DZINDZIK.R
Môj príbeh je ako z rozprávky. Začal sa v jeden letný búrkový večer. Sedel som na chate a v tom mi zaklikalo na monitore to malé okno s rýchlou správou. Pôvodne som si myslel, že to bude ďalší hater so spŕškou nenávistných nadávok do špinavých buzerantov, ale stal sa pravý opak. Bol to On. Sympaťák s chlapčenským úsmevom s otázkou, či mu môžem robiť na víkend spoločnosť a zdolať s ním pár vysokohorských výstupov, keďže zostal v Tatrách sám, pretože jeho kolega parťák pre nečakané pracovné vyťaženie na dohodnuté miesto nedorazil. Nemal som v programe nič, slovo dalo slovo a ďalší deň sme už spolu potili krv pri nekonečnom výstupe v dusnom páliacom slnku ta hore. Pri zostupe z končiara nás stihla v doline taká lejavica a blýskavica, že v smrečinách učupená kolibka sa stala útulňou pre dvoch nešťastníkov a svedkom niečoho tak romantického, že ani režisér Skrotenej hory by nenatočil taký vrrrelý doják. Tá búrka, čo vyrvala poryv citov, omnoho silnejšie prekonala to besnenie živlov vonku na skalnatých chrbtoch. No a ako to po búrke vždy býva, na krátky čas vyšlo zapadajúce slnko ako z katalógu a ja som ten večer vedel, že pri pohľade do dvoch žiarivých hviezd plných iskier sa mi bude hladko zaspávať. Veru tak deti moje, láska sa objaví, kedy a kde to najmenej čakáš. Škoda, že trvala tak krátko, ako to leto .o)) ale stále hreje pri srdiečku. Nech nezabúda i na Vás. Horám zdar!!
Čítať viac