Môj príbeh je ako z rozprávky. Začal sa v jeden letný búrkový večer. Sedel som na chate a v tom mi zaklikalo na monitore to malé okno s rýchlou správou. Pôvodne som si myslel, že to bude ďalší hater so spŕškou nenávistných nadávok do špinavých buzerantov, ale stal sa pravý opak. Bol to On. Sympaťák s chlapčenským úsmevom s otázkou, či mu môžem robiť na víkend spoločnosť a zdolať s ním pár vysokohorských výstupov, keďže zostal v Tatrách sám, pretože jeho kolega parťák pre nečakané pracovné vyťaženie na dohodnuté miesto nedorazil. Nemal som v programe nič, slovo dalo slovo a ďalší deň sme už spolu potili krv pri nekonečnom výstupe v dusnom páliacom slnku ta hore. Pri zostupe z končiara nás stihla v doline taká lejavica a blýskavica, že v smrečinách učupená kolibka sa stala útulňou pre dvoch nešťastníkov a svedkom niečoho tak romantického, že ani režisér Skrotenej hory by nenatočil taký vrrrelý doják. Tá búrka, čo vyrvala poryv citov, omnoho silnejšie prekonala to besnenie živlov vonku na skalnatých chrbtoch. No a ako to po búrke vždy býva, na krátky čas vyšlo zapadajúce slnko ako z katalógu a ja som ten večer vedel, že pri pohľade do dvoch žiarivých hviezd plných iskier sa mi bude hladko zaspávať. Veru tak deti moje, láska sa objaví, kedy a kde to najmenej čakáš. Škoda, že trvala tak krátko, ako to leto .o)) ale stále hreje pri srdiečku. Nech nezabúda i na Vás. Horám zdar!!

Na Pokeci som sa spoznal z Veronikou. Písaval som si s mnoho dievčatami, ale ona bola niečím vynimočná. :)
Po pár dňoch písania som jej navrhol isť won a ona súhlasila.
28. 5. 2015 bude tomu rok, čo sme spolu. <3 Moc sa Milujeme <3 a vďačím pokecu, že sme sa spoznali.

pokec mam uz dost dlho. spoznal som tu novych ludi aj kamaratov, s ktorymi som dodnes v kontakte. pokec je super a mam ho rad.

jedneho dna, ani neviem aky den to bol, ale viem, ze to bol mesiac september, som napisala na plochu. asi 60 alebo viac muzov mi napisalo, no ja som si vsimla iba jedneho, bez fotky. zacali sme si pisat, aj sme si dali stretko. po stretku sme si stale pisali den co den a uz to bude 5 rokov. lubime sa, stretavame sa stale ako sa len da. vdaka pokecu som spoznala jedneho uzasneho muza. len skoda, ze nemoze z toho byt aj viac, ale sme radi obaja, ze sme sa tu na pokeci nasli.

Kúpil som si fľašku rumu, však čo, bude sranda! Dúfam, že sa nevykašle na mňa moja banda. Rum je zdravý, rum je fajný, energiu vám dá. Tak sa štyria natlačeni potíme no zadarmo. Hneď nás spraviť výlet vlakom napadlo. Hádame, kde vystúpiť, nech zajtra neni hanba, keď začína zapisovať tá tekutá šanca. Volíme si Krpeľany, tie sú od Tatier predsa z druhej strany. Napíšeme ešte rýchlo na pokecové steny. Nájsť voláke ženy. Dohodli sme stretko, snáď to pôjde hladko. Už sme priamo tu, otvorili sa nám dvere staničného bufetu. Krčmárka, aj keď staršia, ojazdená málo. Michal kuká, to by sa ešte dalo. Ostatní ešte trocha pri zmysloch, mávli rukou po nezmysloch. Michal vraví idem za ňou ver mi, brzdíme ho jednou rukou opitý si veľmi. Tak pýtame ďalšie rundy. Už aby prišli tie k... dievčatá. :D Keď v tom zaznelo jemné podpätkov klopkanie. V našich ušiach niečo ako volanie. Hneď masívna zoznamovačka a božteky na líčka. Keď už zrazu s kráskami pri stole, našich láme, tváriac sa na kofole. Pýtame sa, čo aj ony nepijú. Že vraj v kabelke sedmičku skrývaju. Tak po chvíli všetci na rovnakej vlne. Jasní ako mesiac v splne. Andrej zaspal pri tej sline. Vyrážame von, vymyslieť čosi iné. Tackáme sa dvermi joj, ale su úzke ako cicky v blúzke. Majú tu vraj domček blízko stanice. Podarené tieto dieuky velice. Hrnieme sa nalátaní ako dogy. Zabudli sme, že tu sú aj schody. Tvárime sa, že sa nič nestalo. No poriadne nás strepalo. Zahráme vraj twister, ja mám v hlave mixér. Chytáme sa krížom, dokonca aj šrégom. Keď tu zrazu cajti prídu pred dom. Vraj otvorená bola brána, vravím starý nechaj to sa stáva, ešte za uchom je tráva. Zrazu Miša obrátilo futrom dovonky a ogrcal dvom silonky. Neostavalo nám iné než sa pobrať, stihol som ledva Pokec tretej vypýtať.

Na Pokeci som už dobrých pár rokov a vďaka pokecu som zažila svoju prvú lásku, ale aj veľa sklamaní, ale pred nedávnom som napísala jednému chalanovi. Teraz prežívam najkrajšie chvíle aj s mojou ročnou dcérkou a som, rada že mám nick na pokeci, pretože mám tu dobrých kamarátov a spoznala som tu môjho terajšieho priateľa a keď nie sme spolu, tak aspoň na pokeci sme v kontakte.

Hovorievam že pokec je ako korzo.... postretáš tu a zoznámiš sa s mnohými ľudmi . Je to ako v živote, nie vždy je všetko úžasné a krásne, ale ludia sú všade. Mne pomohol prežiť ťažké dni po rozvode. Niekedy stačí len sa vypísať z bolesti či smútku. Našla som si tu priateľku, s ktorou som bola aj na dovolenke. Stretli sme sa až v autobuse, nikdy sme sa pred tým nestretli a dovolenka to bola úžasná.
Držím palce všetkým, ktorí si tu nájdu životných partnerov a možno sa to podarí ešte aj mne ....

Na pokeci som už dlho a stretla som tu hocikoho, koho som len chcela, až kým neprišla a nadišla chvíľa, keď som si začala písať s jedným chlapcom, s ktorým som sa dala po krátkom čase dokopy a teraz som s ním šťastná a stále si píšeme aj cez Pokec, ktorý nám to stále umožňuje. :)

Stalo sa to kratko na to, ako som sa rozisla s priatelom. velmi som sa preto trapila, chybal mi velmi. Preto som sa rozhodla, ze ked si budem pisat s druhymi, tak najdem niekoho, kto mi pomoze na neho zabudnut, aj ked by bol len naplast za neho. Travila som tu vela casu, skoro cele dni v nadeji, ze sa niekto taky objavi. Stale mi vypisovali perverzaci so svojmi hnusnymi ponukami na sex za peniaze a ine blbosti. Pomaly ma to prestavalo bavit citat, kazdy z nich len hladal nieco, co si moze za peniaze kupit. Ked som sa uz chcela vzdat, napisal mi on. Bol ku mne mily, neziadal odomna nic, len si chcel pokecat, bez ziadnych hnusnych navrhov. Pisali sme spolu den aj noc, stale ked sa dalo. Velmi mi pomahal, ked som sa citila zle. Po nejakom case sme sa sretli, isli sme spolu na kavu a prijemne som sa s nim zabavala. Bol velmi pozorny a slusny. Stretavali sme sa coraz castejsie, az sa nakoniec nase kamaratstvo premenilo na lasku. Som velmi stastna, ze ho mam a dakujem mu za vsetko, co pre mna robi. Vdaka nemu som zabudla na bolest, ktoru mi sposobil predosly priatel. Nikdy ho nechcem stratit.

Náš život sa zmenil v máji roku 2012, prihlásil som sa na pokec, že čo je nové. Klikol som na používateľov, že si pozriem, ktoré dievčatá sú online. Mal som akurát po maturitách, nástup na výšku ešte ďaleko, tak si vravím, prečo si deň nezlepšiť kávou s nejakým príjemným dievčaťom. Tak som napísal jednej z nich. Na moje prekvapenie odpísala a vravím si, že ju skúsim pozvať von. Zistili sme, že bývame 500 metrov od seba. Tak sme sa stretli, kecali sme tak dve hodiny a išli každý domov s tým, že sa ešte uvidíme. Snažili sme sa o rande také dva týždne, ale neúspešne. Vždy mal niekto niečo iné. Ja som bol trpezlivý, ale s Luckinho písania som vydedukoval, že sa niečo deje, bola odmeraná. A keď som sa jej spýtal, čo sa deje, tak mi napísala, že si už nechce so mnou písať a nie som jej typ. Tak som jej názor akceptoval a už sme si nepísali. Takto to trvalo rok, niekedy sme sa aj stretli vonku, ale tvárili sme sa, že sa nepoznáme. Stále som na ňu myslel, čo môže robiť, ako sa má. V júly 2013 som len tak pre vyskúšanie klikal na stretká, a vyhodilo mi aj Lucku, tak si vravím, že skúsim kliknúť, a vyhodilo mi zhodu. Tak som jej napísal, že čo to. Napísala mi, že vtedy pred rokom nebola pripravená na niečo viac ako kamarátstvo a vedela, že ja budem chcieť niečo viac, a že ju to mrzí. Tak som neváhal a pozval ju von. Už som si povedal, že ju nesmiem nechať odísť a tak sme sa dali dokopy v ten večer a sme spolu doteraz krásnych 22 mesiacov a je to najlepšie, čo ma stretlo. Milujeme sa jak kone.