnes je to uz 4,5 roka, co sme stastne spolu :) vdaka za to POKEC

Tak prvý krát som sa prihlásil už asi pred 8 rokmi.. odvtedy sa strašne veľa na pokeci zmenilo.. ale veľa mi pokec dal. Spoznal som veľmi veľa super ľudí. Super kamarátky.. Raz som si začal písať s jedným dievčaťom, po dlhom písaní sme zistili, že má rodinu v obci, v ktorej žijem. Tak prišla k nim na prázdniny. Stretli sme sa prvý krát pred vyše 5 rokmi.. dnes spolu tvoríme pár už skoro vyše roka. :)

Jedneho pekneho dna pred NEpar (3) rokmi mi napisala Amada2. Pisali sme nezavazne, dlhodobo, casom bola jedinym dovodom, preco som sa tesil k svojmu pc na ceste z prace. Slovo dalo slovo, a ked mala cestu do mesta, kde som byval, tak sme si dohodli stretnutie v kaviarni, kde robila jej kamaratka. Vsetko prebehlo v ramci priatelstva, nic sme nechceli pokazit, narusit, ci hocijako ohrozit. Ked som ju vsak odprevadzal na vlak, tak cestou v mhd sa nam stala povestna "filmova romanticka chvilka", kde clovek nedopovie vetu, zastavi sa, lebo sa oci stretli, pozeraju druhemu striedavo na pery, oci a cas sa zastavi..
To som si povedal - A SI V TOM ! Napriek tomu sme vztah ohrozit nechceli, zhlboka sme vydychli a tvarili sa, ze sa nic nestalo. Odprevadil som ju na vlak, zakyvali sme si a ked prisla domov, hned mala schranku plnu RPcok :D
Obaja sme sa priznali, ze sme odolavali a odolali.. Dohodli sme teda oficialne rande a stretli sa v Trnave na pol ceste medzi mojim a jej domom.
Rande prebehlo nad ocakavania a ja som jej OZNAMIL : Nezlakni sa, ale ja si ta zoberiem (14. 8. 2012)
Po 3 mesiacoch sme spolu zacali byvat, odvtedy sa nevieme rozlucit. Na zaklade toho som naplanoval zasnuby na moje narodeniny (16. 4. 2014). Priebeh zasnub som volal kamaratke hned v den prveho rande, a teda ze budem potrebovat aj jej pomoc.
Napokon posudte sami. Sam som naplanoval, zorganizoval, ludia nevedeli aky text pre nu sformovali az do posledneho momentu https://www.youtube.com/watch?v=JinEzu67RP4
Vsetko dopadlo podla planov a 18. 7. 2015 sme si povedali oficialne a najdolezitejsie ANO :)
(v texte je nase youtube video, ak by neslo v ramci programu odstranujuce hypertextove odkazy, tak skopirujte .com/watch?v=JinEzu67RP4 za www.youtube )

"Prepáč nemám náladu..." bolo odpoveďou na moje "Ahoj ako tráviš tento upršaný deň?" Ostal som chvíľku bez slov po jej negatívnej správe. No povedal som jej aspoň: "Neviem čo ťa trápi, možno sklamanie z lásky, možno len nemáš náladu alebo máš pocit, že si nezvládla maturitu z angličtiny. No nemať náladu nie je dôvod na vyriešenie problému, ktorý ťa trápi. Ak sa nám niečo nepodarí, rozmýšľame nad tým veľmi dlho a preto privolávame to zlé. A ak s tým neskončíš čím skôr, bude to stále horšie, proste sa deje to, na čo myslíš. Hlavu hore a mysli na niečo pozitívne. No a ak budeš mať náladu, rád pokecám, pretože v tomto počasí sa ani nič iné nedá robiť :)." Neodpisovala mi asi 10 minút. Zrazu mi prišla Rp, v ktorej bolo: "Ďakujem za povzbudenie.
P.S.
1.) ideme sa kúpať
2.) ideme do kina
Ktorú z možností podnikneme? V každom počasí sa niečo dá robiť:)"

Ešte v ten deň sme sa boli kúpať a išli sme spolu večer do kina, pamätám si že dávali horor, z ktorého som sa bál viacej ako ona, ale to nie je podstatné. Hlavné je to, že od vtedy sme sa stretávali stále častejšie a každý deň stál za to, po chvíli z toho bolo priateľstvo, neskôr niečo ako "kamarát taky rád" no a nakoniec z toho bol úspešný a dlhý vzťah. Áno rozišli sme sa asi po vyše troch rokoch, no ostali sme priateľmi dodnes. Dokonca sedí vedľa mňa ako to tu píšem, ale budem musieť končiť, dnes má narodky a ešte nevie, že ju čaká paragliding. Tak my ideme oslavovať, zatiaľ čáute. :)

Moj pribeh hmm no tak ten sa odohral uz davnejsie. Samozrejme, ako asi vela ostatnych, aj ja som sa tu zoznamil so svojim dievcatom. :) Kedysi davnejsie som len tak prezeral pouzivatelov z okolia, ci niekoho nepoznam a dole, kde vam bezi, koho by ste mohli spoznat, nabehlo jedno zlate dievca. Klikol som na nu, samozrejme mala zadane bydlisko zahranicie, ale napisal som jej. Trosku sme pisali, ale bola zadana a mala chalana, ja som bol sam :D. Dlhsi cas neodpisovala a asi po roku mi odpisala na spravu a ja som bol mimo, ze o com sme sa vlastne bavili, kedze som nemal plusko a uplne som bol prekvapeny, ze mi niekto odpisal na rok staru spravu :D heh a este som bol aj zadany vtedy, aj ked uz to bolo vsetko na rozpadnutie, co sa o par dni aj stalo a tak som bol rad, ze ma niekto podporuje a ani ma nepozna. Nakoniec sme zistili, ze sme z rovnakej dediny a ze chodila s mojou sestrou na zakladnu skolu a ani sme sa nepoznali :D :D dobre sme sa nasmiali na tom, aky je svet maly. Potom mi odisla do zahranicia na leto na brigadu, tak sme si dalej pisali a pockali sme si na seba a doteraz sme spolu a je to najuzasnejsie dievca, ktore som spoznal a to vdaka pokecu, co som si nikdy nemyslel :D a predsa. Tolko moja love story :D :D a snad ju zakoncim aj svadbou ;) tak drzte palce

Na pokeci som takmer od jeho zaciatkov. Vtedy este internet nebol taka samozrejma a bezna zalezitost, ako je tomu dnes. A tak som sem spociatku chodieval len raz za cas. Spoznal som tu mnoho zaujimavych ludi a vztahy, ktore som s nimi nadviazal, su fakt rozmanite...
Su taki, s ktorymi uz nie som vobec v kontakte a v niektorych pripadoch je mi to fakt luto. No ine vztahy, ktore sa zacali prave na pokeci, trvaju dodnes...
Nasiel som tu priatelov, kamaratov, zopar lasok a tiez ludi, ktori mi pomohli s problemami, ktore by som sam len velmi tazko dokazal vyriesit...
ALE ZO VSETKEHO DOBREHO, CO MI POKEC DAL, SI NAJVIAC VAZIM PRIATELSTVO S EVKOU...

Pred osmimi rokmi, par dni pred vianocami, som si po nocnej sadol na chvilu k pokecu a na ploche ma uputala otazka: "KOHO MI PRINESIE JEZISKO POD STROMCEK?" Nedalo mi to a odpovedal som jej otazkou: "A ZMESTIM SA TAM???" Tym zacala moja komunikacia s dievcatom, ktore si ma ziskalo vtipom, zrelym zmyslanim a pozitivnym zmyslanim... Zistil som, ze je z vedlajsieho okresu, asi tak 20 km odo mna. Po case sme si klasicky vymenili par fotiek a telefonne cisla a o par dni prislo prve stretnutie.

CIM JE VSAK TENTO PRIBEH INY, NEZ OSTATNE PRIBEHY???
Pre mna je to tym, ze aj ked je odo mna Evka o 9 rokov krajsia, aj ked je to rozvedena, dvojnasobna maminka a aj ked dodnes medzi nami nebolo viac, nez priatelsky bozk na lice, prave ona je dovod, preco som na pokec zabludil... Je fajn, mat niekoho, s kym sa da len tak sediet, prechadzat, jazdit autom, alebo lezat v objati pri telke... Nezalezi na tom, o com sa vtedy rozpravame, alebo ci sme uplne bez slova... Kazda spolocna minuta, je dokonala. Pokec v tomto pripade spojil dvoch ludi, ktori nemaju pred sebou ziadne tajnosti, maju vela spolocneho, ale zaroven su uplne rozdielni, no hlavne maju jeden v druhom istotu a oporu naozaj navzdy...
A TO JE MYSLIM VIAC, NEZ MAT VAZNY VZTAH, V KTOROM SU POCHYBNOSTI A NEDOVERA... Verim, ze nas vztah bude trvat naozaj uz navzdy...

K pokecu som sa dostal ešte na základnej škole. Na hodine informatiky sme sa učili, ako si vytvoriť svoju vlastnú emailovú schránku a spolužiaci mi poradili, že si ju mám založiť na azete. Prv som nevedel, čo azet obnáša a po čase som sa dostal k pokecu. Na pokeci sa mi podarilo spoznať veľa zaujímavých ľudí, ale aj ľudí, ktorých som radšej po čase ignoroval. Našiel som si tu prvé lásky a hlavne hlavne svoju druhú polovičku, s ktorou som už 4 roky. Ľúbim ju, vážim si ju a asi by som ju nevymenil :D

na pokeci som sa dostala k zaujímavej práci - animátorstvu

Zaregistrovala som sa na Pokec v dobe, keď som hľadala svojich spolužiakov, s ktorými sme sa nestretli celých 30 rokov. Bola som v tej dobe (je to už päť rokov) v ťažkom citovom rozpoložení, nakoľko mi ťažko ochorel otec a za krátky čas aj zomrel. Možno práve preto mi tak dobre padlo, že som tu čítala rôzne osudy dovtedy mne neznámych ľudí. Zistila som, že nie som jediná, ktorá smúti, nie som jediná, čo má starosti a problémy a našla som si tu veľa priateľov, ktorí boli ochotní načúvať mi a ja som si rada prečítala ich príbehy.
Aj po takom dlhom čase sa tu vyselektovali ozajstní priatelia, s ktorými sa dokonca stretávame, ako manželské páry a pozývame sa na rôzne kultúrne podujatia v mieste našich bydlísk, dokonca sa z času-načas aj navštevujeme, alebo si aspoň zavoláme.
Pokec tu zriadil veľmi dobrú službu, kde sa dá zablokovať nepríjemný účastník a tiež odmietnuť správy, ktoré obsahom nelahodia mojej povahe.
Možno som Vám nenapísala žiadny srdervúci príbeh, ale získať priateľa je oveľa viac, za čo vďačím práve Pokecu.

Vaša Anka

Vdaka pokecu som spoznala svojho Shreka. Svoju lasku a hadam na cely zivot. :D V Juli 2013 som mala bakalarske promocie a chystala som sa na cele leto robit tabory. Lenze som na jednom tabore chytila nejaku alergiu na nohe a nevedela som na nu chodit. Musela som tyzden lezat doma na antibiotikach a tak som zasla na pokec. V miestnosti Do pohody som sa spoznala s jednym uzasnym chalanom. Vtedy mal este priatelku a brali sme to len ako kamaratstvo. Po styroch dnoch sme sa stretli a vykecavali sme strasne dlho.. jeho priatelka o mne vedela. Potom som odisla na tabor a chodil ma s kamaratmi pozerat a zabaval sa s deckami. Asi po dvoch tyzdnoch sa rozisiel so svojou priatelkou a v priebehu dalsich dvoch tyzdnov sme sa dali dokopy. Dnes je tomu skoro dva roky, co spolu chodime a uz pol roka spolu byvame v nasom byte. Je to uzasny pocit mat niekoho takeho pri sebe vdaka vam Pokec :D :D :D