Na pokec som zavítala vždy len z nudy, chodila som po miestnostiach a obzerala ľudí :) Otravovali ma RP typu "ahoj, ako sa máš?" a tak som na plochu napísala, nech mi už také vety nepíšu...zrazu mi blikla RP a tam sa písalo "ahoj, tak ako sa nemáš?" :) v tej chvíli som sa zasmiala a chlapcovi odpísala..písalo sa mi s ním veľmi dobre a chlapec sa časom na mňa "namotal" :) Jeden večer som mu iba tak povedala, že ak chce môže ma prísť pozrieť do práce a on skutočne aj prišiel...od toho dňa sme sa začali stretávať čoraz viac, ale stále som ho brala iba ako kamaráta. Pokec mi už prihral do života mnoho "lások" a preto som už mala určité obavy, ale jeden večer som sa tak nad tým zamyslela aké by bolo byť s ním, a napísala som mu, že ho prídem pozrieť do práce. Prišla som rozhodnutá mu povedať, že s ním chcem byť, no nevedela som však ako na to a tak som mu povedala nech si pozrie RP na pokeci. Napísala som mu, že som sa pre neho rozhodla...Od toho dňa sú to už krásne 3 mesiace čo sme spolu a každým dňom sa viac milujeme. Obaja vieme. že sa k sebe dokonale hodíme a sme pre seba ako stvorení :) Ďakujem ti pokec, že si mi prihral do života toho najúžasnejšieho chlapca na svete

zacalo sa to pred siestimi rokmi,vtedy som mala este len dvojrocne dievcatko Elisku a rok pred tym som sa rozisla z jej biologickym otcom,odisla som byvat k rodicom,zacala my chybat druha polovicka,clovek s ktorym sa o vsetkom porozpravam,cloveka s ktorym by som vecer zaspavala,obimala sa a tie bezne partnerske vecy..Nasi nemali internet,v nasom meste sa nenachadzal ziaden potencionalny partner pre mna a moju dceru,kamaratky aj sestra ma prehovarali skus si zalozit stranku pokec a tam si niekoho urcite najdes,ja som sa toho stale bala,ale po dlhom prehovarani som na to pristala,na moje narodeniny 26-te som dostala notebok,tak s pomoc kamaratiek a sestry sme zakladali pokec.Pisalo mi vela chlapov starsich,mladsich,zadanych,rozvedenych,stracala som nadej,ale po nejakom case mi zacal pisat jeden chlapik,bol dost plachy a to sa mi pacilo,zacali sme si pisat,pisanie trvalo tristvrte roka,pisali sme si o vsetkom a vedeli sme o sebe uplne vsetko,len obidvaja sme zabudli dat si fotku na nick,ale nemala som ani potrebu ju tam davat,vzdy som sa tesila na jeho prihlasenie a pisanie s nim,takze sme sa ani nevideli,ale najlepsie na tom je to,ze ten mily chlapik je (clovek ktory pracoval v rovnakej firme ako ja boli to roky co sme sa stretavali,vzdy sme sa len pozdravili,pekne usmiali hodili to ocko na seba,citila som v tom viac,ze sa mu lubim aj on mne,len sme nemali odvahu nadviazt konverzaciu),prisiel den stretnutia,mali sme dohodnute stretnutie v mojom meste,on pochadzal z mesta vzdialeneho 50km-trou,ked sme sa nakoniec stretli neverila som vlastnym ociam,ze je to on,mala som slzy na krajicku,srdce mi busilo jako zvon,pretoze sa my tajne lubil a neverila som tomu,ze je to prave on a taku dlhu dobu sme si pisali,pracovali spolu a nevedeli o sebe,stretnutie,bolo najkrajsie v mojom zivote,tie dalsie a dalsie rozpravka,myslim,ze sme si sudeny,dnes sme uz sest rokov spolu,byvame spolu,mame dievcatko a chceme aj synceka,lubime sa stale rovnako,hadam aj viac,vdaka POKECU som si nasla svoju zivotnu lasku s ktorou sme stastne,a odporucam kazdej zene aby sa jej taketo stastie podarilo ako mne

Jedného dňa som len tak chatovala na pokeci.Pozerala som si nejakých fešákov len tak, z nudy.Napísala som asi trom náhodne.S jedným som si začala písať čoraz viac.Dokonca aj na facebooku.Netrvalo dlho a šli sme von.Nikdy by som neverila, že by mi tento chlapec zmenil život.Milujeme sa nadovšetko.Doteraz sa zasmejem na tom, alebo skôr sa udivujem, že som ho spoznala práve tu na pokeci :) Veľké ĎAKUJEM :)

zacalo to 20 maja dnes su to uz 3meciace daka vasej socialnej sieti som spoznal najlespie dievca na svete :-)))) keby nebolo pokecu tak ju vobec nespoznam :-))))) a dnes sme najlepsi kamarati .:-) ale chcem povedat pokec nas stale spajal aj ked bolo zle tak stlae som jej len na pokeci pisal ale zatial je to dobre :-)

Ahojte,na pokec som sa prvý krát registrovala ako 11 ročná.Najprv som nechápala k čomu to tu slúži.No časom ako som chodila na pokec,zistila som že je tu množstvo fajn ľudí ;) .. Spoznala som svojho priaťeľa,nových známych,veľa som sa nasmiala s kamarátmi cez pokec :3 .. Proste idylka.. A som nesmierne rada že som sa na pokec registrovala,nebyť vás asi by som nemala svojho priateľa,ani kamarátov ;) .. Dakujem vám Pokec za zmenení k lepšiemu život.Dúfam že ešte véééééľmi dlho budete fungovať ;)

"Ahoj nebudem sa ťa pýtať ako sa máš, čo robíš ani odkiaľ si ale..."
Čo by ste na túto správu odpísali? Zatvorili by ste ju alebo by sme odpovedali prosté ... "Ale?!" .. Môže sa jedným slovíčkom začať príbeh z POKECU? A prečo nie, keď ste mladí máte chuť flirtovať, spoznávať nových ľudí alebo len tak nezáväzne komunikovať. Ten môj príbeh je rovnakí ako mnohé ďalšie. Prirovnala by som ho ku filmu LÁSKA CEZ INTERNET. Poznáte to, dlhé vypisovačky kvôli ktorým nespávate, nejete, nedýchate. Hodiny strávené pri počítači a za vami známi hlas " vypni to vypni to, vypni to." No vy máte stále chuť písať ďalej a čakať na odpoveď od niekoho koho nepoznáte, no kto píše tak dokonale a dokonca s diakritikou. Postupne padáte do niečo neznámeho a cítite, že jediné čo pre vás existuje je osoba na pokeci. Cítite, že sa na ňu môžete obrátiť v probléme, cítite, že je vám oporou a viete, že vás má niekto rád. Zmení sa vám život a poviete si som šťastný.
No zrazu vám 4 roky písania otvoria oči. Dospejete a zistíte že všetko čo prežívate je len virtuálne a že vlastne žijete sám aj keď všetkým hovoríte aký starostlivý a milujúci je váš partner. Uvedomíte si čo robíte a zrazu sa chcete jednoducho "odhlásiť".

Urobila som to a vedela že môj priateľ z pokecu je tam a stále tam na mňa čaká. Prešiel ďalší rok a na sladký románik sa postupne zabúdalo a láska z internetu bola pomaly ale isto preč.
No nebojte sa tento príbeh sa neskončil trpkou bolesťou a plačom do vankúša. Môj pokec muž vedel čo má robiť. Vyhľadal si ma a láska neostala len v erpéčkach. ;) Týmto chcem len všetkým odkázať že zamilovať cez internet sa dá a ten kto tvrdí pravý opak po takejto láske možno túži. Majte sa :)

Ako zacat.. bol to den ako kazdy iny, ale niecim bol vynimocny. spoznal som jednu užastnu babu. Nikdy som netusil, ze na pokeci si najdem naj kamaratku. Tak k Nessie.. je to sympaticka blondína, nie je ako ostatne blondiny, ktore zvyknu byt namyslene a typy, co nikdy neodpisuju, proste je vynimocna.. je to baba, kvoli ktorej tu dokazem byt aj celu noc a rano vstat do roboty. Ked pred par dnami mi povedala svoj pribeh, tak ma to chytilo za srdce a som si uvedomil, ze je to osoba, ktora potrebuje podporu, oporu a pomoc v tazkych chvilach, v ktorych clovek prestava verit hocikomu na svete. Nikdy som netusil, ako obycajne som pri tebe a nikdy ti nedovolim vzdat sa, moze tak vela znamenat a cloveka podrzat. Nessie mi tiez pomohla, ked ma opustila frajerka, bola pri mne.. upokojovala ma, proste snazila sa mi vycarit usmev, ked sa mi tlacili slzy do oci.
Nikdy som netusil, ako velmi ma moze ahoj od nej skutocne moooc potesit. Je to baba, s ktorou si dokazem napisat aj viac ako jednu 2 vety do odpovede, proste nase odpovede su ako slohove prace. Hlavne nepozostava z 30tisic smajlikov a slova aha. Je to proste clovek, s korym je furt o com. Mam ju strasne rad, najradsej na planete. Macík, ked to citas, tak ano je to o tebe! Dakujem pokecu, ze mozem mat tak uzastnu naj kamaratku v galaxyiiiiiiii :) je mi jedno, ci vyhram alebo nie.. hlavny je pribeh o nej

Vdaka pokecu som spoznala moju jedinu lasku Petka. Presne sa pamatam na datum, ktory sme si zacali pisat 28. 8. 2009. Pisali sme si od rana do vecera a od vecera do rana sme si volavali, takto to slo do 1. 9. 2009. Prislo prve stretnutie, isli sme na kavu na kolibu s nim a s jeho sefom, hned ma ocaril jeho krasny usmev, jeho humor. Po kave ma viezol dole do mesta a chcel mi dat prvy bozk, ktory mu nevysiel :). Den nato som oslavila 18-te narodeniny a mozem povedat, ze som dostala od zivota ten najkrajsi najlepsi darcek, ako mohol byt, dostala som jeho, i ked o par dni neskorsie sme sa dali dokopy. Potom sme chodili spolu na rozne akcie, vylety, dovolenky, spoznavali sme novych ludi. Precestovali sme par Slovenskych miest, v ktorych sme aj byvali. Teraz sme sa z Bratislavy dostali do Zvolena, kazdy z nás ma svoju vytuzenu pracicku. Uz sme spolu vyse 5 rokov a stale sa milujeme. Som pokecu vdacna, ze som mohla mojho Petka spoznat :)

Manžel nás opustil po ťažkej chorobe. Znenávidela som rakovinu...Prečo??? Nikto mi na túto otázku nevedel odpovedať...Som matkou 3 detí, ktoré sú už dospelé. Vďaka nim som toto obdobie prekonala. Veľmi mi pomohli. Nadovšetko ich ľúbim. No chýbal mi niekto, kto by ma objal, chytil za ruku a komu by som sa mohla zdôveriť a "vyplakať" na pleci. Idete po ulici a smutne sa pozeráte na rodinky, páriky, ktoré sa držia za ruku, no Vám ostanú len oči pre plač... Samota bolí. Ale chuť žiť je väčšia. A nádej nezomrela...Mám 49 rokov. Dcérka ma prihlásila na Pokec. Nechodila som tam. Až raz...Narodeninový darček...Plus zadarmo...Skúsila som to. Prezrela som si profily mužov z okolia a zaujalo ma nasledovné motto: "Maj trpezlivosť. V pravý čas sa všetko zmení. Prianie nemôže privolať jesennú nádheru ani prinútiť zimu, aby ustúpila".Aj muž sa mi páčil. Dala som stretko "možno". A vyšla zhoda...Reagovala som na jeho motto...Pokec nás zblížil a vymieňali sme si krásne RP-éčky 2 mesiace. Vždy som sa tešila, čo si nájdem v správičke. Znamenala pre mňa tak veľa. Mali sme veľa spoločného - názory na život, spoločné záujmy, príroda a hlavne sme už neboli sami. Ani On a ani Ja. Až sme správy vymenili za stretnutie. Bolo to krásne. Dodnes rada spomínam na Jeho nádherný úsmev, žiariace oči a na objatie, ktoré nám obom tak veľmi chýbalo. Dnes sme spolu, ľúbime sa a sme obaja veľmi šťastní a aj naše deti. Dakujeme Pokecu a Bohu, že spojil naše osudy a že môžeme byť spolu. Veď milovať a byť milovaný je najväčším šťastím človeka.

Milujem POKEC :)
Vďaka pokecu som sa zoznámila s mojím milovaným , raz som sa prihlásila na pokec , bežne som tam chodila , čítala som čo si kto píše na ploche a zrazu mi napísal jeden chlapec bez fotky že Ahoj veľmi som nezvykla odpisovať chlapcom bez fotky ale keď mi napísal on cítila som niečo čo nikdy pred tým . Tak sme si začali písať každý deň až sme sa stali dobrými priateľmi , písala som si s ním a písala a písala až kým som spoznala jeho život .Trvalo to kým sme sa dali do kopy , ale predsa sme spolu . Sme spolu rok aj tri mesiace a je nám super .Je láskou môjho života a som zato vďačná jedine pokecu :) :*