Môj pokec príbeh sa začal v decembri 2012, keď som napísal jednej krásnej holke. Začali sme si písať, dlhé hodiny až do skorého rána, až sme sa raz stretli. Dali sme si rande na zimnom štadióne a korčuľovali sme sa. Pokračovalo to prechádzkami a ďalšími korčuľovaniami, až sme v marci oficiálne spolu začali chodiť a trvaa to až dodnes a sme štastní :). Pokec nám dal lásku. Našli sme sa, keďže máme spoločný dátum narodenín a naši otcovia boli kedysi susedia na dedine, keď boli malí, takže toto určite nie je náhoda :) Našli sme si cestu k sebe práve cez POKEC.

Ďakujem veľmi pekne, s pozdravom Lukáš a Ludka ;)

jedneho dna som sa tu prihlasil a nakolko som nezbednik, tak ako kazdy den, som siel pooblbovat nejake tie slecny :P ale raz som oblboval jednu krasnu kocku... ta kocka sa mi natolko zapacila, ze sme nakoniec sli na kavu... bol som sice nezbednik, ale ona ma dokazala skrotit a dneska su to uz krasne dva roky, ktore som s nou :) a som stastny :) lubkam ta :*

na pokeci som si začal písať z jednou slečnou, no musel som dobiedzať, až po dvoch mesiacoch sme sa stretli a dali kávu. o dva dni sme išli na obed, zhodou okolnosti mala o tyždeň narodeniny. pozvala ma do baru, s jej priateľmi sme oslavovali a od vtedy sme spolu. sú tomu 4 roky, čo sme spolu a strašne sa máme radi. našiel som tú pravú na pokeci.

Môj príbeh je ako z rozprávky. Začal sa v jeden letný búrkový večer. Sedel som na chate a v tom mi zaklikalo na monitore to malé okno s rýchlou správou. Pôvodne som si myslel, že to bude ďalší hater so spŕškou nenávistných nadávok do špinavých buzerantov, ale stal sa pravý opak. Bol to On. Sympaťák s chlapčenským úsmevom s otázkou, či mu môžem robiť na víkend spoločnosť a zdolať s ním pár vysokohorských výstupov, keďže zostal v Tatrách sám, pretože jeho kolega parťák pre nečakané pracovné vyťaženie na dohodnuté miesto nedorazil. Nemal som v programe nič, slovo dalo slovo a ďalší deň sme už spolu potili krv pri nekonečnom výstupe v dusnom páliacom slnku ta hore. Pri zostupe z končiara nás stihla v doline taká lejavica a blýskavica, že v smrečinách učupená kolibka sa stala útulňou pre dvoch nešťastníkov a svedkom niečoho tak romantického, že ani režisér Skrotenej hory by nenatočil taký vrrrelý doják. Tá búrka, čo vyrvala poryv citov, omnoho silnejšie prekonala to besnenie živlov vonku na skalnatých chrbtoch. No a ako to po búrke vždy býva, na krátky čas vyšlo zapadajúce slnko ako z katalógu a ja som ten večer vedel, že pri pohľade do dvoch žiarivých hviezd plných iskier sa mi bude hladko zaspávať. Veru tak deti moje, láska sa objaví, kedy a kde to najmenej čakáš. Škoda, že trvala tak krátko, ako to leto .o)) ale stále hreje pri srdiečku. Nech nezabúda i na Vás. Horám zdar!!

Na Pokeci som sa spoznal z Veronikou. Písaval som si s mnoho dievčatami, ale ona bola niečím vynimočná. :)
Po pár dňoch písania som jej navrhol isť won a ona súhlasila.
28. 5. 2015 bude tomu rok, čo sme spolu. <3 Moc sa Milujeme <3 a vďačím pokecu, že sme sa spoznali.

pokec mam uz dost dlho. spoznal som tu novych ludi aj kamaratov, s ktorymi som dodnes v kontakte. pokec je super a mam ho rad.

Bolo pred koncom roku 2011, na pokeci mi napisal jeden uzastny chalan, ci mam chut sa zoznamit. Nakolko som bola slobodna, tak som povedala ano. Za nejaky tyzden sme sa prvy krat zoznamili nazivo a hned padla iskra. Stretavali sme sa coraz castejsie, boli sme spolu na dovolenke v chorvatsku. Bolo tam uzasne, poziadal ma tam o ruku a povedala som mu ano. V roku 2012 sme sa zosobasili. Je to najuzasnejsi chlap na svete. Keby nebolo pokecu, ani by som nevedela, ze existuje. Mame spolu 2 rocneho syna a sme stastni a dufam, ze este dalsich 100 rokov budeme. Dakujem pokec, ze si.

jedneho dna, ani neviem aky den to bol, ale viem, ze to bol mesiac september, som napisala na plochu. asi 60 alebo viac muzov mi napisalo, no ja som si vsimla iba jedneho, bez fotky. zacali sme si pisat, aj sme si dali stretko. po stretku sme si stale pisali den co den a uz to bude 5 rokov. lubime sa, stretavame sa stale ako sa len da. vdaka pokecu som spoznala jedneho uzasneho muza. len skoda, ze nemoze z toho byt aj viac, ale sme radi obaja, ze sme sa tu na pokeci nasli.

Pokec mám, rovnako ako iní, založený už niekoľko rokov. Bola to moja prvá sociálna sieť, na ktorej som komunikovala so svojimi kamarátmi, známymi, keď sme spolu neboli osobne. Rovnako som vďaka nemu spoznala veľa nových ľudí, známych, priateľov. Zo všetkých, s ktorými som komunikovala bol a aj stále je pre mňa jeden výnimočný. Chodili sme na rovnakú strednú školu, on bol ale o ročník starší. Triedy sme mali na rovnakej chodbe, no ja som si ho počas 3 rokov na strednej vôbec nevšimla. Začali sme si písať na Pokeci, neskôr mi sám napísal, že ma každý deň vidí na chodbe v škole, ale nevie, ako sa mi má prihovoriť, pretože som bola stále v nejakej skupinke. Postupom času sa kamarátka začala priateliť s jedným jeho spolužiakom a tak sme sa postupne premiestnili z pred našej triedy, pred tú ich. Ako sme tam stále viac a viac sedávali, spýtala som sa toho jeho spolužiaka, či s ním chodí do triedy ten môj známy. Povedal, že áno a že či ho má zavolať. Ja ani neviem prečo som tak reagovala, ale povedala som, že nie. Každý deň sme si písali, až sme sa nakoniec dohodli, že prídeme zase s kamoškou pred ich triedu a že si dáme pokec už osobne. Aj sa tak stalo, no pravdupovediac ten pokec nebol taký, ako na Pokeci. Obaja sme boli takí nesvoji, veľa sme si toho nepovedali a hlavne on. S partiou sme často chodievali von. Dá sa povedať, že sme boli stále vonku a tak som zavolala aj jeho. Začal s nami chodievať von na rôzne akcie, či už doma alebo na diske. Stále viac a viac sme sa stretávali, rozprávali, až to nakoniec bolo úplne uvoľnené, spontánne, proste také, ako som si predstavovala. Zistila som, že býva na rovnakom sídlisku, že keď sme boli malé deti, stále sa hrával tam, kde aj ja. No ja som ho vôbec neregistrovala a ani si na neho ako dieťa nepamätám. Zo všetkých týchto pokecov, spoznávania sa a stretnutí, sme sa dali dokopy a sme spolu stále, pomaly už 4 roky... Nikdy by som si nemyslela, že prostredníctvom Pokecu, nájdem toho svojho.

tak mily pokec, vdaka tebe som nasla svoju lasku z detstva. stretli sme sa po 15 rokoch. mala som za sebou tazky zivot, zomrel mi 10 rocny syn po tazkej chorobe, rozisiel sa so mnou manzel, ktory si popri nasom nestasti nasiel priatelku. a tak nahodnym cetovanim som nasla svojho teraz uz priatela, s ktorym po 3 rokoch spolocneho zivota cakame vytuzeneho potomka a tak vdacim pokecu za NAJDENIE mojho stastia. dakujem