Stretol som to kopu fajn ludi. Aj ked casom sa niektori nahnevali, na niektorych som sa nahneval ja a niektorym sice odpustim, ale ´´nezabudnem´´ a na niektorych zase budem spominat s laskou, tuzbami a krasnymi spomienkami prezitymi chvilami s nimi tu aj v osobnom zivote. Ale zivot ide dalej. Spoznas sa s novymi dalsimi ludmi, zoznamis sa a stale dufas, ze snad raz uz konecne najdes, co hladas... Peniaze, moc a drahocenne zlatokopky su to ale neni drahy pane)) Aj po tolkych zivotnych sklamaniach stale verim, dufam a myslim pozitivne, aj ked som opatrnejsi.
Ps.: A cakam na to BMW...:D :))

Prihlásila som sa na pokec, pretože ho mali všetci.. hneď ako som sa zaregistrovala, mala som pocit, že mám veľa kamarátov. Začala som si písať s množstvom ľudí.. dokonca som si tam našla svoju lásku, poslal mi len smejka, po čase sme prišli na to, že odo mňa žije len 1km :) šli sme na prechádzku a od vtedy sme spolu viac ako 4 roky. Momentálne sa ideme sťahovať a ak bude poslúchať, možno náš príbeh skončí ako v rozprávkach.

na pokeci som sa zoznamila so svojim frajerom, s ktorym som uz neskutocnych 5 rokov a som za to pokecu vdacna.. mala som asi stastie, ze som ho nasla, takeho mileho, pozorneho a pekneho chlapca

Je to asi už otrepané, ale na to bol Pokec vytvorený, aby sa tu ľudia zoznamovali... Takto pred dvoma rokmi prišlo leto a nemala som čo robiť, tak som začala byť čoraz dlhšie na Pokeci. Písala som si s rôznymi ľuďmi, každý bol iný a mohla som sa o nich dozvedieť veľa vecí. Bolo to zaujímavé leto. Keď som to najmenej čakala, vtedy mi Pokec zmenil život :) Natrafila som na moju lásku, s ktorou som do teraz. Sme šťastní a som rada, že som tu trávila toľko času. Viem, že to nebol stratený čas ;)

Myslím, že to bolo približne v novembri v roku 2010, keď som náhodne napísala istému chalanovi tu na Pokeci. Od prvej chvíle sa mi samozrejme zapáčil - bol ukecaný, miestami až príliš úprimný, zdravo drzý a sebavedomý. Dosť dlho sme si takto písali o všeličom, keď sme sa už konečne po čase rozhodli stretnúť. A odvtedy sa stretávame dodnes. Možno je trúfalosťou povedať to za takú dobu - "smiešnych 5 rokov", ale je to môj najlepší kamarát, poznáme sa navzájom viac, ako seba samých, všetko o sebe vieme, podporujeme sa, pomáhame si, je to tak, ako by to medzi najlepšími kamarátmi naozaj malo byť. A áno, máme za sebou aj hádky, tie predsa patria k životu. ;) V našom "vzťahu" nechýba úprimnosť aj v tom smere, že nemáme si problém navzájom povedať: dnes vyzeráš hrozne, toto ti absolútne nepristane, máš veľkú riť. A najmä kvôli tomu si to tak vážim, lebo mať chlapa za najlepšieho kamaráta je skutočná výhra v živote. Kto hovorí, že chlap a žena nemôžu byť najlepšími kamarátmi, nech sa príde pozrieť na nás.. :)

Niekedy dávno som na pokeci trávila dosť veľa času. Rozvedení rodičia, sťahovanie, žiadni kamaráti, predsalen adaptácia na nové prostredie je ťažká.
Nebudem tu písať o tom, ako som spoznala svoje lásky. Tých príbehov je tu veľa. Pomedzi tých mnohých ľudí, ktorí chceli fotky 18+ a ponúkali kadejaké sumy za jedno stretnutie, som však spoznala strašne veľa úžasných ľudí. Čerstvo po rozvode som tu spoznala super babu, ktorej som sa zdôverila a ona mňa. Spoznala som chlapca, s ktorým som mala dosť dlhý vzťah, ktorý síce už nie je aktuálny, ale dodnes som s ním v kontakte. A takto by som mohla pokračovať donekonečna...
Niekedy sa to nezdá, ľudia sú hanbliví, boja sa niekoho osloviť na ulici a myslím si, že pokec dáva tú možnosť najprv niekoho kus spoznať a neskôr sa s ním stretnúť...

Vďaka pokecu som spoznala pár skvelých kamarátov, našla som si tu svoje "lásky", s ktorými som prežila kus života. Na pokeci som zaregistrovaná už niekoľko rokov a nikdy som naňho nezanevrela. :P
Stále je tu niekto, s kým sa dá prehodiť pár písmen, vyrozprávať sa alebo nadviazať nové kontakty.
Cez pokec si ma našiel aj môj milovaný Mirko, vďaka ktorému sa nedokážem neusmievať. Je to až neuveriteľné, že práve tu som spoznala tak skvelého človeka, ktorý mi vyhovuje úplne vo všetkom.
Pokec dáva ľuďom možnosť si nezáväzne popísať, odreagovať sa a nájsť si tu spriaznenú dušu. Sú situácie, kedy si človek nevie v živote poradiť a aj mne osobne sa stalo, že mi cudzí ľudia dokázali úplne nezainteresovaným spôsobom poradiť a dodať veľa síl.
Pokec ďakujem ;)

Námatkovo špehujem sem tam nástenky a zriedkavo reagujem ... Vtipné dohady cez sklo ma vedeli hneď dostať, veru natrafila som aj na pár obľúbencov a bez váhania sme si dali ,,rande,, už len z tej zvedavosti, či to môže byť pravda. Verte či neverte, vykľulo sa z toho kamarátstvo, ktoré bude trvať. Sú to moji anjeli a nedám na nich dopustiť, dokonca majú rovnako narodeniny, každý z inej časti Slovenska. Spojil nás pokec, motorky a zážitky upevnili, bude už 4ever :)

Moj pribeh zacal pred 15 rokmi, ked som si zalozila ucet na pokeci. Zacala som si tam pisat s dvoma uplne cudzimi chlapcami. Stali sa z nas velmi dobri kamarati. Az mi jedneho dna jeden z nich napisal sms. Spominala som to jednej znamej a ta mi povedala o nom viac. Zistila som, ze ma brata.
Ked mi povedala jeho nick - skoro som padla na zadok :-D bol to ten druhy kamarat :D pri tom su tak odlisni. Jeden plavovlasy, modrooky, vysoky. Druhy tmavovlasy, nizky, hnedooky :-D tak som sa s modroockom stretla. Zoznamil ma s bratom - oboch som z pokecu poznala uz velmi dobre.
S modroockom som sa dala dokopy. Dnes je to uz moj manzel, s ktorym mam dvoch najkrajsich chlapcekov na svete. Vdaka pokecu mam pri sebe najuzasnejsieho chlapa a fantastickeho kamarata, z ktoreho je dnes moj svagrik, ktory nam velmi pomaha. Mala som stastie. :)

Ja som prežil krásných 5 rokov písanim s mojou láskou. Keď sme spolu nemohli byť, pokec nám veľmi pomohol preto, lebo otec jej vzal mobil. Ale už je dobre, sme spolu a to vďaka pokecu, lebo sme sa navzájom utešovali.