ako mi zmenil pokec zivot? zmenil mi ho na plnej ciare.. bola som vydata uz niekolko rokov. aj ked som mala dve krasne deti, moje manzelstvo uz davno nefungovalo. zacala som na plochu posielat smutnych smajlikov, ani neviem preco, asi ze som cakala, ze sa niekto opyta, preco ti smajlici a stalo sa. jeden mlady chalan sa ma spytal ..preco.. zacali sme si pisat o vsetkom moznom aj nemoznom, kazdy den som cakala, ci sa mi ozve, ci mi napise. takto sme komunikovali cely rok, vobec som nevedela, ako vyzera, ani ako sa vola. on sa stazoval so svojimi problemami a aj jemu so svojimi. po roku sme sa rozhodli, ze sa stretneme na kave a pokecame aj osobne. bola som nervozna ako uz dlho nie, ale tesila som sa. nevedela som, co cakat a co nie, ale isla som do toho, uz som nemala co stratit. ako som ho cakala na dohodnutom mieste, objavil sa mlady vysoky chalan s velkymi ocami a krasnym usmevom. objali sme sa a isli sa prejst do mesta. po dlhej dobe to bol moj najkrajsi den, cititla som v sebe, ze nieco sa deje so mnou a nechala som tomu volny priebeh. z prechadzky nasledovala kava, letme dotyky a bozky.. vedeli sme, ze aj ja aj on sme zadani, ale bolo to silnejsie. to, ze bol o tolko rokov mladsi odomna mi nevadilo, rozumeli sme si vo vsetkych smeroch. konecne som nabrala odvahu a odisla od manzela, zacala novy zivot, nas vztah trval krasne dva roky, nakoniec vzdialenost a do urcitej miery aj jeho vek nas priviedli k rozchodu, ale boli to krasne dva roky. zachranil ma vo vsetkych smeroch, ako moze muz zachranit zenu. doteraz sme dobri priatelia a pomahame si a hlavne, ked potrebujeme, na pokeci sa najdeme vzdy...

Pokec mi pomohol v najťažších chvíľach môjho života nájsť človeka, ktorý stojí pri mne už viac ako 5 rokov. Po dvoch nevydarených manželstvách prišla tá najkrutejšia rana osudu - strata milovaného mladšieho syna. Jeho prevoz späť do vlasti a obrovské množstvo pôžičiek - na prevoz a pohreb, úplne zničili môj život. Obrovská bolesť v srdci sa nedala ničím prehlušiť. Na pokeci som si po večeroch písala s deťmi zo školy, v ktorej som pracovala, až sa mi ozval človek, ktorého som vôbec nepoznala. Bolo to rok po synovej smrti, moja cesta z práce viedla domov a ihneď na cintorín. Po 2 týždňoch som mu odpísala a vtedy sa môj život začal meniť. Jeho dobré srdiečko pomohlo môjmu aspoň trochu utíšiť bolesť a žiaľ. Teraz sme už svoji a náš spoločný život je aj napriek utrpeniu plný lásky a šťastia.

Zdravím, volám sa Miro a už dva roky som žil sám. Deti už nežijú a manželka sa pred dvoma rokmi so mnou rozviedla. Vďaka pokecu som si našiel životnú partnerku a už nie som sám. Teraz sme spolu spokojní a máme veľmi krásny vzťah. Doporučujem každému, kto je sám a trošku verí luďom. Oplatí sa.
Velmi pekne vám ďakujem.

Cawte Pokec je fajn vecicka je to super. Clovek si tu proste najde z kazdeho rozka troska nasiel som tu spustu priatelov a kamosov. Da sa tu proste posediet a pokecat si. Clovek ak rano sadne o 06.00 a urobi kukuk na hodinky a je zrazu 15.00 a povie si, ze to uz tolko je hodin. A pekny den je za nami.

Vďaka pokecu som spoznala jedného úžasného chalana. Najprv sme boli kamaráti a z kamarátstva vznikol vzťah, s ktorým som do dnes a 13. 2. 2015 spolu budeme rok. Vďaka nemu som zažila veľa krásnych chvíľ.
Volá sa Maroš a má 18 rokov ja sa volám Mária a mám 16 rokov.

Volám sa Ivana a na pokeci som našla svojho prieteľa Juraja. Teraz v marci (16. 3. 2015) to budú 4 roky, čo sme spolu. Ani jeden sme nič nehľadali a predsa sme sa našli. Presnejšie priateľ našiel mňa a napísal prvý. A najväčšie prekvapenie bolo, keď sme zistili, že sme z jednej dediny dokonca z vedľajšej ulice. Predtým sme sa nikdy nestretli a len vďaka pokecu som spoznala toho najúžasnejšieho muža na svete. Nejaký čas sme si písali a potom sme sa aj stretli. Zo začiatku to nebola láska, až neskôr sme sa do seba zamilovali... Juraj si ma získal svojou vytrvalosťou, ako sa neustále snažil dobíjať moje srdce.. až sa napokon do neho dostal a bude tam navždy.. Milujem svojho priateľa nadovšetko a aj vďaka pokecu som šťastná.

pokec mi dal v zivote vela skusenosti. nasla som tu ludi, s ktorymi si dobre rozumiem, kamosku, s ktorou sme ako sestry a na pokeci som nasla aj lasku svojho zivota

zmenil sa mi moj zivot naplno vdaka pokecu, lebo kvoli pokecu sa mozem spoznat s kym chcem a pisat si s kym chcem a som rad, ze mozem chodit na pokec a dakujem tym ktori ten pokec vymysleli

Zdravím vás. Aj ja by som sa chcela podeliť s vami o môj príbeh. Hlavne by som chcela dať nádej všetkým hendikepovaným, ktorí na pokeci.sk trávia veľa času a myslia si, že pre nich láska neexistuje. Existuje, len treba hľadať. Ja som dôkazom, že sa to dá. Len poďme pekne po poriadku. Možno som mala šťastie, možno to bol osud. No 20. 1. 2009 obyčajný zimný deň a veľká nuda. Bola som 5 mesiacov registrovaná na pokeci, keď som si začala písať s chlapcom. Chýbala mi spriaznená duša. Samota je zlý spoločník. Slovo dalo slovo a rozbehlo sa písanie. Veľa-krát to bolo dlho do noci. Po mesiaci sme sa rozhodli, že sa stretneme. Medzi nami bola vzdialenosť 35 km, no on do môjho mesta dochádzal za prácou. Napokon sme sa stretli. Hoci naše prvé stretnutie nedopadlo najlepšie a prinieslo aspoň mne sklamanie, on bol vytrvalejší. Cez pokec.sk sme si písali ďalej. Dohodli sme sa, že sa ešte stretneme. A od toho stretnutia sme spolu už viac ako 5 rokov. Nevravím, že to boli super roky. Boli aj pekné chvíle, prišli aj hádky. No vzájomnou toleranciou, úctou a láskou sa to dá. Treba kompromis, treba aj odpustiť. Som rada, že ho mám. Je mojou nádejou, oporou a veľkým priateľom. Neverila by som, že cez sociálnu sieť si nájdem priateľa, ktorý je pre mňa všetkým.
Ďakujem, pokecu.sk, že spája aj takých ľudí.

Ani neviem ako začať s písanim. Môj príbeh pokecový je asi takýto: na pokec som sa vlastne prihlásila z trucu, iba tak, potom ma to nejak vzalo, nečakané dvorenia, písmenká, ktoré hladili dušu, občasné stretnutia, ktore predišli môjmu očakávaniu a tak jak moje srdce zahorelo, tak aj umrelo. Doslova v nenávisti otvárané chlípne rp-čky, keď už som mala strach, že mi napíše vlk z červenej karkuľky alebo 7-hlavý drak, prestala som úplne reagovať na tieto rýchle správy a jediné, kvôli čomu som sa prihlásila, bol horoskop - prečítala a zas vypla. Až do okamžiku, keď som na bočnej strane uvidela fotku v domienke, že je to môj zákazník, napísala som rýchle rp so znením "čav feši, čo ty tu,, isto už tušíte, že išlo o omyl a ja s tým kvázi omylom som dnes už jeden a pol roka. Volá sa Miroslav, sme šťastní a moje deti tiež. On sám deti nemá a budúci rok sa stane dedkom. Keby sa mi toto nestalo, nikdy by som tomuto príbehu neverila, predsa toto sa nedá vymyslieť, to je život Život jednej zarytej puritánky, ktorá zanevrela a zaprisahala sa, že na pokeci nenájdeš nikdy nič dobrého a dnes v spokojnosti užíva šťastné dni z pokecovou láskou.
Takže milé dámy, nevzdávajte sa, nikdy nevieme, kedy a na koho natrafíme.