Moje meno je Martina, na pokeci som nasla svoju Lasku, manzela a najlepsieho priatela! bola som v komplikovanom vztahu, ktory ma ubijal, a jedine vychodisko bol rozchod, v tom case som na pokeci nasla butlavu vrbu, svojho, uz, manzela, chlapca co ma vypocul a dal par rad. vsetko sa to zacalo nevinnym prispevkom na plochu : " je tu niekto z Bojnic?" na co som sa ja, bojnicanka chytila :-) a napisala som mu ze ja som z Bojnic a ze co potrebuje, hladal totiz jeden Bar. dva mesiace sme si pisali, denno-denne, až zrazu nas kontakt utal, prestal! V priebehu tychto dvoch mesiacov som sa ja s mojim byvalym priatelom rozisla, a zila si svoj zivot slobodnej baby, az do chvile kym sa mi opat Luki neozval, pytal sa ako sa mam, co mam nove a pozval ma na rande, potesila som sa a pozvanie som prijala, no sklamanie bolo ked Luki na rande neprisiel, a ja som cakala a cakala, smutna som sla domov :-( na druhy den sa mi ozval a velmi ospravedlnoval, no hnev bol stale vo mne, snazil sa to nahradit novym terminom nasho rande, tak si vravim ok, skusim to, tak navrhol na vikend nase stretnutie, dohodli sme sa ze si v sobotu napiseme, a zrazu prisla sobota, Luki bol cely vikend neprihlaseny a ozval sa opat az v pondelok, co som si povedala a teraz ja s tebou koncim!! kontakt opat utal na par dni a povedala som si ze je len klamar a ma silne reci. po kratkej odmlke sa Luki opat ozval, nenapadne otazky a zdvorile vety a ja som uz automaticky bola chladna a pytam sa " co chces", ked Luki vravi, konecne ta spoznat, tak vravim ok tak udam miesto a cas, dobre?! a Luki suhlasil, tak vravim o 19 hod bud pri nemocnici v Bojniciach, a po tejto vete sa zacal vykrucat ze nevie ci je to dobry napad, a ja mu vravim: od teraz mi uz nepis, nemam na to nervy, a jeho odpoved bola, na to nikdy nezabudnem : VIES JA SA BOJIM ZE SA ZAMILUJEM!!! a ja jemu ako sa mozes zamilovat, ved ma nepoznas, a jeho nasledujuca odpoved bola: o 19 som pri nemocnici, bud tam! na to sa odhlasil a mna chytila panika, pretoze to bolo za hodku a pol,chystala som sa, licila som sa, pozicala si maminine cizmy a isla teda pred nemocnicu, o 19 hod tam bol ten najkrasnejsi muz, prisiel ku mne, ja som bola od hamby cela zkamenela, prihovoril sa mi, nase prve rande bolo krasne, romanticke, prechadzka v kupeloch, jazierko a ticho :-) od toho dna sme sa videli kazdy den, po roku prisli zasnuby, spolocne byvanie, dnes je to pol roka co sme manzelmi, a viete preco na tie stretnutia pred tym neprisiel? pretoze moj Lukasko bol poctivý baník ktorý pracoval na zmeny, a bal sa mi to povedat , aby som neohrnula nosom nad banikom! a ten moj banik, je ten najlepsi chlap!
pokec mi nasiel manzela, lasku zivota, ktory mi dal domov, zazemie a krasnu rodinu!!! dakujem Pokecu, ze mi ŤA dal!!!

Bol to obycajny nudny oktobrovy vecer a zrazu napisal ON :) Po mesiaci pisania sme sa stretli a bola to magicka laska, akoby sa pozname uz roky... Preskakali sme cez dobre aj zle, zacali sme spolu byvat a tento mesiac oslavujeme nas spolocny 2. rocik a verim tomu, ze nie posledny. :)
Žanet a Filip :)

Moja láska, s ktorou som veľmi šťastný a budem ju milovať navždy. Nikdy v živote som sa necítil tak úžasne, ako sa cítim s ňou a to, že mi pred pár rokmi napísala tuto na pokeci je úžasné. Nečakal by som, že môže sociálna sieť takto spojiť dvoch ľudí :) ďakujem Vám

Tu na pokeci som spoznala svojho budúceho manžela. Napísal mi, dohodli sme kávičku a v apríli sa budeme brať :)

Aj ja dakujem pokecu za moju lasku, za najlepsieho manzela na svete. Zoznamili sme sa na vianoce, uplnou nahodou, obaja sme boli osameli a na vianoce este viac. Slovo dalo slovo, jedna kavicka, druha a uz sme rok a pol manzelia.
Milujem ta Lacko, si to najlepsie co mam!

pokec mi len v tom pomohol, ze som si nasiel totu, ktoru som si predstavoval a uz viac necakam.............

Môj príbeh sa začal odohrávať pred rokom. Jedného večera som sa prihlásila na pokec čeknúť, čo je tu nové. Zrazu mi blikala RP-čka. Otvorila som ju a neverila som vlastným očiam. Napísal mi kamarát, o ktorom som nepočula zhruba rok (odsťahoval sa z našej dediny). Začali sme si písať a písali sme si neskoro do noci. Dohodli sme sa na stretku, vymenili sme si čísla a tešili sa na deň D. Keď prišiel deň D, bola som hrozne netrpezlivá a aj zvedavá, či sa po roku zmenil. Keď vystúpil z autobusu, bol to krásny pocit vidieť ho znovu po takom dlhom čase. Mali sme si toľko toho povedať, kopec zážitkov, nových kamarátov a podobne. Keď odchádzal, objali sme sa a sľúbili sme si, že sa budeme stretávať častejšie. A tak aj bolo, neustále vypisovanie do noci na pokeci, skypovanie, smsky, telefonáty, stretká .. toto u nás fungovalo. A takto to išlo až do 25. 9. 2013. Na tento deň nikdy nezabudnem, pretože tento deň zmenil oba naše životy. Už sme neboli každý sám, už sme to boli MY :) ..Ľúbili sme sa, pomáhali si, podporovali sa. Sem-tam nejaká menšia hádka sa pritrafila, ale vždy sme to zvládli. Plánovali sme si spolu budúcnosť... Bohužiaľ nám to nevydržalo a najradšej by som ten dátum vymazala z mojej pamäte, ale nejde to..všetko krásne sa skončilo 8. 1. 2014.. Poviete si, boli sme spolu krátko, ale aj za takú krátku dobu sme prežili toho veľa. Veľmi ma to bolelo a aj napriek tomu, že už prešlo veľa času tak ma to naďalej bolí...
Na druhej strane ďakujem Pokecu že mi dal možnosť po roku s ním obnoviť kamarátsky vzťah a neskôr ho premeniť v lásku..

Clovek si mysli že na sexzoznamke najde iba ponuky na sex a podobne, ale čo sa človeku nestane, hmmm stretol som niekoho, kto mozno zmeni moj zivot, ktory bol doteraz o uplne niecom inom.

ahojte vsetci mne pokec zmenil zivot, ze nasiel chalana a aj kamaratov a skuste to aj vy, ako vam pokec zmeni zivot a vdaka svojmu chalanovi som nasla samu seba

Na pokeci som uz dlhe roky. Raz mi prisla rp od chalana ,,či popisem ". Hovorim si, preco nie =) spoznam noveho cloveka. =)... Pisali sme si skoro denne =) vzdy som cakala, kedy mi pride od neho rp a ked prisla rp typu ,,ok, jo, no..."hned som rp zrusila a ukoncila s nim kontakt. A on pisal stale znova znova... Az som sa namotala na neho aj ked sme si len pisali.....Po dlhsom case sme sa dohodli, ze pojdeme vonku, celkom som sa tesila, ale v duchu som sa stale pytala, ci to neni len nejaky uchylak (napadali ma fakt vseliake veci, ved teraz stretnete fakt hocikoho). Prisiel den dohodnuteho rande, zacala som streckovat a napisala som mu, ze mama ma nechce pustit, lebo bude prsat =)) (viem bola to trapna vyhovorka), ale zozral mi to =) A ja som bola rada, ze sme neprerusili kontakt. Vyse roka sme si len pisali, volali, boli to krasne dlhe vecery pri telefone =) Az raz 13. 10. 2010 sme mali v rodine svadbu a on mi povedal, ze pride za mnou ma pozriet =)... tesila som sa, ale zaroven bala...ci sa mu budem pacit, ci nezrusi so mnou potom akykolvek kontakt.....nechcela som onho prist. Ale dobre prisiel. Bol nadherny a hned mi bolo jasne, ze k nemu nieco citim, nieco viac ako ku kamaratovi. Prvy den to bolo take nesmele, ale krasne =) V noci mi prisla smska, ze som nadherna, a ze ma ma rad viac ako kamaratku. To ma potesilo. =) Na druhy den,sme sli vonku znova, uz to bolo odvaznejsie, chvila po ktorej som tuzila po kazdom telefonate snim po kazdej rp, prvy bozk od neho =) prvy dotyk =)) bolo to nadherne a nezabudnutelne =) Po roku chodenia s mojim vyvolenym sa nastahoval ku nam. Uz sme spolu vyse 4 roky a je nam spolu super, planujem svadbu, domcek, rodinu =). Som rada, ze som sa s nim stretla, a ze bol taky neodbitny a stale znova a znova mi pisal =))
Milujem ho a navzdy budem =) M.J =)