na pokeci som sa zoznamila so svojim frajerom, s ktorym som uz neskutocnych 5 rokov a som za to pokecu vdacna.. mala som asi stastie, ze som ho nasla, takeho mileho, pozorneho a pekneho chlapca

Niekedy dávno som na pokeci trávila dosť veľa času. Rozvedení rodičia, sťahovanie, žiadni kamaráti, predsalen adaptácia na nové prostredie je ťažká.
Nebudem tu písať o tom, ako som spoznala svoje lásky. Tých príbehov je tu veľa. Pomedzi tých mnohých ľudí, ktorí chceli fotky 18+ a ponúkali kadejaké sumy za jedno stretnutie, som však spoznala strašne veľa úžasných ľudí. Čerstvo po rozvode som tu spoznala super babu, ktorej som sa zdôverila a ona mňa. Spoznala som chlapca, s ktorým som mala dosť dlhý vzťah, ktorý síce už nie je aktuálny, ale dodnes som s ním v kontakte. A takto by som mohla pokračovať donekonečna...
Niekedy sa to nezdá, ľudia sú hanbliví, boja sa niekoho osloviť na ulici a myslím si, že pokec dáva tú možnosť najprv niekoho kus spoznať a neskôr sa s ním stretnúť...

Vďaka pokecu som spoznala pár skvelých kamarátov, našla som si tu svoje "lásky", s ktorými som prežila kus života. Na pokeci som zaregistrovaná už niekoľko rokov a nikdy som naňho nezanevrela. :P
Stále je tu niekto, s kým sa dá prehodiť pár písmen, vyrozprávať sa alebo nadviazať nové kontakty.
Cez pokec si ma našiel aj môj milovaný Mirko, vďaka ktorému sa nedokážem neusmievať. Je to až neuveriteľné, že práve tu som spoznala tak skvelého človeka, ktorý mi vyhovuje úplne vo všetkom.
Pokec dáva ľuďom možnosť si nezáväzne popísať, odreagovať sa a nájsť si tu spriaznenú dušu. Sú situácie, kedy si človek nevie v živote poradiť a aj mne osobne sa stalo, že mi cudzí ľudia dokázali úplne nezainteresovaným spôsobom poradiť a dodať veľa síl.
Pokec ďakujem ;)

Námatkovo špehujem sem tam nástenky a zriedkavo reagujem ... Vtipné dohady cez sklo ma vedeli hneď dostať, veru natrafila som aj na pár obľúbencov a bez váhania sme si dali ,,rande,, už len z tej zvedavosti, či to môže byť pravda. Verte či neverte, vykľulo sa z toho kamarátstvo, ktoré bude trvať. Sú to moji anjeli a nedám na nich dopustiť, dokonca majú rovnako narodeniny, každý z inej časti Slovenska. Spojil nás pokec, motorky a zážitky upevnili, bude už 4ever :)

Moj pribeh zacal pred 15 rokmi, ked som si zalozila ucet na pokeci. Zacala som si tam pisat s dvoma uplne cudzimi chlapcami. Stali sa z nas velmi dobri kamarati. Az mi jedneho dna jeden z nich napisal sms. Spominala som to jednej znamej a ta mi povedala o nom viac. Zistila som, ze ma brata.
Ked mi povedala jeho nick - skoro som padla na zadok :-D bol to ten druhy kamarat :D pri tom su tak odlisni. Jeden plavovlasy, modrooky, vysoky. Druhy tmavovlasy, nizky, hnedooky :-D tak som sa s modroockom stretla. Zoznamil ma s bratom - oboch som z pokecu poznala uz velmi dobre.
S modroockom som sa dala dokopy. Dnes je to uz moj manzel, s ktorym mam dvoch najkrajsich chlapcekov na svete. Vdaka pokecu mam pri sebe najuzasnejsieho chlapa a fantastickeho kamarata, z ktoreho je dnes moj svagrik, ktory nam velmi pomaha. Mala som stastie. :)

Pokec, prvá komunita na Slovensku, na ktorej som sa stretával každé večery s priateľmi. Zo začiatku sme to brali ako hračku, keď sme si vytvárali anonymné nicky a písali pekným dievčatám. Postupne časom, keď už "rástol" aj môj vek, som to využíval ako jedinú virtuálnu formu komunikácie. Cez pokec sa riešili úlohy, zadania, pýtali sa domáce, proste všetko, čo študent potrebuje. Stále som sa tešil, keď pribudol nejaký nový vzhľad a ja som si ho mohol zmeniť a pochváliť sa kamarátom. Zdieľal som s nimi fotky, videá... Aj v dobe, kedy sa začal Facebook prebíjať dopredu, tak ostal som verný pokecu, áno mám účet aj na FB, ale Pokec ostane navždy v mojom <3 pretože tu som zažil jedinú formu zábavy! Nikto nikdy nenahradí starý dobrý POKEC !! :)

Na pokeci som stretol vela novych ludi, medzi ktorych patri aj nahodne zoznamenie so sestrou mojho byvaleho spoluziaka, s ktorou sa vzdy mozem porozpravat. Tak isto som tu spoznal starsiu zenu, ktora je mojou priatelkou a vzdy mi vedela poradit vo vztahoch. Aj vdaka nej uz mam dnes rocny vztah, ktory ma naplna a myslim, ze je ta prava. :)

Môj príbeh z Pokecu sa možno bude zdať obyčajný a na pohľad rovnaký ako všetky ostatné, ale tak to nie je. Hmm ako by som začal. Pokec mi priniesol za tie skoro 3 roky čo som tu mnoho kamarátov, zážitkov spoločných spomienok s nimi. S niektorými viac s inými menej, či už to boli príjemné alebo tie menej príjemné, na tom už nezáleží, boli aké boli, to sa už zmeniť nedá, ale aj tak som za ne vďačný. Aby som bol trošku konkrétnejší, rozpoviem vám jeden môj príbeh.

Bol to deň ako každý iný a predsa niečim výnimočný. Už je tomu 14 mesiacov, ako sa to všetko stalo. Už bolo neskoro večer, keď si môj profil prezeralo jedno dievča, doposiaľ neznáme a ja keďže som bol sám a hľadal som svoju polovičku, ktorá by zaplnila moje prázdne miesto v srdiečku, tak som neváhal a ešte v ten večer som jej napísal. Odpovede som sa v ten večer nedočkal, tak som išiel spať. Hneď ráno, keď som vstal, som išiel pozrieť na pokec, či mi neodpísala a tak sa aj stalo, celkom ma to potešilo. Niečo mi hovorilo, že to dievča nebude len také obyčajné. Chcel som ju spoznať bližšie, tak sme si písavali zo začiatku tak raz - dva krát za deň, keďže som veľa času na pokec-i netrávil. Postupom času sa to čoraz viac predlžovalo a to len kvôli jednému dievčaťu. Mal som pocit, ako by som sa začal meniť. Už som to nebol ja, nespoznával som sa, až neskôr som zistil, že to bola láska, čo ma tak zmenila. Po dvoch týždňoch písania s tým dievčaťom mi od nej prišla otázka, či by som chcel s ňou chodiť a bez rozmýšľania som povedal Áno. Nikdy som to neoľutoval, lebo viem, že ona je tá jediná a pravá, ktorú nadovšetko milujem a nedal by som ju za nič na svete.
Teraz, keď už sme spolu niečo cez jeden rok, rozmýšľame už o spoločnej budúcnosti. Niekomu to možno príde skoro, ale to nie je podstatné, kto si čo myslí. Dôležité je to, čo chceme my. Aj keď sme mladí, ale vieme, že budeme spolu už navždy. Sme si jednoducho súdení, aj keď je medzi nami menšia diaľka, ale tá citom nezabráni.

A týmto sa už dostávam na koniec môjho obyčajne neobyčajného príbehu, ktorý mi priniesol Pokec.
Moc krát ti ďakujem milý Pokec.

Ďakujem pokecu, že vznikol. Spoznal som veľa nových ľudí, ktorí mi trošku pozmenili pohľad na život a s ktorými sa vždy rád stretávam. Najviac by som chcel poďakovať, že som mohol cez pokec spoznať moju čoskoro nastávajúcu ženu, s ktorou sa budem o mesiac ženiť. Takže nech pokec ostane pokecom a nech sú tu stále takí dobrí ľudia ako teraz, ktorým tiež prajem všetko dobré k akémukoľvek úspechu, hlavne veľa šťastia, nech Vám všetkým zdravie slúži.

Moj pokec pribeh je velmi jednoduchy a krasny :D.. Asi pred piatimi rokmi som zacal chodit na pokec, aby som sa zoznamil s nejakymi dievcatami, respektivne sa do nejakej zamiloval. No pravda je taka, ze som sa zoznamil s vela dievcatami, ale do ziadnej som sa nezalaskoval. Je tu vela dievcat a peknych dievcat, ale nejak to zrazu neslo, lebo som sa stale chcel zoznamovat s inymi dievcatami a nakoniec nic z toho nebolo.. No az v jeden osudny den mi napisalo jedno mlade dievca, ktore zilo asi 200 km odomna.. No vysledok sa napokon dostavil. S tym dievcatom som sa stretol viacej krat a teraz mame vlastne dieta a zijeme spolu. Myslim si, ze pokec je uzasna web.stranka a urcite ju budem podporovat dalej. Toto je moj pribeh, ktory je kratky, ale dal mi to, co som chcel a potreboval. Prajem Vam vsetkym pekny den pokec maniaci :D pp