Pokec je moja bútľavá vŕba, často si píšem RP aj celé noci. Niet dňa, aby som nešiel na pokec a nepozrel na nové RP, alebo e-mail. Po tie roky, čo som na pokeci, našiel som si veľmi veľa dobrých kamarátov a kamarátky, bol som s niektorými aj v kúpeľoch, v zahraničí na zájazde, slovom pokec je súčasť môjho života. Ten kto ho vymyslel, by mal dostať nobelovú cenu. Je veľkou príležitosťou pre všetky vekové kategórie, pre každého, kto ovláda počítač a má internet.

Vďaka pokecu som odpracoval moju prvú brigádu. Keby som ho nemal, asi by som sa teraz len nudil. Takže mi pomohol privyrobiť si, vďaka ti pokec.

:-) vdaka pokecu som spoznal velmi peknu a sympaticku babu, ktoru teraz velmi lubim a dakujem pokecu, ze mi ju dal. :-)

Začalo sa to jedného pekného dňa presne 5. Decembra. Napísal mi chlapec, fakt bol ukecaný, naše správy boli dlhé...no oklamala som ho, že mám viac rokov, mala som 13... Začali sme si písať pošty, nakoľko sa rozhovory nezmestili do rp..ako čas plynul, tak správy sa písali, tak sme si vymenili telefónne čísla. Keď som počula jeho hlas v telefóne, bolo to niečo úžasné... Je to blázon :-) Nastal čas na Skype.. Keď som ho uvidela, bola som rada. No aj som sa mu priznala... Bála som sa, že sa viac neozve, jeho reakcia bola, že na svoj vek fakt úžasné dievča. ;)... Pri hovoroch sa rozprával i s mojou mamou, rozumeli si... V chlapcovi, ktorý býva odomňa 50km, som našla oporu, je mi ako brat, nikdy sa naše cesty v reálnom živote nestretli. Tak je to taký môj "pokecový súrodenec". Do dnes sme v kontakte, mám ho veľmi rada a nevymenila by som ho za NIČ na svete ;-) a uuž ťaháme 6. rok.

Keď mi po 30 rokoch krásneho manželstva následkom ťažkej choroby zomrel manžel, zrútil sa mi celý svet, ktorého stredom bol on... bola som vyčerpaná a opustená a stratila som všetku chuť ďalej žiť. Necítila som hlad, radosť, nič iba smútok a únavu. Vychudla som na kosť a pokúšala sa o mňa anorexia.
Pokec bol mojim spojivom so svetom ľudí, rozprávala som sa s nimi a nebola som doma sama, keď som ich videla prihlásených na monitore. Pomáhlo mi to zostať nažive.
Môj život bol prázdny a smutný až do chvíle, keď som dostala RP a v nej nádhernú fotografiu ruže a za ňou druhú a tretiu a ďalšiu a ďalšiu a východ slnka a západ slnka a Jessicu (krásny vlčiak) a mnoho iných prekrásnych záberov s úžasným komentárom... a potom...príjemné písomné rozhovory s mužom, ktorý dostal od života poriadnu facku a napriek tomu sa nenechal zlomiť...
Obdivujem ho za to a ľúbim ho z celého srdca... stalo sa niečo ako zázrak... našla som na pokeci úžasného muža, milého, inteligentného, pracovitého, šikovného...dokonalého...skrátka muža snov.
Keď som sa ho raz spýtala, čo krásne sa mu stalo v poslednej dobe, povedal mi - stala si sa mi Ty, čakal som na Teba celý svoj život...ľúbim Ťa.
Som zasa šťastná a vyrovnaná - vďaka jeho láske, trpezlivosti a starostlivosti...zachránil mi život.

Pokec mi našiel moju manželku. Teda skôr ona si našla mňa....takže Pokec Ďakujeeeeemee

Tak áno, prvé zoznamovanie na sociálnej sieti bolo práve tu na pokeci. Mal som 17 a vďaka pokecu som spoznal mnohooo fáájn ľudí, kamarátov, kamarátky a tiež životnú lásku :)

Jedného Slnečného (Pokecoveho) dňa som mal ísť 13:00 do mesta k doktorovi. Keď som si už kúpil lístok do Mesta, prišla mi RP od najlepšej kamarátky. No tak som jej odpísal a ona mne spätne no a tak to pokračovalo asi dve hodiny zamlčania sa nad novým textom do RP. Až po dvoch hodinách cestovania ma začali bolieť oči a premáhala ma únava. A tak som si odkryl záves a pozrel som sa do okna autobusu a tu dobre, že som si oči nevyočil. Prešli sme asi polku Oravy, kým som sa zbadal, že som Mesto dávno prešvihol. No a keď som sa šoféra opýtal, oznámil mi, že domov môžem ísť prvým spojom o 5:00 na druhý deň z Kamennej Poruby. So šoférom sme sa na tom len zasmiali a ubytoval ma v autobuse.
Tak toto je môj Naj Pokecový zážitok

Vždy, keď som mal čas, bol som na pokeci. Strávil som tu veľa času, mám 2 kontá. Na pokec som chodil kvôli zábave, kvôli spoznávaniu ľudí, pre komunikáciu s ľuďmi, ktorých poznám a vždy som vedel o všetkom, kde sa čo koná, nikdy som nič nezmeškal. Chodil som na rôzne socialne siete, ale na pokeci som bol najčastejšie. Raz jeden deň som začal písať s jednou slečnou, ktorú som poznal a pýtal som, že akože si to ty?...ona: ano ... potom nám šla konverzácia veľmi dobre, až sme sa dohodli na stretku a bol z toho vzťah a chodíme spolu doteraz.

Ahojte priaznivci Pokecu. Na pokeci som prihlásený už 9 rokov a mnoho lások mi pokec priniesol do života. Naučil som sa v ňom zo ženami komunikovať a vnímať ích osobnosti. Prepracoval som sa až k tej terajšej, ktorá je mojou dokonalou polovičkou. Je super, že pred tým ako fyzický vzhľad vás doblázni, keď spoznáte jej osobnosť. Potom už prvé stretko, ktoré rozhodne, či iskra preskočí alebo nie a môže začať nová cesta. Preto len sa nebáť, hor sa do novej príležitosť po šťastí.