Môj príbeh na pokeci mi zmenil život :) ... Pred troma rokmi som sa zaregistroval na pokeci s úmyslom nájsť si priateľku ... Hneď na ďalší deň som ju spoznal. Písali sme si denno denne. Bolo to ako keby sme sa poznali od malička. Dnes je to už dva a pol roka a vďačim tomu pokecu. Keby niet tejto stránky tak by som nespoznal nikdy take dokonalé dievča aké je ona. Pokec Ďakujem TI :)

Môj príbeh začal v dobe, keď PC a hlavne internet nebol v každej domácnosti, no niektoré firmy už fičali dobou. Ja som mala tú možnosť v pracovnej dobe zistiť, čo vlastne internet je, nielen zasielanie mailov s prílohami medzi podnikom a prevádzkou . Jeden pracovný deň, keď už sa mi nechcelo robiť a vypisovať tabuľky, som neodolala a napojila sa na internet a ani neviem ako dostala som sa na stránku Azet.sk a neskôr aj na POKEC. Klikla som si aj na inzeráty „On hľadá ju“, a len tak som si ich čítala. Niežeby som mala nejaký záujem sa s niekym zoznamovať. Nemala som ani chuť. Mala som vtedy ešte nedospelé deti a manželstvo v troskách. No neviem prečo, zaujal ma jeden inzerát, taký tuctový /nefajčiar, 5 rokov abstinent, láskou sklamaný/,zdal sa mi taký úprimný. Len tak som odpísala. A ani som veľmi nečakala odpoveď. No časom, keď už som aj na to zabudla, tak sa ozval. A začalo to. Najprv zoznamovacie maily, kde sme si jeden druhému opísali náš terajší život.. Zistili sme časom, že si máme stále čo písať a zistili sme aj to, že sme boli z jedného mesta a aj keď sme sa osobne nepoznali. Dnes to je normálne, ak sa chce niekto zoznámiť, tak si pridá na svoj profil aj fotku, vtedy to ešte nebolo také časté/nie každý mal mobil, notebook čo fotí/tak mi dvaja sme si len predstavovali jeden druhého. Čoraz častejšie sme si písali nielen maily, ale začali sme si písať aj SMS ky. Mali sme zmapované všetky naše kroky, naše pocity. A aj keď sme sa osobne nepoznali, vedeli sme o sebe skoro všetko. Bol taký romantický. Zistila som, že mi tá romantika aj chýba, pomaly som aj zabudla aké to je. Všetko spelo k tomu, aby sme sa do seba zamilovali, no bol tu jeden háčik....a to, že či to vlastne pri prvom stretnutí medzi nami zaiskrí. Keď prišiel ten deň D, bola som nervóznejšia než pubertiačka. Keď sme sa prvý krát stretli, nezabudnem na krásnu kyticu ruží a dezert a jeho krásne modré oči. Nebol síce ten akého som si predstavovala, a ani v jeho očiach som nebola tá o ktorej v noci snil, no bolo tu niečo, čo bolo silnejšie než naše predstavy . Potom všetko šlo tak rýchlo. Momentálne sme spolu desiaty rok, manželmi sme sedem. Máme jednu spoločnú dcéru , máme spoločnú prácu, ale aj spoločný koníček/hudbu/ a aj jedinú vec, za ktorú ďakujem osudu no hlavne POKECu- spoločnú lásku. Aj keď každý deň nie je a ani nebude prechádzka ružovou záhradou, viem, že pri sebe mám stále niekoho, kto ma vždy podrží a uistí ma, ale aj ja jeho, že to spolu zvládneme.

Pokec? to ešte funguje? pýtala som sa kamarátky, ktorá tam vysedávala aj celú noc. Nechápala som ju, pokiaľ sa jej erpečkovanie neprenieslo aj na mňa a profil bol na svete ;) A tak si prezerám nástenku a prihlásených užívateľov. Aha! RP! moje očká sa zaligotali malou radosťou. Asi mal ten dotyčný PLUSKO. "Tak profil pozrieš a ani nenapíšeš :(" Ten smutný smajlík :O z jeho fotky som si dokázala predstaviť tie psie oči. Neváhala som mu odpísať. Písali sme si o všetkom. Raz to bolo grilované kura na zemi, raz šteklivejšie veci a ani vážnosť nechýbala :) Nepopieram, že sme chceli niečo viac. Len jediná vec nás oddeľovala. Bolo nám spolu tak dobre ale 170km bola príliš veľká vzdialenosť medzi dvomi srdiečkami :) Teraz sa vďaka pokecu poznáme už viac než rok. Stále si píšeme. Filip je jeden z mojich najlepších priateľov i keď sa osobne nepoznáme, poznáme svoje "muchy" a keď niečo... Vieme, že máme seba!

Ahojte, budem sa snažiť byť stručná písaním môjho príbehu, ako mi zmenil život POKEC. Strávila som neskutočne veľa hodín na všetkých internetových stránkach, ale najviac času som stávila vždy na pokeci. Odpisovala som každému, kto ma oslovil, vlastne som sa snažila. :) Vačšina chlapov tu hľadá len príležitostný sex ....sorry, ale je to tak, vlastne som si to myslela, česť výnimkám, sú tu ľudia aj úprímní, ale takých je tu málo. Ale v jeden večer mi prišla rpčka s pozdravom čau bella. Odpísala som aj ja čau bello a v mysli mi prebehlo, no s tebou to bude zase pisanie na pár minút, bol to omyl, boli to aj ďalej slušné rpčky, čo ma potešilo :) Od toho večera sme si písali každý deň. Spolu sme lýhali, spolu sme vstávali ...skoro ráno sme vstávali, aby sme si mohli ešte par hodín písať, kým sa nepoberieme do práce a večer znova rýchlo z práce na pokec. Prežívala som ťažké obdobie ako aj on, mala som pred rozvodom a jeho písmenká ma držali nad vodou. Nikdy by som nebola povedala, že sa dá cez písmenká do niekoho zaľubiť, ale teraz to už vieme obaja a preto už písmenká nestačili. A konečne prišiel deň, na ktorý sme sa veľmi obaja tešili :) stretko v Bratislave aaaaa od tej chvíly sme vedeli, že patríme k sebe a konečne sme našli, čo sme obaja veľmi dlho hľadali. Od tej chvíle som najšťastnejšia žena na svete :) za mesiac sa mi prevrátil život na ruby, rýchly rozvod, zmena zamestnania, odchod z SK ....už si dávame dobrú noc aj live pusinky a nemusíme si písať dobré ránko ....Touto cestov sa vám chcem podakovať, že existuje pokec, inak by som svoju lásku nikdy nestretla a preto prajem všetkým, kto si tu hľada lásku, aby ju nasli ....ale nájdu ju len tí, ktorí budú k sebe už od začiatku úprimní ...inak to nefunguje :) ....no stručná som asi nebola papa ....:)

Čus všetci, nemôžem povedať že by mi ho UŽ zmenil, ale postupne mi ho mení, stretol som tu perfektné dievča, super si rozumieme a ja verím tomu, že nám to spolu vyjde ako páru.
Fufka, píšem o tebe ;)

Pred pár rokmi, keď som ronila krokodílie slzy pre svojho už teraz EX, som sa často vyplakávala aj na pokeci. V jeden októbrový večer, keď som mala pocit, že celý svet je proti mne, som napísala nesmelo na sklo: "Hľadám chlapa s veľkým CH." Ozvalo sa nespočetne veľa úchylákov, ale iba jeden charizmatický mladý muž, ktorý ma naučil to, čo sa človek nenaučí v škole, z kníh, či nevyčíta to dokonca ani z návodu na použitie, naučil ma jednoducho ľúbiť.
Po 5 a pol roku láskovania sa s Drahým mám konečne príležitosť poďakovať POKECU za to, že mi našiel môjho nastávajúceho. Nekonečné ďakujem:-)

Takže vďaka nemu som spoznala moju polovičku Vladimíra. Je to presne šesť rokov, čo sa mi zmenil život úplne od základov. Bolo júnové sobotné ráno, keď som si zapla počítač a prihlásila som sa na pokec. Len tak som si prezerala profily chlapcov, ani neviem prečo. Či len zo zvedavosti alebo len so zábavy. V tom mi prišla RP od môjho terajšieho priateľa " Ahoj popíšeš " Doteraz si to pamätám, ako by to bolo len včera. No len moja zvedavosť mi nedala a chcela som vidieť fotku toho dotyčného. Tak som si klikla na jeho profil a uvidela som pôvabného chalana a v duchu som si pomyslela, ako môže niekto napísať takej škaredej osobe ako som ja :D Odpísala som mu áno popíšem, ale nakoľko bola sobota a povinnosti s tým spojené som mu napísala, že musím ísť preč a ak chce, nech mi nechá svoje číslo, hoc som neverila, že mi ho nechá a odpojila som sa. Rýchlo som poupratovala, aby som znova mohla ísť na pokec a pozrieť sa, či mi nechal svoje číslo. A verte alebo neverte, naozaj mi to svoje číslo tam nechal. Tak som váhala či mu napísať, alebo nie. Ale bol tak naozaj zlatý, že som prelomila svoju ostýchavosť a napísala som mu sms, že som na pokeci a ak má čas, nech tam príde. Netrvalo to ani päť minút a v tom sa prihlásil. Tak sme si začali písať o bežných veciach, ako sa volá, odkiaľ je a po dlhých hodinách písania sa mi sám priznal, že som sa mu zapáčila na prvý pohľad a nevedel sa dočkať, kedy mu napíšem sms, že som tam. Hoc neveril, že mu ešte napíšem. V ten deň sme si dohodli aj rande. Celá šťastím bez seba som nevedela, čo na seba a vyhádzala som si asi celú skriňu. Pekne som sa namaľovala upravila. Viem bolo to rýchle, ale tak neľutujem to. Bolo to najkrajšie, čo sa mi mohlo stať. V ten večer som sa nemohla dočkať, kedy príde po mňa. Čakala som u mojej kamarátky, ktorá v tom čase bola tehotná. Hodiny ubiehali a jeho nikde. Začínala som byť nahnevaná, že si len urobil so mňa žart. Tak som mu napísala sms, že asi mu niečo do toho prišlo a zabudol mi dať vedieť. Prišla mi spätná sms od neho, že už je na ceste, že za 10 min je u mňa. Ale s 10 minút bolo ďalších 20 min :D. Ale nakoniec prišiel a na moje prekvapenie aj s kamarátom. Pomyslela som si panebože rande do trojky :P Prvý vystúpil jeho kamarát a poviem vám pravdu v tej tme som si myslela, že je to on Vladimír, s ktorým som si písala. Ale po chvíľke vystúpil šofér a nesmelým hlasom sa mi prihovoril AHOJ JA SOM VLADO. Mali ste ma vidieť ako som sa zatvárila, červenala som sa jak paprika od hanby. Ale poviem vám, jeho kamarát bol o trošku krajší :P ja viem :D. Podišla som ku Vladinovi a zoznámili sme sa, zoznamil ma aj so svojím kamarátom Peťom a opýtal sa ma, či mi nevadí že prišiel aj s ním. Odpovedala som mu, že nevadí, ale tak prekážalo mi to, ale predýchala som to a nastúpila som s dvoma úplne cudzími chalanmi do auta. Po chvíľke ostychu sme sa začali všetci traja rozprávať. Debata sa tak zvrhla a Vladinova otázka na mňa, že či sa nebojím ísť s nimi dvoma na aute, že ma zavedú na bočnú uličku a zneužíju ma. V tej chvíľke by ste sa mi krvi nedorezali. Nevedela som, čo mám robiť. Z auta sa mi nedalo utiecť, nakoľko bolo trojdverové. Aj to mi nezabudol poznamenať. Že nemám kam ujsť. Ale uisťovali ma, že sa nemusím báť, že nie sú takí a kamaráta vzal, lebo sa bál ísť sám so mnou von. Viem, divné, ale tak ......však viete. Chalani :D Celou cestou som tŕpla, aby naozaj niekde neostali stáť, ale šťastne sme dorazili na diskotéku. Naozaj nemali zlé úmysly :D. Vystúpili sme z auta a Vladino mi povedal, či sa nenahnevám, keď ešte nachvíľku odbehne, že ešte musí ísť pre sestrenice a zaviezť ich presne tam, kde sme boli aj my. Tak samozrejme, že som mu povedala, že nie nevadí mi to a že jeho kamarát bude dávať na mňa pozor. Tak odišiel a my dvaja sme šli pozrieť na diskotéku. Celý čas dával na mňa pozor. Ale to trápne ticho, čo bolo, sa dalo krájať. Tak som ako prvá nadviazala konverzáciu a začali sme sa rozprávať. Prezradil mi pár veci o Vladinovi, ale nič zlé, že sa poznajú od malinka a sú dobrí kamaráti. Po asi trištvrte hodinke prišiel Vladino aj so svojimi sestrenicami a poviem vám, boli štyri, tak som sa aj s nima zoznámila. Predstavil ma vtedy ako jeho kamarátku. Potom sme sa šli zabávať. Pozval ma na drink. Pre uvoľnenie napätia som mu navrhla, aby sme šli tancovať. Len ma upozornil, že nerád tancuje, ale kvoli mne sa premohol a šiel, ale len chvíľku. Potom sme len postávali, sem tam sme si ešte zatancovali a ani sme si neuvedomili, že už svitá. Tak sme sa pobrali smerom k autu a zaviezol ma domov. Keď som vystúpila z auta, tak vystúpil aj on, ešte sme sa rozlúčili a išla som domov. Keď som si ľahla do postele, ešte som mu napísala sms, že mu ďakujem za pekne strávený večer. Odpísal mi tiež, že aj on mi ďakuje za pekný večer. Myslela som, že už sa viac neozve a išla som spať. Na druhý deň poobede, mimochod bola už nedeľa :D som stále pozorovala svoj mobilný telefón a čakala som, či sa mi ešte ozve. Hodiny ubiehali, deň sa pomalinky končil a stále nič. K večeru sa mi ozval ahoj Majka nešla by si von? Celá šťastná, že sa mi ozval, som mu napísala áno. Strávili sme spolu pekný večer a ten pekný večer trvá celých šesť rokov. Takže môžem povedať, že pokec mi našiel mojú lásku, ktorú neskutočne milujem.

Láska na prvy pohlad? hmm verim tomu, že ano ..cez pokec som našla láasku svojho života ..pisali sme si rok, kym sme sa stretli a nie len to, od toho dna, čo som mu napisala, som citila, že je ten pravy, neviem prečo jednoducho som to tak citila ..od toho dna ma čakal dlhy boj, ktory nebol lahky, ale zaroven krasny. vtom čase ssom i prechazdala velkou skuškou sklamanim intrigami od druhych žien, ale aj laskou, ktora ma knemu naplnala a prave preto som neprestala a verila v to, že patrime k sebe... po roku sme sa po prvy krat stretli a ja som si potvrdila len to, čo som citila na začiatku .... no a teraz? teraz sme už štvrty rok spolu a tvorime krasnu rodinku, mame pomaly dvojročneho synčeka ktoreho najviac lubime a ktory nam každy den ukazuje tu našu lasku.... všetko to bolo osudove a hlavne som tomu verila .... a nemenila by som moj život za nič na svete a ak by sa to malo vratit, tak by som tym všetkym prešla znova a znova ...lebo nelutujem den minutu sekundu ani stotinu stravenu na pokeci, lebo pokec mi dal život a lasku ..... MILUJEM TAAAAA LUKY :)

V jeden deň som sa rozhodla, že si založím znova nick na Pokeci. Občas som si prišla len tak nezáväzne pokecať, keď mi prišla zaujímavá správa. Bola od používateľa duri555666 s textom: Ahoj máš rada pomaranče ? :D . Nevedela som, čo to má znamenať, ale pobavilo ma to, tak som mu odpísala do 30 sekúnd. "Nie obľubujem kiwi". A naša konverzácia sa rozbehla. Nebývali sme od seba ďaleko, ale v tej dobe som mala partnera. Ďuri na mňa tak povediac čakal. Keď sme sa s partnerom rozišli (čo sa dalo čakať na základe jeho agresívneho chovania) dohodli sme sa s Ďurim, že sa stretneme. Malo to byť moje druhé pokecové stretko, tesne pred tým asi 2 mesiace som sa stretla tiež s jedným chlapcom, s ktorým sme boli dobrí kamaráti a chodili sme sa baviť. Lenže Ďuri neprišiel ... tak som ho potom nejakým spôsobom odmietala, občas sme si napísali, až došlo k tomu, že sme sa dohodli na druhom stretnutí, kde už prišiel :). Slovo dalo slovo, trávili sme spolu veľa času :) A teraz už tvoríme pár 1 rok aj 4 mesiace :) A keď sa nás niekto spýta, ako sme sa spoznali, hrdo prehlásime, že mi duri555666 napísal na pokeci, či mám rada pomaranče :)

Ahoj volám sa Tony, mám 33 rokov a pokec mi tak zmenil život že.... Našiel som si lásku na celý život !!!! Som strašne šťastný, lebo sme spolu už 7 rokov a mesiac sme si písali. Mám 2 krásnych chlapčekov a další je na ceste. Tak Vám ďakujem, lebo v láske som nemal šťastie. :( Zmenili ste mi celý život :)) ďakujem pekne