Dobrý deň. Vyrozprávam vám príbeh, ako som vďaka pokecu našla svoju životnú lásku, teda on si našiel mňa.
Volám sa Lucia a mám 27 rokov. Po nešťastnom 4-ročnom vzťahu mám nádhernú dcérku. Takže pekne po poriadku. Bola som slobodná matka na materskej. V tej dobe mala dcérka 2 roky. Popri materskej som si chodievala privyrábať ako čašníčka do jednej reštaurácie. Práca ma bavila a hlavne to bolo odreagovanie od toho stereotypu. Po mojom nešťastnom vzťahu som sa snažila mužov strániť. No jeden podzimný večer som si zapla pokec a svietila mi tam vtedy nová aplikácia STRETKO. Otvorila som to a bol to 19 ročný chalan. Nereagovala som. Pýtate sa prečo, mala som 24 a 2 ročnú dcérku. Aký 19 ročný chalan by mohol mať o mňa záujem. Veď chlapci v jeho veku maju iné záujmy a starosti, ako starať sa o priateľku a dieťa. A však po hodinke mi prišla rp-čka s otázkou ,,asi sa ti nepáčim". Slušnosť už káže odpísať. ,,Páčiš, ale pozeral si môj profil?! Som o 5 rokov staršia a mám 2 ročnú dcéru." Odpoveď znela ,,viem pozeral a vôbec mi to nevadí". A od tej chvíle sa stal môj život nádherný. Písali sme si veľa dní a týždňov vždy až do noci, lebo sme jeden druhého nechceli vypnúť. A jedna z tých krásnych rp sa mi vryla do pamäti ,,píšem si s tebou pár dní a nepoznam ťa osobne, no teraz už viem ako velmi ťa milujem". Čas plynul a ja som nemala odvahu ho požiadať o stretnutie. No on mal odvahy viac a tak sme sa dohodli na osobnom stretnutí. Bolo to 3 dni pred vianocami a kedže mal poobednú dohodli sme sa na 22:30 h. Na určené miesto som prišla o niečo skôr. Bola som nervózna, triasla som sa, tešila som sa, no zároveň mala strach, že bude zo mňa sklamaný. Napadali ma myšlienky ako odísť a napísať mu, že som nemohla prísť, nechcela som prísť o tie krásne riadky na pokeci s ním. No zrazu som uvidela v tmavej uličke postavu kráčajúcu ku mne. Čím viac sa približoval, tým viac sa chvenie stupňovalo. Prišiel ku mne, zoznámili sme sa a dali pusu na líce. Kedže bolo 3 dni pred vianocami a dosť hodín, nebolo nič na okolo otvorené. Tak ma pozval k sebe na byt, ktorý si prenajal aj s dvoma kamarátmi, lebo firma, kde pracoval, bola ďaleko od jeho domova. Prišli sme tam, spravil mi čajík. Bol veľmi nervózny, pretože fajčil jednu cigaretu za druhou (ja fajčenie nemám rada a on bol taký zlatý a prestal kvôli mne fajčiť). A o mojej nervozite ani nehovorím. Len tak sme sedeli a pozerali telku. Hlavou mi bežalo, ten chalan určite ľutuje, že ma pozval, mala by som odisť. A v tom položil otázku ,,čo bude ďalej?" Sadla som si k nemu a začala ho vášnivo bozkávať, lebo to bolo to, čo som chcela ďalej. V romatických bozkoch a objatiach pokračovala celá noc, až kým som musela odísť domov. Po príchode som si s nim ešte pisala. V ten večer som sa do neho bláznivo zamilovala. Vedela som, že to asi nebude mať budúcnosť, už len ten vekový rozdiel a hlavne to, že som mala dieťa. Napriek tomu sme sa stretli aj o dva dni. Strávili sme spolu ďalší krásny večer. Pýtal sa ma, čo chcem pod stromček. Povedala som, že dve najkrajšie veci som už dostala, dcérku a jeho. Vedel z nášho písania, že mám rada plyšové hračky. V ten večer, keď som odchcádzala, mi povedal krásne slová ,,milujem, ťa je mi smutno, že nemôžem byť pri tebe, preto som ti kúpil niečo, čo môžeš objať, keď bude smutno tebe" a priniesol veľkého plyšového sloníka. Boli to pekné vianoce, aj keď mi bolo smutno, že nie sme spolu, ale bola som šťastná, že si s nim môžem aspoň písať na pokeci. Na silvestra mňa aj dcérku pozval k sebe na byt, aby sme s ním oslávili vstup do nového roka. Bola som rada, že spozná malú, ale mala som z toho obavy. Dcérka bola v takom veku, že sa každého bála a aj ako sa on bude k nej chovať. Bolo to zvláštne, od začiatku si padli do oka, malá sa ho nebála a on sa s ňou vedel hrať a zaujať ju. Nie je nič krajšie, ako pozerať na dve najdrahšie osoby vášho života. Po dvoch mesiacoch nášho stretávania som ho predstavila rodičom. Nebudem klamať, zo začiatku asi z neho neboli nadšení kvôli veku, ale keď ho spoznali, oblúbili si ho. O pol roka neskôr, ma v strede rieky na loďke požiadal o ruku. Kľakol si, vytiahol prstienok a povedal tie najkrajšie slová, aké som počula ,,láska milujem ťa tak ako sa len milovať dá, nikdy ťa nechcem stratiť, vezmeš si ma?" Plakala som, ako malé dieťa a moja odpoveď samozrejme že bola ÁNO. Aj napriek pár neprajníkom, ktorí hovorili, že je mladý, nevie čo je to starať sa o rodinu, že budem ľutovať nášho sňatku, sme sa o rok presne 7. septembra 2013 v rimskokatolíckom kostole zobrali - prisahali si lásku na celý život. Svadba bola krásna, presne taká, akú som si vysnívala. A zabudla som podotknúť, že na svadbe sme neboli 3 členovia našej novej rodinky, ale 4. Pod srdcom som nosila plod našej lásky. A tak sa z 2 najkrajších darčekov pod stromček stali 3, dcérka Nancy, syn Saimon a manžel Pavol. O 3 týždne budeme sláviť rok nášho krásneho manželstva a verte či nie, milujeme sa ešte viac, ako na začiatku.

A čo dodať. Ďakujem tvorcom pokecu, lebo vďaka tejto službe som našla šťastie, lasku, porozumenie a rodinu.

s pozdravom Lucia Černáková
zivah@azet.sk

Bol chladný deň a ja som zabíjala čas na Pokeci. Nudila som sa. Zrazu mi prišla RP-čka. Chalan, ktorý mal vtipný nick. Ani by som nebola pomyslela, že to bude deň, ktorý mi zmení život - už navždy. Začalo to nevinným ,,Ahoj :)." Potom sme si písali. A začali sme volať na skype. Volali sme nepretržite sedem hodín. Od ôsmej večera do tretej rána. A na druhý deň vstávať do školy. Pekne. Nuž, padli sme si do oka. Volali sme spolu stále. V jeden večer mi povedal, že sa do mňa zaľúbil. Ja do neho tiež. Ani nie za týždeň od našeho prvého volania sme sa dali dokopy a sme spolu doteraz. Už sme sa veľakrát videli, veľa sme už spolu zažili... bol môj prvý a ja jeho prvá. Ak viete, čo tým myslím. Nevymenila by som ho za nič. Za nikoho. Druhého septembra to bude pol roka čo sme spolu a už plánujeme spoločnú budúcnosť. A takto nám Pokec zmenil život. Milujem ťa, Robko.

Vďaka pokecu som spoznala po ťažkých chvíľach, keď mi zomrel otec na infarkt srdca, potom ako ma psychicky a fyzicky týral moj bývalý a nedokázala som už pevne stáť na zemi a veriť tomu, že raz budem skutočne šťastná, chlapca, s ktorým zdieľam spoločné bývanie už 5 rokov, spoločnú budúcnosť, sme zasnúbení a plánujeme svadbu, a taktiež je pomaly na ceste náš najmenší člen rodiny :-) Ďakujem!

Celý môj život sa zmenil Vďaka Pokecu. Našla som tu kopec kamarátov, ale to najslávnejšie, čo som vďaka Pokecu získala, je môj syn David. Pred cca 3 a pol rokom som tu ako naivná naletela istému mužovi, ktorý sa na maličkú chvíľku stal mojim, ,partnerom,,. Po veľmi krátkej dobe som s ním otehotnela. Počas doby, keď sme boli spolu, cca 2 mesiace som, zistila, že má aj inú a ešte predtým ako mi lekár potvrdil tehotenstvo, som ho poslala kade ľahšie, nakoľko bol jeho život plný klamstiev. Celé tehotenstvo som bola sama a aj pol roka potom ako sa mi narodil syn. Až raz večer som zapla Pokec a prišla mi RP od nádherného a úžasného človeka. Písali sme si a nakoniec sa aj stretli. Ten človek je do dnešnej doby s nami a je to náš tatino večne milý a plný lásky. A toho muža mi pomohol Pokec spoznať, odvtedy verím na lásku, ktorá sa dá nájsť aj na sociálnej sieti, Pokec zo srdca Ti ďakujem, za najsamlepsieho muža na svete.

ja som sa vdaka pokecu zamilovala.raz mi napisal clovek ze mu zalezi na mne,dokazal mi vela pomoct ako sa mam zmenit k lepsiemu.Mala som dovolenku kde som si nedavno zrekonstruovala domcek tak som ho pozvala na rande-a prisiel,zazila som najkrajsie dni mojho zivota.vsetky starosti boli prec.Vecer grilovacka kde bolo super.a na dalsi tyzdendovolenky som prisla ja.Na taku dovolenku nikdy nezabudnem-Vdaka pokecu som si nasla najuzastnejsieho kamarata kde Vam patri velke dakujem-A SOM STASTNA ZE HO mam je to jaj clovek ktori ma obrovske srdce-A srsi z neho velka charizma-

Ahoj Pokec.sk. Mne si zmenil zivot. Uz je tomu 7 rokov. Prave som sa rozisla s priatelom a z nudy cez prazdniny som nadavala na vsetkych chlapov na svete, nasrdena na toho mojho byvaleho. Z hodou okolnosti niekde kusok opodial bol prihlaseny aj moj teraz uz manzel, tiez cerstvo rozideny a nasrdeny na tu svoju byvalu. Tvrdil mi, ze nie vsetci muzi su taki isti, a ze zeny su casto mrchy, preto su muzi taki. Po tyzdni pisania, kedze sme byvali len 10 km od seba sme si dali stretnutie, nase 1. rande. Slovo dalo slovo a vdaka tebe pokec som nasla svoju druhu polovicku, svoju zivotnu lasku. Bolo to presne 24.8. 2007. Povedali sme si ANO minuly rok, po 6 rokoch, 24.8.2013. Uz o par dni oslavime prve vyrocie svadby. Dakujem ti Pokec.sk.

Pred dvomi rokmi v praci sme sa v ramci podpory z europskej unie zaucovali kto chcel mohol ist na pocitac kde nam jeden pan ukazoval pracu s pocitacom. Vsetko bolo fajn len tych par minut denne nestacilo na to aby si clovek nieco zapamatal. Velmi som tuzila mat internet doma. Som 40 rocna anie som technicky typ.sen mat internet doma sa mi splnil kupila som si notebook a zacala praca. Kolegyna mi spravila stranku a tak som zacala sa ucit. Chodili mi rpecky zo neslusnymi navrhmi a ja som im slusne odpovedala. Raz mi jeden chlapec o rok starsi dal cislo telefonu ani neviem preco som mu zavolala. A tak sme si zacali volat .a po mesiaci sme sa stretli.ked som ho uvidela bol odo mna trochu mensi tak som si povedala ze to bude tak akurat pre kamaratku. Sadli sme si do restauraci a pokecali.potom ma zaviezol do kamaratky.ked sme isli okolo kostola pocul hlas bojuj o nu to bude tvoja zena. Najprv si myslel ze zle pocuje. Ale znova pocul tu vetu.ked sme zastavili pred bytovkou. Zacal ma objimat. Ja cela cervena som ho odmietala. Stretavali sme sa nadalej.velmi dobre sa mi s nim volalo. Zistovala som akej je povahy aci nahodou nepije. Z toho som mala velky strach. Lebo som zazila alkoholizmus na vlastnej kozi. Brat pil. Stetali sme sa raz u nas inokedy unho. 17 augusta 2012 sme sa stretli a na stedry den toho isteho roku ma poziadal o ruku. Na druhy rok 10 augusta sme mali svadbu. Jozko chcel skor ale ja som chcela aby presiel rok od smrti jeho mamky. Hoci som si svokrovcou nepoznala osobne jedno vsak viem vychovali pre mna uzasneho muza ktory mi denno denne hovori a aj dokazuje ako ma lubi. Dakujem panu bohu ze mi ho dal. Na lasku nikdy nieje neskoro. Jozko dakujem ti za tvoju lasku akou ma milujes. Dakujem ze si. Tvoja alena.

mam 63 rokov a uz som bol zmiereny, ze zostarnem sam, no vdaka pokecu je vsetko inak. jedneho dna sa mi ohlasila zena, 60 rocna a poziadala ma o jeden tanec na strenuti osamelych v kosiciach. ja som suhlasil, no ked sme sa tam stretli preskocila iskra a pretancovali sme celu noc. zamilovali sme sa a odvtedy travime kazdu volnu chvilku spolu. deli nas 650 km, ja som zo skalice a ona zo svidnika a sme spolu stastni vdaka vasmu pokecu.

Volám sa Marek a nikdy som nejak nebol priaznivcom Pokecu (hovorilo sa, že to je pre deti), ale asi 2 a pol roka dozadu som si sem náhodou išiel skontrolovať emaily. Behom asi tých 5 minút mi prišla RP od nejakej baby bez fotky. Chcel som to zavrieť a pokračovať v čítaní emailov. Ani neviem prečo, ale odpísal som. Po 10 minútach písania mi napísala z druhého nicku, kde mala už aj fotku. Veľmi sme si rozumeli, tak sme si zopár dní písali každý deň. O dva týždne neskôr sme sa dohodli von, nakoľko ona je z Trnavy a ja z Bolerázu, nebol to žiaden problém. Išli sme von a teraz 10. 10. 2014 budeme oslavovať 2 roky čo sme spolu šťastní. Vďaka Pokecu som našiel, ako sa hovorí, svoju polovičku, s ktorou som už dva roky. Milujem ju nadovšetko a toto leto sme si užili našu prvú spoločnú dovolenku na Mallorke. Neviem, prečo som odpísal, predtým som nikomu bez fotky neodpísal. Asi to tak malo byť. Som rád, že som vtedy bol na Pokeci.

S pozdravom Marek (mar-cos) a Monika (mooniikaa7)

Každá mladá slečna hľadá svoju ideálnu polovičku, tak prečo to neskúsiť aj na Pokeci?
Tak som to skúsila. Našla som rôznych ľudí, lepších aj horších, ale toho, na ktorého som čakala, stále nie.
Bola som práve zadaná, no nebol to zrovna princ na bielom koni, to zrovna nie bol skôr horší.
Raz ma na Pokeci oslovil jeden chalan, či s ním nepôjdem na niečo. Tak som súhlasila s nezáväzným stretnutím. Chalan mi bol sympatický, ale podĺa mňa krásy moc nepobral. Veď nevadí, veď predsa sedíme iba nezáväzne a rozprávame sa.
O pár dní ma pozval na bowling s kamarátom a pokecali sme. Potom po bowlingu som išla s kamoškou na čaj a ona mi hovorí že je sympatický a ja jej na to, ale neviem si predstaviť žeby som s ním niečo mala.
Ono sa hovorí, že keď niečo popriete, tak sa to stane a o pár dní už som ho mala plnú hlavu a nie a nie ho z nej dostať. Tak som sa zamilovala, čo dodať. O to moje zamilovanie neopätoval, bol opatrný a myslel si o mne, že idem len po jeho peniazoch. Otázka znie, po akých, keďže ich veľa nemal. To isté si myslela aj jeho mama, že idem len po peniazoch. Bolo to ťažké. Len sme sa tak stretávali, ja som ho zvádzala a on nič. Dlho sme, asi pár mesiacov, okolo krúžili a nič, až Pajštún nám bol osudný. Tam sa do mňa, pri pomáhaní do kopca, zamiloval a po pár dňoch asi neustáleho myslenia na mňa ma požiadal, aby sme spolu chodili. Ja som mu to len tak nedarovala, chlapec sa musel snažiť trochu viac a potom som súhlasila. Prvého mája sme mali prvú schôdzku a už spolu chodíme viac než 4 roky. :)