zdravim, na pokeci som spoznal jednu babu, ktora je fantasticka, sexi a užasne pritulna a okuzlujuca baba. mam taky pribech, som rom a mam telesne postihnutie - som hendikepovany, mam na lavej koncatine amputovanu koncatinu a na lavej ruke mi chyba ju tri prsty. mam to od narodenia. s pokecom som spoznal zenu a doposial som nemal s nou ani nemam. akoze nic v zlom, ze by som mal nejaky odstup pre moje postihnutie. je mila a mam sa s nou dobre. vola sa nina a mame sa radi. som rad, ze je to tak a tymto chcem podakovat pokecu, cize azetu za toto vynikajuce priblizenie alebo ako to mam nazvat, zoznamenie cez pokec. som rad a este raz vdaka.

Dobrý deň,
Volám sa Patrik a pokec mi zmenil život tak, že som si tu našiel milovanú osobu, ktorú milujem z celého srdca a touto cestou by som sa Vám rád poďakoval. Keby nebolo pokecu, nikdy by som Sandru nespoznal.

Ďakujem.

S pozdravom
Patrik.

Pokec mi zmenil život. Dal mi veľmi dôležitého človeka. Moju chýbajúcu polovičku. Jeden večer, keď som bola u kamarátky, sme sa rozhodli, že pôjdeme na Pokec. Ako prvá som mu napísala ja. Spočiatku to vôbec nevyzeralo nádejne, keďže ani ja a ani on sme nehľadali žiaden vzťah, ale iba kamarátstvo. Dokonca on, ako správny "gentleman", mi navrhol, aby som si písala s jeho kamarátom, keďže jemu sa páčim. Po tejto správe som sa mu na dlhšiu dobu odmlčala, ale nakoniec mi to nedalo a po čase som mu napísala a poriadne mu to vytmavila. :-) Že prečo mi tu robí zoznamku. A opäť začal náš maratón písania si. On bol v tom čase v zahraničí. Cez leto prišiel na pár týždňov domov a vtedy sme sa 1x stretli. Nanešťastie sa musel vrátiť do zahraničia, ale náš kontakt sa už od vtedy neprerušil. Písali sme si každý deň, skypovali, až to došlo do toho štádia, že podal výpoveď v zahraničí a začal pracovať v SR. Každú voľnú chvíľu sme boli spolu, až to nakoniec prerástlo do lásky. Ten človek mi naozaj zmenil život k lepšiemu. Ukázal mi krásy život a skutočnú lásku, ktorú som dovtedy nepoznala. Dnes je to už viac ako 4 roky, čo sme spolu a o rok budeme mať svadbu. Pokec mi dal môjho budúceho manžela. :-)

pred dvoma rokmi som sa tu spoznal s osobou, ktora nejavila o mna zaujem, ale vydrzal som, az jedneho dna sme sa dohodli, ze sa stretneme. bolo to super, nahovoril som ju z jedneho dna na druhy, ze pridem, kde chce a tak som cestoval za nou 250 km a stretli sme sa v sobotu 14. jula o 10-tej doobeda pred obchodom lidl na parkovisku. mal som velku tremu, ako ked som mal prve rande ako pubertak. bola sranda od prvej chvile ako sme sa vydeli, kedze som za nou cestoval od rana, bol som hladny, a tak som si kupil jest, ale prisla tak, ze som mal este v ustach nieco a mrvilo sa mi to po mojom bruchu a nemohol som rozpravat, ale este som zabudol, ze vecer sme sa dohodli, ze jej donesiem marhule, tak som ich za tmy rano zbieral, aby boli cerstve, a tak som jej ich dal po zoznameni a trapase do auta. od prvej chvile mala nieco do seba a bola uvolnena, a tak si sadla ku mne do auta a tak sme zacinali nas spolocny den, ktory zacal rozpacito, lebo som ani nevedel, kde s nou mam ist. ale nakoniec sme isli za hranice do polska, to bolo najblizsie a zazili sme spolu nadherny den, plno zabavy, nadhernych pocitov a boli sme spolu az do druheho rana. nevedeli sme sa rozlucit, tak sme spolu ostali v aute spat. bola to uzasna noc a nikdy na to nezabudnem. je tam toho strasne vela, co sme robili cely den, kde sme boli, az celu noc a kade sme to pochodili. vtedy som presiel okolo 800km parada nezabudnem.

Pred niekoľkými rokmi, keď som začal používať pokec, som ani netušil, čo ma čaká. Písal som si s viacerými babami, no vždy to bolo len na internete, až jedného dňa mi napísalo jedno dievča. Bola zlatá, ale chcel som niekoho iného, to dievča bolo tak dotieravé, :D že som si ho veľmi obľubil a stali sme sa najlepšími priateľmi. Po roku prišlo prvé stretnutie. Keď som ju uvidel prvýkrát naživo, bolo to niečo neopísteľné, proste som sa zamiloval. :) Po pár dňoch od stretnutia sme sa dali dokopy. V súčasnosti sú to dva roky aj pár mesiacov, čo sme spolu a MILUJEM JU čím ďalej, tým viac a viac.

Ako zmenil Pokec môj život? Tak to by mohla byť slohová práca aj na 5 veľkých husto zapísaných strán. Myslím, že úplne bude stačiť, ak priložím moju prvú profilovú fotku a fotku, na ktorej vidno "pokecoidné zmeny" :) ♡♡♡♡

Na pokeci som registrovaná od 12-tich rokov. Spoznala som tu veľa ľudí a aj jednu výnimočnú osobu. Po napísaní na plochu, či niekto nepokecá, sa mi ozval jeden chalan. Na fotke vyzeral celkom sympaticky, býval asi 30 km odo mňa. Písali sme si dlhé mesiace. Stretli sme sa, až keď som nastúpila na strednú školu do mesta jeho bydliska. Vtedy sme sa stretli prvýkrát. Zarozprávali sme sa a ostali v kontakte. Boli sme kamarátmi. Písali sme si asi 6 rokov, rozoberali všetko, sem-tam sme sa aj stretli. Počas tých rokov mal on nejaký vzťah, aj ja som chodila s niekym iným.
Pred dvoma rokmi sme boli obaja v štádiu, keď sme sa so svojimi polovičkami rozišli. Dohodli sme sa na spoločnom stretnutí, jednom, dvoch...Až nám to prerástlo do vzťahu. Mesiac pred našim výročím sme sa vybrali na spoločný výlet do Paríža - jedného z mojich vysnívaných miest. No a práve tam ma môj priateľ požiadal o ruku. Priamo na samom vrchole Eiffelovej veže. :)
Vďaka pokecu si dnes prezerám svadobné šaty a spolu s mojim snúbencom plánujem svadbu. :)

Dobrý deň, môj príbeh sa začal odvíjať tiež tu na pokeci... Prihlásil ma môj syn, napísal profil, pridal fotku. Chcel, aby som neostala sama po smrti môjho prvého manžela. Bola som veľmi prekvapená, aj trochu šokovaná, neverila som tomu, že by sa prostredníctvom pokecu v mojom živote niečo zmenilo.
Najskôr som si upravila profil, pretože jasne naznačoval, že ho písal mladší človek a zrušila som si fotku... Takto, tak trochu v anonymite a s trochou nedôverčivosti, som si začala sem-tam písať. V mojom profile som jasne naznačila, prečo som na pokeci, že si nikoho nehľadám a tak podobne. Musím ešte doplniť, že v mojom profile stálo, že milujem koncerty, ale ešte som na žiadnom nebola, ale nebránim sa, ak ma niekto pozve. Ten niekto sa veru našiel a pozval ma na koncert do Prahy na LINKIN PARK... TEN sa však žiaľ neuskutočnil - zrušili ho... Ale nastal čas zbierania húb a blížil sa čas vianoc. Každy sa na pokeci chválil fotkami s nazbieraným množstvom húb, len ja som nemala nič až dovtedy, kým som nespomenula môjmu pokecovému kamarátovi, že nemám nazbierané nič... Bol koniec októbra a my sme sa dohodli, že ideme na huby. Neverila som, že niečo nazbierame, ale na prvé stretko som prisľúbila, že prídem... Bola sobota ráno, u nás pršalo, ale kamarát nevolal, že sa stretko ruší, a tak som vyrazila... cestou sa mi honili myšlienky, aká som blbá, že idem do lesa s neznámym človekom, že čo ak sa z neho niečo vykľuje a tak podobne. Zašla som do tesca nakúpiť niečo na jedenie a v danom meste nepršalo, tak som sa vybrala na miesto stretnutia. Čakal ma mladý muž, vek okolo 40, sympaťak, vôbec nepôsobil nedôveryhodným dojmom a tak som presadla do jeho auta a išlo sa do lesa... Cestou som zisťovala čoraz viac, že sa nemusím obávať, bol milý, dôveryhodný a nazbieral mi plný košík húb, aj keď sme zmokli a nič nezjedli z toho, čo som nakúpila. Zašli sme preto do reštaurácie, kde podávali zverinu, objednali jelení guľaš, vypili kávu a neustále komunikovali a spoznávali sa. Ja som v stretnutí videla len nazbieranie húb a nového kamaráta, ale ON sa zaľúbil hneď na prvom stretku - v lese ma neustále pozoroval, pri rozchode špekuloval, či ma smie pobozkať a mne bolo z toho aj smiešno, ako sa milo snažil.... A snažil sa aj neskôr, písal, pozýval na stretnutie a to sa mi na ňom zapáčilo, že bol úprimný pravdovravný, priznal, že je síce ženatý, ale už podal o rozvod a že si hľadá partnerku na celý život, že sa veľmi sklamal a netúži len po využití a potom zbohom... Ja som po dalšom partnerovi vtedy netúžila, ale aj sama som ostať nechcela, brzdil ma vekový rozdiel - je o 10 rokov mladší... Ale nedal sa odradiť, postupne sme sa spoznávali a ja som v tom čase nastúpila na 4-týždňové liečenie do Trenčianských Teplíc. Odviezol ma a lúčenie už bolo ťažšie ako som si myslela, ten čas odlúčenia spravil svoje a ja som si uvedomila, ako mi jeho spoločnosť chýba. Po dvoch týždňoch, keď ma prišiel navštíviť, som bola šťastná, už som vedela že budeme spolu, že to skúsime... Pobyt v kúpeľoch skončil a keď prišiel pre mňa, už som vedela, že na blížiace sa Vianoce bude bývať so mnou. Dohodli sme sa, že najviac sa spoznáme a zistíme, či naozaj patríme k sebe, ak budeme spolu, spolu aj pri neočakávaných situáciách nielen pri stretávaní pri káve, keď sa človek inak správa...
Po rozvode o pár mesiacov /v marci/ bol šťastný, uvolnený, spokojný. Nažívali sme si spokojne, dobre a už prešlo sedem rokov, čo spolu žijeme. Po troch rokoch spolužitia náš vzťah dospel až k svadbe, žijeme si spokojne a keď poviem, že počas siedmych rokov neprebehla medzi nami ani jedna hádka, asi ťažko uveríte, ale je to tak. Manžel mi vždy tvrdí, že hľadal manželku presne takú, ako som. To, čo nikdy nemal, našiel vo mne a môžem zodpovedne prehlásiť, že aj ja som spokojná, šťastná a už mi vôbec nevadí veľký vekový rozdiel. Našla som obetavého, milého, zodpovedného človeka, ktorého si nesmierne vážim a ktorý je mojou oporou. Tak ho prijala aj moja rodina, môj syn a dcéra. Preto už verím, že aj prostredníctvom internetu - pokecu sa dá spoznávať a veru aj nájsť šťastie... Ďakujem, som rada, že ma syn prihlásil a tvorcom tejto stránky patrí moje veľké dakujem...
Alena

MNE OSOBNE ZMENIL ZIVOT. NASIEL SOM TU NOVYCH LUDI S KORYMI SI PISEM ALE LASKU SOM TU NENASIEL. ASI MAM VELA ROKOV.

Tak keď som sa prvýkrát prihlásil na Pokec, nečakal som nič extra, lebo vlastne už každý používal Facebook. Ale postupom času som zistil, že aj Pokec má niečo doseba. Myslím tým, kým na obyčajných socialnych sieťach môžete kontaktovať ludí, ktorých poznáte, tak tu je to práve naopak. Môžete spoznávať ludí bez ohladu na to, ako ďaleko bývajú alebo akého veku sú a to sa mi páči na pokeci a spoznal som tu veľa dobrých kamarátov. :)