Môj príbeh je obyčajný , no predsa iný . Je o chlapcovi s ktorým som sa míňala , prechádzali sme okolo seba,no akoby sme sa nevideli. Až pokec spojil naše cesty . Na pokec som chodievala pravidelne, s nikým z pokecu som sa síce nestretávala , ale občas som si s niekym len tak z nudy písala. Nikdy ma tam nikto nejako neuchvátil . Až raz som si tam našla Ahoj. Obyčajné ahoj , ktoré mi zmenilo život. Mala som veľa podobných rp, no práve iba tomuto chlapcovi som odpísala. Obyčajný chalan , však mal niečo čomu som nemohla odolať a chcela som si s ním písať stále a stále. Vyzeral ako ten pokecový záletník , takých ja nemám rada . Však niečo ma k nemu ťahalo. Tak sme si začalo písať od ahoj, ako sa máš ? , až po deň kedy som mu napísala či nepôjdeme spolu von.Áno , dievča chalanovi. Ja som proste vedela že ten chlapec bude raz môj . A tak aj je . Od nášho prvého stretnutia, cez prvú pusu až do teraz . Síce sme spolu iba skoro dva roky , no navždy to bude moja prvá láska. Neskutočne som vďačná pokecu , lebo iba vďaka nemu som spoznala toho najúžasnejšieho chlapca ktorý ma robí tou najšťastnejšou na svete.

Dlhé roky som bol sám. Odjakživa som plachý človek, čo sa týka osobného kontaktu, ale v písomnej forme sa viem "odviazať". Takže mi nezostávalo nič iné, len si nájsť lásku a spriaznenú dušu cez internet. Všetci moji známi a kamaráti boli skeptickí a odhovárali ma, že cez internet nikoho nenájdem, lebo na nete každý len klame a vymýšľa si. No ja som sa riadil svojimi pocitmi a nedal som na ich reči. Spoznal som cez pokec mnoho príjemných a milých ľudí a s kopou z nich to prerástlo do dobrého kamarátstva. Jedného pekného dňa sme si začali písať s jednou príjemnou, veselou slečnou. Postupne sme si písali, spoznávali sa, zbližovali. Ona sa ale po čase presťahovala do zahraničia, ale aj tak sme zostali v kontakte a písali sme si ďalej. Po nejakom čase mi napísala, že jedna jej sestra má momentálne zlé obdobie, je smutná a má problémy a že či by som jej mohol napísať a nejako ju potešiť a rozveseliť. Dala mi jej nick a napísala jej, že jej napíšem. A tak sa aj stalo. Napísal som jej, a ešte v ten večer mi odpísala. Čím dlhšie sme si písali, sme zisťovali, že máme veľmi veľa spoločného a naše písmenkovanie sa postupom času prehlbovalo do krásneho vzťahu. Prišli telefonáty, stretnutia a... dnes je presne mesiac, čo sme sa zasnúbili. Som ten najšťastnejší človek na svete a s mojou láskou chceme prežiť krásny lásky plný život. Takže odkazujem všetkým skeptikom: láska cez internet funguje, aj keď tomu neveríte :P. A za moje šťastie ďakujem pokucu a budúcej švagrinej ;)

MOJ PRIBEH SA ZACAL PRED NECELYMI 5ROKMI KED MI NAPISAL JEDEN HAMBLIVY MUZ CHCEL SI SO MNOU LEN PISAT NIC VIACEJ OBAJA SME BOLI ZADANI A TAK SME SI ZACALI O UPLNE BEZNYCH VECIACH O DETOCH O PRACI A NESKOR SME ZISTILI ZE BEZ POKECU NEDOKAZEME ANI JEDEN EXISTOVAT ZACALI SME SA NA SEBA HROZNE MOC TESIT A PO DLHEJ DOBE SME SA ROZHODLI ZE SA STRETNEME TO STRETNUTIE BOLO UZASNE A MALI SME SI TOHO TOLKO CO POVEDAT A KAZDYM DNOM SOM ZISTOVALA VIACEJ A VIACEJ ZE NEMOZEM BEZ NEHO EXISTOVAT ZALUBILI SME SA DO SEBA A MILUJEME SA UZ BUDE O NECELY POL ROK 5 ROKOV CO SA NA NEHO TESIM DEN CO DEN OBAJA SME V SEBE NASLI TO CO NAM DLHE ROKY CHYBALO UPRIMNOST LASKU KOMUNIKACIU A AJ KED JE TO NIEKEDY TAZKE V ZIVOTE A DLHO SNAD NEBUDE TRVAT ABY SME BOLI AJ SPOLU KAZDY VECER TU SPOLU PISEME KEDZE SME OD SEBA 60KM A STRETAVAME SA DETI CHCEME PRIPRAVIT NA SPOLOCNE BYVANIE ALE AKO PRISLA TATO LASKA Z NEBA TAK SA MI ZMENIL AJ JEMU CELY ZIVOT MILUJEME SA A DAKUJEM ZE SOM SI HO TU NASLA

Dobrý, zlý, smutný, štastný, negatívny, pozitívny, zoznam by bol dlhý toho, čo pokec prináša. Každý si tu nájde to "svoje". Toto všetko a ešte viac sa tu dá nájsť. Primárne najžiadanejší pocit na pokeci je: Láska a ten sekundárny: Nové priateľstvá. Na to netreba žiadne analýzy, ani štatistiky. Inak ako slovom "Ďakujem" sa pokecu nedá povedať. Priniesol mi mnoho poznania, mnoho pochopenia, mnohé názory, mnoho najme úsmevných radostných chvíľ. Ďakujem jedincom pozemského, mimozemského, energetického, duchovného, paranoidného, konšpirátorského a iného sveta (koho som zabudol nech sa dopíše do zoznamu :-) ) že ste naďalej korením našich životov a príbehov. Svet plný slniečkovských tvárí a samej pohody by bol časom bez Vás určite veľmi nudný :) Ďakujem za Vašu účasť v tejto veľkolepej ...........a ďalej sa len píska :) PS: Láska aj tak zvíťazí :-)

Či mi pokec zmenil život? Posúďte sami...Nevyužíval som pokec na nejaké nadväzovanie vzťahov, ale hlavne kvôli mailovej korešpondencii a na kontakt s priateľmi a deťmi, kedže som pracoval 1.400 km od domova. A jedneho krásneho večera po zadaní hesla /Sezam, otvor sa :) / som sa ocitol v rozprávke.... Medzi viacerými pohybujícimi fotkami v dolnej časti obrazovky som zbadal jednu, z ktorej som nedokázal spustiť oči.... Odkiaľ ju poznám? Určite som ju už videl....hmmm.... Po otvorení profilu už som si bol skoro 100%-ne istý....stužková pred skoro 18 rokmi.... Nasledovala prvá nesmelá RP, ktorá mi to potvrdila a potom ešte zopár..... nasledujuci mesiac som sa odvážil len na pozeranie fotiek a prišiel som k záveru......tá baba je nadherná..... Po mesiaci mi zrazu prišla neskoro večer správa od nej -Ahoj,čo nespíš?.... a odvtedy som už nepočítal ani správy ani hodiny, ktoré sme spolu strávili na nete, až jedného dňa som si uvedomil, že som sa zaľúbil ako ešte nikdy predtým a nedokázal si predstaviť, že zapnem notebook a na druhom konci nebude ona.....Tak prešli týždne a zrazu nadišiel deň D, naše stretnutie..... Najprv obavy, potom rozpaky, ale ďalej to bolo už ako vo sne.... Sme spolu aj s deťmi ešte len 14 mesiacov, ale vďaka Pokecu žijem svoj sen a to, čo prežívam s mojou Majkou som necítil k žiadnej babe, preto veľké ĎAKUJEM :)

Takže pokec :) používam ho už nejaký ten čas nikdy som nemyslela že, práve tu môžem stretnúť niekoho s kým si budem vedieť predstaviť prežiť celý život nuž no stalo sa :). Najskôr všetko čisto kamarátske ešte do konca ja hanblivá nikdy som ani len neverila že by som sa ja takto s niekým neznámym mohla len tak stretnúť niekde na káve. Ale stalo sa :)! Najskôr jedna káva týždenne a popri tom celé večery strávené na pokeci na chate :). Neskôr prišlo tých káv viac výlety a podobne. Ale zas a stále sme ostali v kontakte cez pokec teda až do dnes. Už nejaký ten čas tvoríme pár a iná sociálna sieť ako pokec u nás ani nehrozí. Dúfam že teda o nejaký ten čas budem môcť povedať vdaka pokecu mám druhú polovičku môjho nasledujúceho života.

Hodina výpočtovej techniky, učiteľ preč, tak prečo neskúsiť ten POKEC. Nick: medulienka86, ale keďže sa vyučujúci vrátil skôr, s preklepom som už 11 rokov maxculienka. Príbeh: z jednej RP sa časom stalo manželstvo, síce skončilo rozvodom, ale túto sieť neprekonala žiadna iná. Má svoje čaro, je to niečo naše...

Ešte zo základnej sme boli na Dni otvorených dverí a mne tam padol do oka padol jeden chalan, no láska ako hrom. Samozrejme, po dlhej úvahe padla voľba na strednú práve sem a sen o veľkej láske sa mohol začať - on končil, ja som som začínala, mal oči pre všetkých, len mňa nie, takže som 3 roky chodila okolo tabla a smutne pozerala na JEHO fotku. Ako to býva, zo škaredého káčatka sa stala celkom schopná labuť a v čase, keď sme sa s rodičmi sťahovali a dostali PC s internetom, začala sa éra písania na sklo, samé cmuk a nejakí "smajlíci" a rande naslepo. Až raz večer ťukla RPčka: Ahoj, nepokecáš? Otvorím fotku a prvé, čo ma napadne: toto bude riadny vtip, bola to JEHO fotka, TOHO z tabla. Najprv som váhala, potom to prešlo do písania, najlepšie na tom bolo, že som sa hrala na veľmi tajomnú a nakoniec sme prišli na to, že sme z rovnakej z vedľajšej dediny... Po pol roku písania sme mali prvé rande... Ubehlo veľa rokov, stalo sa veľa vecí, ale ja nezabudnem, akú chuť mali prvé správy, ako som čakala na obálku blikajúcu v rohu - je jedno, čo si myslíte o tomto obyčajnom príbehu, ale mne tá RP ukázala, že snívať a veriť sa oplatí a ktovie... možno raz mi príde RP od toho istého človeka s rovnakým textom a dopadne to, hoci na reparát, úspešne. Pred rokom mi založil nový nick, no tak ktovie, ten môj existuje stále ;)

PS: Nájde sa tu aj úchyl, ktorý volá z manželkinho telefónu, rande na slepo, na ktoré príde dotyčný aj so súčasnou polovičkou, ktorá o niečom nevie, aj pevne priateľstvo sa nájde... ako v živote, všetko je možné.

maxculienka :-)

Po smrti môjho manžela som bola úplne na dne, nemohla som nájsť pokoj, nič ma nebavilo, môj záujem o život bol na nule. Moji synovia mi zariadili počítač, aspoň na hry, hovorili..... najprv kartové hry.. tak som skúšala, čo mi prišlo pod myš a objavila som pokec - pokec ATLAS. tak vážení, ten pokec ma dostal !!! bola to "ľudová zábava na skle" ... pridať sa mohol každý, pod NICKOM, alebo pod číslom ... Toľko zábavy, smiechu a verbálného "šantenia".... to bolo to, čo ma postavilo a prebralo pre daľší život. V tom čase som neuveriteľne veľa času, hlavne večery a noci strávila pri PC.. trvalo to asi dva roky, postupom času sa pokec menil, rušili ho a nakoniec úplne zanikol. K pravde musím poznamenať, že zánik sme spôsobili asi my, aktéri, lebo na sklo sa začali písať veľmi nevhodné a nevkusné veci. Ale v tom čase mi pokec urobil neuveriteľnú službu. Za jeho "partnerstvo" srdečne ďakujem aj po rokoch ..E.

Ahojte!Môj den sa začal ako každý iný ráno som vstala naranajkovala som sa a šup išla som do školy ked som prišla zo školy moju nudu som zabijala na pokeci,predsa den ako každý iný, ale jeden den sa začal úplne inak totižto malý sme malého psíka ktorý sa volal Mucko bol to náš rodinný miláčik vždy ked som prišla zo školy ma navštívil, no len raz ked som sa vratila zo školy nikto ma neprišiel privítať ,v tom som sa kukla na oca ktorý stál v kuchyni a videla som mu na tvári slzy v očiach hned som vedela ktorá bije,neskôr mi oznamil že náš malý psík zomrel. :( A tak som zo smútku začala pridávať fotky do svojho profilu na pokec ,proste mi bolo smutno a chcela som to vikričať do celeho sveta,no vtom som videla že mi niekto píše rp nemala som potuchu vôbec kto ani ma to nejako z toho smutku nezaujímalo , no samozrejme som mu odpisala,videl fotky ktoré som pridala do albumu rozumeli sme si lebo vedel aké to je, pisali sme si dlhé dni večeri a niekedy aj noci prezdradil mi že vie aký je to pocit ked nás opustí náš miláčik ,možno nie byť tej smutnej chvíľe tak sa snim ani nestretnem nie nadarmo ma naši učili že všetko zlé je na niečo dobré a asi to všetko tak má byť človek sa nevyhne rukám osudu. Teraz vám chcem povedať že sme spolu 5 rokov od vtedy ako sme sa tu spoznali a som rada že toho človeka poznám a stojí vždy vedľa mna.

Bolo to už davno čo som si piisal s dotyčnou osobou.Pisali sme si o všetkom a asi tak po mesiaci piisania sme sa dohodli že sa stretneme..Stretli sme sa a ked som ju uvidel tak to bola laaska na prvy pohlad bola krasna čo krasna naaadherna a začali sme sa stretavat častejšie.....až sme to dali na vztah.Naš vztah bol krasny romanticky,milovali sme jeden druheeho,doplnovali sme sa vo všetkom a mal som pocit že je to ta pravaa baba.A nakoniec sa stalo to čo nikto s nas nečakal,po 6 rokoch chodenia mi oznamila že je koniec....zlomilo mi to srdce a velmi mi ubliižila ale aj tak na to všetko ju maam stale rad a nedokažem na nu zabudnuut....poviem vam tak kebyže moj priibeh vyhraa uhadnete koho a by som zobral zo sebou,no možete hadat.