Či mi pokec zmenil život? Posúďte sami...Nevyužíval som pokec na nejaké nadväzovanie vzťahov, ale hlavne kvôli mailovej korešpondencii a na kontakt s priateľmi a deťmi, kedže som pracoval 1.400 km od domova. A jedneho krásneho večera po zadaní hesla /Sezam, otvor sa :) / som sa ocitol v rozprávke.... Medzi viacerými pohybujícimi fotkami v dolnej časti obrazovky som zbadal jednu, z ktorej som nedokázal spustiť oči.... Odkiaľ ju poznám? Určite som ju už videl....hmmm.... Po otvorení profilu už som si bol skoro 100%-ne istý....stužková pred skoro 18 rokmi.... Nasledovala prvá nesmelá RP, ktorá mi to potvrdila a potom ešte zopár..... nasledujuci mesiac som sa odvážil len na pozeranie fotiek a prišiel som k záveru......tá baba je nadherná..... Po mesiaci mi zrazu prišla neskoro večer správa od nej -Ahoj,čo nespíš?.... a odvtedy som už nepočítal ani správy ani hodiny, ktoré sme spolu strávili na nete, až jedného dňa som si uvedomil, že som sa zaľúbil ako ešte nikdy predtým a nedokázal si predstaviť, že zapnem notebook a na druhom konci nebude ona.....Tak prešli týždne a zrazu nadišiel deň D, naše stretnutie..... Najprv obavy, potom rozpaky, ale ďalej to bolo už ako vo sne.... Sme spolu aj s deťmi ešte len 14 mesiacov, ale vďaka Pokecu žijem svoj sen a to, čo prežívam s mojou Majkou som necítil k žiadnej babe, preto veľké ĎAKUJEM :)

Takže pokec :) používam ho už nejaký ten čas nikdy som nemyslela že, práve tu môžem stretnúť niekoho s kým si budem vedieť predstaviť prežiť celý život nuž no stalo sa :). Najskôr všetko čisto kamarátske ešte do konca ja hanblivá nikdy som ani len neverila že by som sa ja takto s niekým neznámym mohla len tak stretnúť niekde na káve. Ale stalo sa :)! Najskôr jedna káva týždenne a popri tom celé večery strávené na pokeci na chate :). Neskôr prišlo tých káv viac výlety a podobne. Ale zas a stále sme ostali v kontakte cez pokec teda až do dnes. Už nejaký ten čas tvoríme pár a iná sociálna sieť ako pokec u nás ani nehrozí. Dúfam že teda o nejaký ten čas budem môcť povedať vdaka pokecu mám druhú polovičku môjho nasledujúceho života.

Ahojte!Môj den sa začal ako každý iný ráno som vstala naranajkovala som sa a šup išla som do školy ked som prišla zo školy moju nudu som zabijala na pokeci,predsa den ako každý iný, ale jeden den sa začal úplne inak totižto malý sme malého psíka ktorý sa volal Mucko bol to náš rodinný miláčik vždy ked som prišla zo školy ma navštívil, no len raz ked som sa vratila zo školy nikto ma neprišiel privítať ,v tom som sa kukla na oca ktorý stál v kuchyni a videla som mu na tvári slzy v očiach hned som vedela ktorá bije,neskôr mi oznamil že náš malý psík zomrel. :( A tak som zo smútku začala pridávať fotky do svojho profilu na pokec ,proste mi bolo smutno a chcela som to vikričať do celeho sveta,no vtom som videla že mi niekto píše rp nemala som potuchu vôbec kto ani ma to nejako z toho smutku nezaujímalo , no samozrejme som mu odpisala,videl fotky ktoré som pridala do albumu rozumeli sme si lebo vedel aké to je, pisali sme si dlhé dni večeri a niekedy aj noci prezdradil mi že vie aký je to pocit ked nás opustí náš miláčik ,možno nie byť tej smutnej chvíľe tak sa snim ani nestretnem nie nadarmo ma naši učili že všetko zlé je na niečo dobré a asi to všetko tak má byť človek sa nevyhne rukám osudu. Teraz vám chcem povedať že sme spolu 5 rokov od vtedy ako sme sa tu spoznali a som rada že toho človeka poznám a stojí vždy vedľa mna.

Bolo to už davno čo som si piisal s dotyčnou osobou.Pisali sme si o všetkom a asi tak po mesiaci piisania sme sa dohodli že sa stretneme..Stretli sme sa a ked som ju uvidel tak to bola laaska na prvy pohlad bola krasna čo krasna naaadherna a začali sme sa stretavat častejšie.....až sme to dali na vztah.Naš vztah bol krasny romanticky,milovali sme jeden druheeho,doplnovali sme sa vo všetkom a mal som pocit že je to ta pravaa baba.A nakoniec sa stalo to čo nikto s nas nečakal,po 6 rokoch chodenia mi oznamila že je koniec....zlomilo mi to srdce a velmi mi ubliižila ale aj tak na to všetko ju maam stale rad a nedokažem na nu zabudnuut....poviem vam tak kebyže moj priibeh vyhraa uhadnete koho a by som zobral zo sebou,no možete hadat.

V jeden deň mi prišla jedna rp od jedného chalana :) nemala som chuť odpisovať ale nedalo mi to od prvého momentu mi padol do oka začali sme si písať viac a viac . Po dlhšej dobe som zistila že býva hneď o proti mne nevedela som o tom vôbec :) aj keď sme mali niake tie chvíle vždy som po ňom túžila.
mali sme o seba dosť veľký záujem :)
Od niakej doby sme spolu . Sme spolu každý deň prekonávame spolu tie najťahšie prekážky .
viem že je ten pravý :) pomáhame si je mi oporou a mojim všetkým :)
proste sa milujeme :) a ďakujem že som mohla spoznať také veľké trdlo :)

ahoj..popíšeme si? takto to začalo..26.7.2010......Píše sa rok 2014 a so svojou pokecovou láskou sme stále spolu a sme šťastný lebo moja láska ma 21.7.2014 v den mojich narodenín požiadala o ruku takže sme zasnubení...Som sním velmi šťastná a kedže som rozvedená už 16 rokov on mi dává silu a radosť a najväčšie bohatstvo lásku....

24.8.2014 ta je rok čo som sa zoznámil teraz už s mojou snúbenicou Andy tu cez Pokec.Za ten rok spoločného spoznávania sa sme prežili neuveriteľné množstvo krásnych a šťastných zážitkov.Dnes sme spolu šťastný,ľúbime sa a prežívame lásku ktorú sme pred tým nemali.Dakujem

Ako mi zmenil život POKEC?...Na pokeci som vysedávala nikedy aj celé hodiny..To bola asi prvá sociálna sieť na ktorej som bola registrovaná...Samozrejme aj ja som si našla pár takých "pokecových" lások ale nič vážne...Až pred rokom a pol mi napísal jeden chlapec...Zdalo sa mi to čudné pretože, ja som na pokec už často nechodievala maximálne tak pozrieť si e-maily.Tak ma zarazila tak zvaná RP-čka Napísal mi jeden zlatý chalan. Síce to nebol práve môj typ a dokonca bol aj o 9 rokov starší odo mňa, ale strašne ma zaujal hneď na prvú správičku. Písal mi,že už nedúfa že nájde spriaznenú dušu, že je sklamaný zo žien...Keďže ja som v láske šťastie tiež nemala začali sme si o tom písať...Čoraz viacej sme držali jeden druhého nad vodou...Strašne ma prekvapilo a aj potešilo keď mi napísal,že ma chce počuť ..neváhala som, a napísala mu číslo. Neprešlo ani 5 minút a zvonil mi telefón, tak dlho sme sa rozprávali, smiali sa až kým sa mi nevybil mobil...Ale hneď ako sa náš hovor ukončil vrátili sme sa na pokec a písali si...Vyše mesiaca sme sa chceli stretnúť ale nedarilo sa....buď sme sa minuli alebo sme nemali čas...No prišiel "deň D" a ja som vychádzala so školy a v malom parčeku stál on... Pamätám si každú jednu sekundu toho nádherného dňa...Bola som strašne nervózna ale zároveň som sa aj tešila...No keď sme si povedali "ahoj" všetko zo mňa opadlo...Išli sme si sadnúť na kofolu,strašne sa mi páčilo že bol taký hanblivý ale snažila som sa pozdvihnúť situáciu vtipkovaním... Nakoniec sa osmelil a sadol si veľa mňa...Pozeral sa na mňa tými jeho šibalskými zeleno-hnedými očami...Na jeho výraze bolo vidno , že sa snaží ma pobozkať...len nevedel či to nieje unáhlené...tak som sa naklonila k nemu...Bol to ten najkrajší bozk aký som kedy dostala...Keď sme išli z reštaurácie,išiel ma odprevadiť na autobus ...Samozrejme že ma chytil za ruku..Bl to ten najkrajší pocit na svete....Sme spolu už vyše roka a pol ň, bývame spolu rok a stále sme rovnako praštený....Dokážeme sa pohádať až do krvi ale to udobrenie nemá chybu...Plánujeme spoločnú budúcnosť a to som neverila ,že na sociálnej sieti ako je POKEC nájdem svoju lásku života....:)

Mne pokec zmenil život podstate ako sme sa presťahovali nikoho som tu nepoznal a bol s toho v depkách. Jak som došiel na pokec tak sa to postupne začalo meniť .Baby písali ja som debatoval a presviedčal na reálne stretnutie ,po nieakom pol roku som nazbieral skúsenosti s chatovaním a dostať babu von mi nerobilo problém ani za 30minút.( samozrejme boli výnimky ktoré som presviedčal alebo v kvázi namotával asi 2týždne) To bol typ báb ktorý zo zásady von cez pokec nechodia . ak uvediem príklad baba čoje 6rokou na pokeci nikto ju nedostal von len ja :),. Po tom jak som sa naučil presviedčať prišlo na stretnutia , zo začiatku bola veľká tréma čo a jak ale nakoniec sa to pohlo a nebol problém . Dnes chodím von skoro každý deň s kopou báb a kamošov z pokecu a som zato vďačný . Cez pokec som spoznal moju prvú frajerku , druhú, tretiu a vlastne všetky okrem jednej :). Pokec je výborná vec na zoznámenie ale nesmie to ostať len virtuálne treba sa stretnúť a porozprávať :). Pokec ako sám o sebe je nástroj s ktorým sa ľudia zoznámia :) a to je to najlepšie čo internet môže ponúknuť prostredníctvom Pokecu :) . Podstata tohto celého je že nebyť pokecu som v depkách doteraz a nikoho tu nepoznám doslova nikoho :) a tro mi život zmenilo extrémne :) . TOT je MôJ príbeh a dúfam že moja účasť aspoň trooška pomôže :)

Jedného pekného dňa pred pár rokmi mi na ploche mojeho pokecu blikla obáločka. Otvorila som ju a bola tam správa, vravím si fajn veď je to len další človek ktorý reaguje na typickú pokecovú vetu : ,, Kto popíše ? ´´ Bol to jeden chlapec, ktorý vyzeral celkom fajn tak som odpísala a začali sme si písať. Nebrala som to nijak extra veď takých tu bolo vela. No však ked sme si písali čoraz intenzívnejšie vymenili sme si aj iné kontakty a tiež telefónne čísla, začala som ho brať ako naozaj super kamaráta a bola som rada, že som v ten deň odpísala.
Prišiel august roku 2012. Bolo horúce, letné popoludnie a ja s priateľmi sme dorazili na jeden z naších super festivalov, rozložili sme sa, uložili veci a šli sme obkuknúť areál. Ja som vedela, že ten chlapec tam bude tiež, pretože sme si písali a dohodli sme sa, že sa stretneme. Bola som veľmi nervózna a zároveň som sa tešila. Sedeli sme s kamarátkou pri stane keď zrazu mi zazvonil telefón. Volal Filip, zdvihla som to a navigovala som ho k nášmu stanu, keď prišiel, pozdravili sme sa objali a začali sa rozprávať. Celý čas na mňa tak pekne pozeral.
Počas festivalu sme skoro všade chodili spolu na koncerty, k vode... Bol to naozaj pekný, prázdninový víkend no len čo čert nechcel posledný večer došlo ku hádke ktorú dodnes ľutujem a keď sme v nedelu odchádzali každý do svojho mesta ani sme sa nerozlúčili. Priznám sa keď som prišla domov čakala som na internete čo vlastne bude.
Nejak sa to vysvetlilo a bavili sme sa dalej. Jedného dňa sme sa bavili, že by ma prišiel pozrieť. Súhlasila som aj keď som okolo toho robila velké haló a bola som najprv veľmi odmietavá, asi preto, že dovtedy som nemala vôbec štastie na normálnych chlapcov a bola som veľmi hanblivá, čo viedlo k tomú že sa velakrát stalo, že Filip už na mna nemal nervy a aj keď ma mal veľmi rád a chcel byť somnou tak jednoducho povedal, že nevládze a jednu dobu sme sa dlho nebavili. Bolo to pre mňa strašné, lebo som tiež vedela, že ho mám veľmi rada len sa musím spamätať. Písal aj mojej kamarátke, že už nevie ako somnou dalej pokračovať. Keď som sa od nej dozvedela, že jej písal a všetko mi povedala okamžite som mu písala správu tu, bola som hrozne nervózna, aká odpoveď mi príde. Bola však kladná a všetko sme si vysvetlili mňa totiž veľmi mrzel môj postoj a moja hanblivosť ale všetko som zo seba dostala, že mám smolu a velakrát som bola oklamaná. Bola som štastná, že všetko sa dalo znovu ako tak doporiadku.
Ako sme zasa boli parkrát vonku, jedného večera som zavolala aj svojich kamarátov a šli sme si sadnúť von. Bavili sme sa o tom ako a o kolkej pôjde domov, keď v tom sa ozvala kamarátka, že nech spí u nás a nemusí ísť neskoro večer domov. Tak som zdvihla telefón zavolala mame so slovami : ,, Mamíí? Ahooj, môže k nám prísť spať môj budúci frajeer? ´´ Bola som nerzvózna čo odpovie ale veselým hlasom odpovedala, že samozrejme.
To bol pre mna taký prvý krok , ktorého som sa bála a dopadol úplne super. Začal chodievať do môjho mesta čoraz viac a mohol tu už aj prespávať najprv iba do soboty potom na celý víkend. Aj keď býva okolo 115km odomňa, stále viac sme si rozumeli a moji kamaráti ho tiež prijali super.
Raz prišiel ten deň, boli sme večer vonku v klube a bavili sme sa o veci kedy to oficiálne zverejníme aj keď už sme nejaký ten čas chodievali spolu von a to všetko, takže 17.marca roku 2013 oslavujeme svoje výročie, tieto dni boli asi mojími najlepšími v živote konečne som sa cítila štastná a vedela som, že už ma nikto nechce oklamať.
Začala som chodievať aj ja k nemu, aj keď mi to zo začiatku bolo hrozne divné, lebo som vedela aj to, že všetci vedia aké somariny som najprv na začiatku porobila a už asi nikto neveril, že ostaneme spolu. No stalo sa a týmto dnom sme vlastne rok a pol spolu, máme super vzťah obidvaja sme správne šibnutí. Aj keď cez školu sme spolu len cez víkendy je to ten najlepší vzťah aký som kedy mala, chodievame spolu na výlety, na festivali s jeho aj mojími kamarátmi. Je pravda, že sa občas niekedy pohádame ale je to vždy len kôli banalitke, maličkosti, ktorá bola len z písania zle pochopená ale tak sa na sema vždy tešíme, že môžeme byť aj dva týždne spolu a ani raz sa nepohádame. Je to úžasné a občas aj smiešne, že sme sa spoznali zrovna takto, pretože by som nikdy nepovedala, že zrovna ja si nájdem frajerka na internete, ale som naozaj štastná a rada pokecu, že som sa sem vôbec niekedy zaregistrovala a napísal mi zrovna on, môj najlepší Filip. :)