Kedže som pracovala v zahraničí, bola nulová šanca spoznať nejakého sympatického slováka v mojej blízkosti. :) Takže som občas trávila čas na pokeci, kecala ale neprikadala som tomu nijakú vážnosť, že tu spoznám niekoho. Lenže jedného večera mi napísal muž bez fotky, no a po nejakej dlhšej chvíli uvažovania som odpísala, a tak sme si začali písať vlastne asi každý večer po práci... Ako sa blížil čas mojej dovolenky, ktorú som mala stráviť doma na Slovensku, tak ma pozval na kávu, nie (to by bolo neskoro na mňa), ale na pirohy, takže sa nedalo odolať takej ponuke. :) Po prvom stretnutí nasledovali ďalšie, až som si uvedomila, že som celú svoju dovolenku strávila s ním. Každé jedno naše rande bolo zaujímavé, dobrodružné a svojím spôsobom to bolo normálne, že sme boli spolu, ako by sme sa poznali dlhšie a patrili odjakživa k sebe. Môj život sa po tejto dovolenke zmenil radikálne a to takým spôsobom, že pracujem doma, presťahovala som sa, kúpili sme si dom, sme zasnúbení a o pár mesiacov budeme mať svadbu na naše druhé výročie. :) A ako to všetko, tak jednoducho normálne, no aj vďaka pokecu a troške odvahy spoznať niekoho. :)

Začiatok roka 2012. Bola som ja a bol pre mňa ešte vtedy neznámy chalan. Ani jeden sme nechceli partnera, ale cítili sme sa sami. Tak sa rozhodol, že mi napíše. Ja som síce o neho neprejavovala záujem, ale napokon sme si začali nejako po troške písať. Prišla jar a stále sme boli pre seba cudzie osoby, až napokon, písalo sa v kalendári 19. marec, keď som mala zlú náladu kvôli práci. Zavolal ma von, že sa aspoň odreagujem. Ja som došla za ním na skútri, ako veľká motorkárka a on ma čakal na neďalekej lúke, že ma naučí, ako sa strieľa z luku. Ukázal mi, ako sa používa a podal mi ho, aby som si to vyskúšala. Ale kde som ja mohla natiahnuť luk, ktorý bol nastavený na jeho silu. Tak som prosebne na neho pozrela, aby mi pomohol. A v tom sa to stalo. Chytil ma zozadu, aby mi ho pomohol natiahnuť a ja som pocítila to búšenie srdca (on ho vraj cítil, odkedy ma uvidel prichádzať). Na druhý deň sme išli opäť spolu von. Keď ma odprevadil domov, ako pravý "gentleman", pobozkal ma. Bolo to krásne, ale aj napriek tomu mi tiekli slzy. Slzy strachu, že by som mu mohla ublížiť. Celú noc a nasledujúci deň v práci som rozmýšľala, ako vyriešiť túto dilemu. Napokon, keď sme sa stretli, som ho pobozkala. Odvtedy sme spolu a výročie trvá tri dni, 19., 20., 21. marec. Osamostatnili sme sa a momentálne už iba čakáme na koniec júla, kedy sa má narodiť náš krásny synček. Takto mi zmenil Pokec môj život, pomohol mi nájsť môjho princa s ktorým sa mi plnia všetky sny. Ďakujem ti Pokec. :-)

dobrý večer, tak písanie nepatrí medzi moje silné stránky, ale dá sa povedať, že pokec zmenil môj život.. bola to obyčajná sobota.. 4. 10. 2014... ráno sme sa s priateľom pohádali, ako to už bolo u nás bežné... len s tým rozdielom, že počas hádky, prevrátil stôl v kuchyni... zabuchol dvere za sebou, keď odchádzal, a ja som si povedala, že stačilo.. toto trpieť ďalej nechcem, nebudem... nemala som sa komu vyžalovať, ako strašne sa trápim, lebo som sa hambila aj sama pred sebou, keď som sa pozrela do zrkadla, nie to ešte porozprávať moje trápenie, môj príbeh niekomu známemu, mojej kamarátke.. tak nič iné mi nezostalo, ako sa prihlásiť na môj skoro už zabudnutý nick na pokeci.. netrvalo to ani minútu a dostala som správu od chlapa bez fotky, bez všetkého... hneď som mu odpísala, začali sme si písať, o ničom, a predsa o všetkom možnom... tak som si na pokeci našla moju spriaznenú dušu, ktorú som cely život hladala.. od prvého momentu sme si sadli, ako "riť na šerbel".. máme rovnaké názory a popritom sa tak krásne dopĺňame... večer sa ma spýtal, či ani nepotrebujem vedieť, ako sa volá, ako vyzerá, koľko má rokov.. ale mňa to ani nezaujímalo, lebo som v ňom našla všetko, čo som cely život hľadala.. písali sme si dlho... asi po dvoch týždňoch, som mu dala číslo na mobil.. a odvtedy to nabralo rýchly spád.. ja som si našla robotu a od budúceho týždňa sa nasťahujem k nemu... máme spoločné plány, plánujeme náš spoločný domček, našu dcérku, a tak ďalej... je to neskutočne kraáne, ako v rozprávke... dúfam, že náš príbeh bude mať aj taký koniec, ako z rozprávky.. a žili štastne, kým nezomreli.. nestrácajte nádej, láska a vaša spriaznená duša na vás niekde čaká, len nestrácajte nádej, a buďte trpezliví.. všetko sa deje z nejakého dôvodu... ďakujem pokecu..

Vďaka pokecu som si našla dlhoročnú a najlepšiu kamarátku z detstva, s ktorou sme vyrastali spolu. Boli sme každý deň spolu a zabávali sme sa. O všetko sme sa delili, boli sme ako sestry. Jedného dňa sa odsťahovali preč a ja som ostala sama. Prešlo pár rokov, čo sme sa nevideli a ani nepočuli, tak som začala po nej pátrať na pokeci, či ju náhodou niekto nepozná. Napísalo mi jedno dievča, že ju pozná a dala mi na ňu kontakt. Tak som jej hneď napísala prvú RP a s napätím som čakala, kedy mi napíše. Napísala mi hneď v ten istý deň a odvtedy sme stále v kontakte deň čo deň. Vďaka pokecu som našla osobu, ktorá mi veľmi chýbala, a ktorej som sa mohla vždy s niečim zdôveriť alebo sa poradiť. Sme v kontakte už pomaly 6 rokov, či už na pokeci alebo na facebooku, no keby nebolo pokecu, tak sa s najlepšou kamarátkou už asi nikdy neporozprávame. Veľké Ďakujem!

zdravim, na pokeci som spoznal jednu babu, ktora je fantasticka, sexi a užasne pritulna a okuzlujuca baba. mam taky pribech, som rom a mam telesne postihnutie - som hendikepovany, mam na lavej koncatine amputovanu koncatinu a na lavej ruke mi chyba ju tri prsty. mam to od narodenia. s pokecom som spoznal zenu a doposial som nemal s nou ani nemam. akoze nic v zlom, ze by som mal nejaky odstup pre moje postihnutie. je mila a mam sa s nou dobre. vola sa nina a mame sa radi. som rad, ze je to tak a tymto chcem podakovat pokecu, cize azetu za toto vynikajuce priblizenie alebo ako to mam nazvat, zoznamenie cez pokec. som rad a este raz vdaka.

Dobrý deň,
Volám sa Patrik a pokec mi zmenil život tak, že som si tu našiel milovanú osobu, ktorú milujem z celého srdca a touto cestou by som sa Vám rád poďakoval. Keby nebolo pokecu, nikdy by som Sandru nespoznal.

Ďakujem.

S pozdravom
Patrik.

Pokec mi zmenil život. Dal mi veľmi dôležitého človeka. Moju chýbajúcu polovičku. Jeden večer, keď som bola u kamarátky, sme sa rozhodli, že pôjdeme na Pokec. Ako prvá som mu napísala ja. Spočiatku to vôbec nevyzeralo nádejne, keďže ani ja a ani on sme nehľadali žiaden vzťah, ale iba kamarátstvo. Dokonca on, ako správny "gentleman", mi navrhol, aby som si písala s jeho kamarátom, keďže jemu sa páčim. Po tejto správe som sa mu na dlhšiu dobu odmlčala, ale nakoniec mi to nedalo a po čase som mu napísala a poriadne mu to vytmavila. :-) Že prečo mi tu robí zoznamku. A opäť začal náš maratón písania si. On bol v tom čase v zahraničí. Cez leto prišiel na pár týždňov domov a vtedy sme sa 1x stretli. Nanešťastie sa musel vrátiť do zahraničia, ale náš kontakt sa už od vtedy neprerušil. Písali sme si každý deň, skypovali, až to došlo do toho štádia, že podal výpoveď v zahraničí a začal pracovať v SR. Každú voľnú chvíľu sme boli spolu, až to nakoniec prerástlo do lásky. Ten človek mi naozaj zmenil život k lepšiemu. Ukázal mi krásy život a skutočnú lásku, ktorú som dovtedy nepoznala. Dnes je to už viac ako 4 roky, čo sme spolu a o rok budeme mať svadbu. Pokec mi dal môjho budúceho manžela. :-)

Pred niekoľkými rokmi, keď som začal používať pokec, som ani netušil, čo ma čaká. Písal som si s viacerými babami, no vždy to bolo len na internete, až jedného dňa mi napísalo jedno dievča. Bola zlatá, ale chcel som niekoho iného, to dievča bolo tak dotieravé, :D že som si ho veľmi obľubil a stali sme sa najlepšími priateľmi. Po roku prišlo prvé stretnutie. Keď som ju uvidel prvýkrát naživo, bolo to niečo neopísteľné, proste som sa zamiloval. :) Po pár dňoch od stretnutia sme sa dali dokopy. V súčasnosti sú to dva roky aj pár mesiacov, čo sme spolu a MILUJEM JU čím ďalej, tým viac a viac.

Ako zmenil Pokec môj život? Tak to by mohla byť slohová práca aj na 5 veľkých husto zapísaných strán. Myslím, že úplne bude stačiť, ak priložím moju prvú profilovú fotku a fotku, na ktorej vidno "pokecoidné zmeny" :) ♡♡♡♡

Na pokeci som registrovaná od 12-tich rokov. Spoznala som tu veľa ľudí a aj jednu výnimočnú osobu. Po napísaní na plochu, či niekto nepokecá, sa mi ozval jeden chalan. Na fotke vyzeral celkom sympaticky, býval asi 30 km odo mňa. Písali sme si dlhé mesiace. Stretli sme sa, až keď som nastúpila na strednú školu do mesta jeho bydliska. Vtedy sme sa stretli prvýkrát. Zarozprávali sme sa a ostali v kontakte. Boli sme kamarátmi. Písali sme si asi 6 rokov, rozoberali všetko, sem-tam sme sa aj stretli. Počas tých rokov mal on nejaký vzťah, aj ja som chodila s niekym iným.
Pred dvoma rokmi sme boli obaja v štádiu, keď sme sa so svojimi polovičkami rozišli. Dohodli sme sa na spoločnom stretnutí, jednom, dvoch...Až nám to prerástlo do vzťahu. Mesiac pred našim výročím sme sa vybrali na spoločný výlet do Paríža - jedného z mojich vysnívaných miest. No a práve tam ma môj priateľ požiadal o ruku. Priamo na samom vrchole Eiffelovej veže. :)
Vďaka pokecu si dnes prezerám svadobné šaty a spolu s mojim snúbencom plánujem svadbu. :)