V roku 2010 som spoznal ženu, s ktorou sme si písali RP vždy, keď sa dalo. Po čase sme si vymenili telefónne čísla a začali spolu sms-kovať a volať. Po nejakom mesiaci sme sa dohodli na prvom stretnutí a o rok na to sme sa vzali a teraz sme spolu už 5 rokov a máme spolu dve krásne deti. Chlapca som si osvojil, nakoľko manželka už chlapca mala a malú máme spoločnú a má 4 rôčky.
Na pokeci som teda spoznal lásku svojho života.

Dobry den,
vdaka pokecu som stretla moju lasku. Zacalo sa to pisanim cez sklo. Potom zacali prve rpcky. V nich sme si vymenili telefonne cisla a mali sme sa stretnut, no k ziadnemu stretnutiu nedoslo. Po case sme si ani nepisali a zabudli na seba. Az raz mi zvoni telefon, no jeho cislo som mala zmazane a tak som nevedela, ze to je on. Myslela som si, ze to je iny kamarat, ktoremu som nadala, ze mi v noci vola. Na druhy den som zavolala na to cislo naspat a odvtedy sme si volali kazdy den, az kym sme sa nestretli a nezalubili sa do seba. :-) A teraz sme spolu 3 roky a funguje nam to. Dufam, ze aj nadalej bude.

Volám sa Štefan a na pokeci som už 7 rokov. chodil som sem každy deň ako asi každy z nás a hľadal som si tuna priateľku. No nejako sa mi nedarilo, stále som sa sklamal, no nakoniec jedného krásneho dňa som našiel jednu osobu, ktorá sa mi zapáčila a napísal som jej. Zrazu sme si začali písať stále každý deň, vymenili sme si tel. čísla a písali sme si každý deň. Už som si ani nevedel predstaviť deň bez písania s ňou. Aj keď bola odomňa 111 km, no dohodli sme sa a stretli. Bola to láska na prvý pohľad a dňa 25. mája 2011 sme začali spolu chodiť. Včera sme oslávili naše spoločné 4 roky spolu a je to tá najúžasnejšia osoba na svete. Ďakujem pokecu, pretože práve tu som sa s ňou spoznal. :) Teraz sa navštevujeme stále, každý víkend sme spolu a každý deň si voláme a píšeme. Proste je to moja Láska.

Vďaka pokecu som sa zoznámila s ľudmi, s ktorými by som inak nemala šancu sa zoznámiť. Tak som mohla tráviť niekoľko víkendov na súkromí v Nizkych Tatrách. Bývam v malom meste a zo zdravotných dôvodov som potrebovala navštíviť naše hlavné mesto Bratislavu. Skúsila som sa spýtať, či by ma niekto nezašikoval z autobusky na určité miesto, kde som potrebovala. Stalo sa. Autom ma nielenže odviezla na potrebné miesto, ale dokonca u nej doma aj pohostila, porozprávali sme sa a odviezla na autobusko. Bol to pre mňa silný zážitok. Raz som zase ja previedla po našom meste človeka, ktorý ranné detstvo prežil tu, potom sa s rodičmi presťahoval do iného väčšieho mesta a tu už viac nebol. Chcel vidieť dom, v ktorom bývali a tak sme zistili, že nás delili len dva dvory na sídlisku. Samozrejme, že tu sa človek stretne s kadečím, tak ako v skutočnom živote, preto opatrnosť netreba podceňovať, aby sme sa nestretli s niečim nepríjemným.

Vďaka pokecu som našiel jedno dievča, moju druhú polovičku, s ktorou sme už spolu rok a je nám viac než jasné, že náš príbeh ešte len začína. :)

Vďaka pokecu som si našla čitateľov môjho blogu. Pravidelných čitateľov, ktorých zaujal môj blog a nachádzajú tu inšpirácie či nápady.
Taktiež som spoznala niekoľko blogerov, s ktorými sa navzájom inšpirujeme.

Jeden vecer napisal isty chalan na plochu, ci nepopise nejake dievca alebo ci sa musi stat zazrak?! Ja som po prvy krat porusila pravidlo, ze nenapisem prva. Chalan mi bol sympaticky, tak som mu napisala, ze zazraky sa deju. Odvtedy sme si pisali stale. Asi po mesiaci sme sa stretli. Pamatam si to, akoby to bolo vcera. 6.10.2014 sme sa prvykrat stretli. A dnes? Dnes tvorime viac ako 3 mesiace stastny par. Vdaka pokecu som nasla moju lasku! :-)

Pokec je zaujímavý týpek :) mám už 22, ale počas mojej puberty na konci základnej školy / respektíve začiatku strednej, som mu bol oddaný... spoznal som tu mnoho kamarátov a kamarátiek, ktoré mi prirástli k srdcu. Hovorí sa, že je to virtuálny svet, kde číha množstvo nebezpečenstva, ale má to aj pozitíve stránky. Ja som spoznal len tie pekné momenty, za ktoré som vám vďačný. Mimochodom, BMW mi umožní navštíviť všetkch tých pokec friends, tak šup sem s ním. :)

mala som muza a aj dieta. zila som s nim, ale sme sa pohadali a tak sme sa rozisli. ale ja som chodila na pokec, davala som fotky nasho syna a aj moje. on sa na ne pozeral a raz mi napisal a odvtedy sme si vzdy pisali, az kym sme sa neudobrili a dali sa zase dokopy. a odvtedy sme uz spolu, takze pokec nam vratil nasu rodinu, dal nas zase dokopy a sme štastni, ze sme zase spolu, lebo keby nebolo pokecu, tak uz spolu nie sme nikdy. takze velmi dakujem.

Ahojcek, cez pokec som spoznala svoju lasku a zacali sme sa stretavat. Ja zijem na strednom slovensku, on 260 km od mojej malickosti. Obaja sme velmi zaneprazdnenymi osobkami, ale vzdy sme si na seba snazili najst chvilku. Po roku aj nieco stretavania sa, som otehotnela a zistili nam, ze to budu dvojicky. Kedze som po tom velmi tuzila a mam uz aj trosku viac rokov, bolo to jedno z najkrajsich obdobi v mojom zivote. Tehotenstvo je ten najvzacnejsi dar a deticky, ktore som po narocnom obdobi stravenom na gynekologii priviedla na svet, ten najvzacnejsi a neopisatelny. A to vsetko vdaka pokecu. Za tieto nezabudnutelne chvilky a pocity a hlavne moje dve krasne dcerky dakujem len a len pokecu - za co sa chcem s celého srdca podakovat.