ahoj aj ja sa chcem podeliť o svoj príbeh
Spoznal som na pokeci lásku do ktorej som sa zamiloval a ktorú stále ľúbim a čakáme spolu dieťa .
Za to všetko môže pokec a ďakujem za to ľudom co sa starajú o tak skvelú stránku.
Na pokeci je aj odkaz na stretko a tam som ja napísal a ona sa mi ozvala ešte ten deň sme sa stretli . Potom sme si písali a písali a tešili sa jeden na druhého kedy si znovu napíšeme. A dohodli sme si ďalšie stretnutie boli sme si spolu zatancovať bolo nám spolu veľmi pekne. Začali sme sa stretávať častejšie ale od písania sme neodstúpili , keď sme spolu neboli tak sme písali často krát aj dlho do noci. Hihi keď som v práci ešte stále si píšeme. Stretávali sme sa častejšie a častejšie. Teraz sa už nemusíme stretávať sme spolu stále. Iba keď som v práci tak nie sme spolu ale vtedy si často voláme a každý večer píšeme na pokeci. Sme spolu už 26 mesiacov a sme šťastný čakáme spolu dieťa , budeme mať syna , mame pre neho už aj meno bude sa volať Patrik . Už sa na neho obaja veľmi tešíme.
Tak to je môj príbeh ako pokec zmenil môj život. Som rád že som stretol takú ženu ako je moja Erika.

Na Pokec som sa dostala asi pred dvoma rokmi cez kamaratku, ktora zije vo Francuzku a ktoru casto navstevujem. Raz som sa jej zdoverila, ze by som rada nasla stratenych znamich a mozno aj niekoho noveho, kto by bol ochotny opätovat moju lasku, ktora mi po rokoch samoty zacala velmi chybat. Tak mi poradila Pokec, ktory naozaj velmi zmenil moj zivot. Zamilovala som sa, sice iba platonicky a aj ked z mojej lasky neostalo nic, predsa je tu cosi co stoji za to. Vratila sa mi stratena chut do zivota a ja som zacala pisat basne a poviedky. Poväcsine pisem o laske a preto, ze moji priatelia mi vravia, ze moje basne su pekne odvazila som sa prihlasit do tejto sutaze, leboa vdaka Pokecu sa moj zivot naozaj velmi zmenil. Je zrazu krajsi a plnsi. Pripajam dve svoje basne.
Slovensko ty rodna zem moja.

Vytas ma zasa domovina moja, naruc smi svoju otvorila
a kochat sa krasou panenskou si mi zas dovolila.
Ocami hladnymi sa tvojou krasou opijam
a zmyslami vsetkymi ta nezne objimam.
Ty nebranis sa mojim tuzbam a opätujes moje city,
ved v kazdom kamienku ci strome je tvoj usmev skryty.
Si prekrasna domovina moja a hrdo nosis najkrajsie meno mien,
ja dakujem, ze k tebe vracat smiem sa, ja dakujem, ze milovat ta smiem.
Neber ma SLOVAC moja za chladnu nevernicu
a nestavaj pre mna na Tatrach drevenu sibenicu.
Aj ked ma nohy znavene viac neprinesu k tebe
SLOVENSKO KRASNE-TY RODNA ZEM MOJA,
navzdy ta budem nosit v sebe.

Oktober 2013 DUNAJSKA HVIEZDA
Bola tak krehka jak salka z porcelanu.

Bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked pod lipou sa jak mala hravala,
bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked pod nou s prvou laskou stavala.
Bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked v oblakoch nosila nerozvaznu hlavu, bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked matke nosila kytice orgovanu.
Bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked v cudzinu ju osudu ruka zahnala,
bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked ju jej velka laska sklamala.
Bola tak krehka jak salka z porcelanu a hlavu v oblakoch uz davno nenosila, ked osud svoj kruty o lasku este raz poprosila.
Vsak laska kdesi zabudnuta akosi nechodila a tak sa cakanim pomaly unavila.
Pod lipu sadla si, film zivota sa zacal odvijat a so slzou v oku zacala spominat.
Az na perach zacal jej trpky a tajomny usmev hrat, vtedy sa osud rozhodol, ze nebude ju trapit a ostane uz stat.
Ved Bola tak krehka jak salka z porcelanu.

18.8.2014 DUNAJSKA HVIEZDA

Najlepší kamarát.
Na pokec som prvý krát zablúdila pred viac ako dvoma rokmi. Viac menej zo zvedavosti. V súkromí som prežívala náročné obdobie s poznaním, že človek, ktorý Vám dlhé desaťročia donekonečna rozprával najmä pred spoločnými priateľmi a známymi o nekonečnej láske, ako môže milujúci človek priniesť vlastnú rodinu za samé dno. Finančne aj spoločensky. Pokec ma doslova podržal nad vodou. Našla som si tu pár skvelých priateľov, ktorí mi aj v tých najťažších chvíľach vyčarovali úsmev na tvári a pomohli veľa náročných situácií zvládnuť. Aj keď nefunkčný vzťah sa po takmer 25 rokoch skončil. Pokecoví priatelia, aj keď fyzicky nie sú pri mne, ale vzájomne sme si akési bútľavé vŕby a to posúva človeka. Zavoláme si, popíšeme si, občas sa stretneme a je to super.

Všetko sa to začalo jedným pekným víkendom.Chodím na akcie so šermiarmi a vydali sme sa na cestu hlavne kvôli jednému výnimočnému dňu.K prvému júnu na deň detí sme vyčarovali úsmevy stovkám ratolestí.Nie len ,že ma napĺňal pocit,že rozveselujem deti,no mne sa vyčaril jeden špeciálny úsmev a zaligotali sa mi oči,keď som uvidela jeho.Stál tam s bubnom v ruke a bubnoval :D čo k tomu dodať.Proste mu to šlo.Neviem čím ma okúzlil,lebo som ho videla z dialky,no vedela som,že by mohol byť naozaj milý chlapec.(Sympatie proste :D )Cez tieto dva dni sme mali vlastne 2 akcie.Jednu v Hodoníne a jednu v Holiči.Postavili sme dobové stany a pripravili sa na pojašené detské srdiečka.Sem tam som jedným očkom pokukovala po ňom,lebo zhodou okolností boli kúsok od nás.Keď sme skončili v Hodoníne,tak sme museli zložiť stany.Mali ste ma vidieť ako som dávala von kolík zo zeme :D som fakt nešika.V tom prišiel on.Chcel sa zahrať na gentlmana a pomohol mi.V ten moment som si uvedomila,že to je posledný krát čo sa naše cesty stretli.No ako uplynula noc,prišiel ďalší víkendový deň-akcia v Holiči.Najprv som ho nikde nevidela no potom keď dorazil,mala som iskričky v očiach.Nečakala som,že ho ešte uvidím.Len,čo?Ako by sa správala správna žena,ktorej sa páči neznámy chalan?Myslíte si,že som ho zavolala na kofolu,alebo na kávičku?Alebo som ho navábila na lízatko?:DSte vedla.Ako typická z rodu ženského pohlavia,som sa rozhodla riadiť vetou : "Hlavne nenápadne". :D Zobrala som do ruky fotoaparát a vyrazila som na obhliadku.Robila som sa,že som velká túristka a všetko som fotila.Samozrejme aj jeho :D Mala som šťastie(aspon som si to myslela).Mali pri sebe malý plagátik kde bola napisana web.stránka s ich tímom.Naschvál som si ho odfotila a chcela som ho potom vyhladať.Potom som trošku podišla k nemu a normálne sme sa dali do reči,ale len do takej malinkatej.Dal mi hodiť krúžkami na jeho meč.Nebojte sa :D Viem..možno to vyznie trošku úchylne,ale ide o to,že to bola akcia pre deti a boli tam rôzne atrakcie.Opäť sa zachoval ako správny gentlman a dal mi 2 pokusy na hod mečom.No nezalúbte sa :D Po skončení akcie nasledovalo opäť rozlúčenie a zmierenie s tým,že ho nikdy neuvidím.Naposledy mne a mojim kolegom kamarátom zakýval a šiel domov.Tým akcia v Holiči skončila.Horlivo som čakala kým sa dostanem domov,aby som ho mohla nájsť na internete.Prvé čo bolo keď som sa dostala domov,bol google,facebook a všetky možné vyhľadávacie web stránky okrem pokecu.Ten by mi na um veru nezišiel.Po asi dvojhodinovom pátraní sa mi nepošťastilo.Bohužial.Cítila som sa ako Horacio Kain keď pátral po páchateľovi.Lenže.Tu to bolo komplikovanejšie-nemala som otlačky prstov a pod.:D Na druhý deň ma napadlo dať pokec a napísať do vyhladávania mesto.Možno mi to niečo nájde.A neverila som vlastným očiam.Bol to on.Keby ste videli môj pohlad keď som ho konečne našla :D Som na seba fakt hrdá a taktiež som hrdá aj na ludí z pokecu,lebo nebyť tých dobrých ludí čo to tu vymysleli,nespoznala by som svojho priatela.Áno.Je psycho,je gentlman,je vlasáč a má Poirotovu briadku.Vďaka tomuto všetkému ho mám naozaj úprimne rada,ľúbim ho a dúfam ,že nám to spolu dlho vydrží.

po tom ako som nasiel ponuku na zoznamenie sa som odpovedal, aj ked som sprvu nechcel alebo som sa obaval, no dal som sa uhovorit a doteraz to nelutujem, zatial nie sme spolu, ale lubime sa a hladame spolocne byvanie. nikdy som neveril, ze take nieco sa moze stat, ale stalo sa to

Pokec mi zmenil život takto, jedného pekného letného dňa mi napísal človek, ktorého som poznala, ale zatiaľ len z pokecu, ale nepoznala som, kto to je, skade je a podobe. naša konverzácia začala obyčajným ahoj popíšeš.
no tak po 30 sec som mu odpísala, že ahoj áno a podobne.... potom už sme sa spoznávali, písali sme si aspoň 2 týždne a po 2 týždňoch sme išli von. naše stretnutie prvé bolo 19. 8.2012 a prišiel aj ten deň, kedy som sa s ním opäť stretla a to bol deň 22. 8. 2012. od toho to dňa mi tento človek zmenil život na niečo krásne a to je On, že mám jeho po svojom boku, prežité chvíle s ním sú krásne, dovolenky s ním a podobne, občas aj hádky vo vzťahu, ale aj to do vzťahu patrí, vždy sme sa udobrili na hocijakej maličkosti, keď sme sa pohádali, ale sme si to aj vysvetlili. dnes som šťastná, že ho mám po svojom boku už 2 roky a 7 dní, je to človek, ktorý mi zmenil život a som s ním šťastná :* nevymenila by som ho za nič na svete, som rada, že sme sa spoznali, veľmi pekne mu Ďakujem za to, čo pre mňa urobil, že mi pomohol, keď mi to najviac trebalo, keď už som bola úplne na tom najhoršie a on ma potešil všelijako aj tou najmenšou maličkosťou a som bola rada, že je to práve on, ktorý mi otvoril oči a dal mi toho veľa a som s ním šťastná :-)

Ahoj. Ja by som chcela napísať svoj príbeh. Kamoška z prace mi poradila , aby som sa zaregistrovala na pokeci , tak som aj tak urobia. Neznámi muž klikol na môj profil a požiadal ma o stretnutie. Ja som súhlasila a stretli sme sa a išli spolu na kávu. Ani vo sne ma nenapadlo ako to všetko dopadne. Ako ubiehali dni a týždne a mi sme si písali čoraz viac a viac. Začali sme sa stretávať , keď sme sa nestretli tak sme písali na pokeci. Postupom času sme sa už nestretávali lebo sme boli spolu vždy spolu . Priateľ keď je v práci tak si píšeme na Pokeci. Sme spolu už dva roky a nejaký ten mesiac, sme spolu šťastný , ja som v siedmom mesiaci čakáme spolu syna mame už pre neho aj meno .
To je môj príbeh ako zmenil život mne ,,Pokec,,
Z neznámeho muža sa stala moja láska, navzájom sa ľúbime a výsledok ?,,,o tri mesiace,, bude mať meno PATRIK,,

Môj príbeh na pokeci mi zmenil život :) ... Pred troma rokmi som sa zaregistroval na pokeci s úmyslom nájsť si priateľku ... Hneď na ďalší deň som ju spoznal. Písali sme si denno denne. Bolo to ako keby sme sa poznali od malička. Dnes je to už dva a pol roka a vďačim tomu pokecu. Keby niet tejto stránky tak by som nespoznal nikdy take dokonalé dievča aké je ona. Pokec Ďakujem TI :)

Môj príbeh začal v dobe, keď PC a hlavne internet nebol v každej domácnosti, no niektoré firmy už fičali dobou. Ja som mala tú možnosť v pracovnej dobe zistiť, čo vlastne internet je, nielen zasielanie mailov s prílohami medzi podnikom a prevádzkou . Jeden pracovný deň, keď už sa mi nechcelo robiť a vypisovať tabuľky, som neodolala a napojila sa na internet a ani neviem ako dostala som sa na stránku Azet.sk a neskôr aj na POKEC. Klikla som si aj na inzeráty „On hľadá ju“, a len tak som si ich čítala. Niežeby som mala nejaký záujem sa s niekym zoznamovať. Nemala som ani chuť. Mala som vtedy ešte nedospelé deti a manželstvo v troskách. No neviem prečo, zaujal ma jeden inzerát, taký tuctový /nefajčiar, 5 rokov abstinent, láskou sklamaný/,zdal sa mi taký úprimný. Len tak som odpísala. A ani som veľmi nečakala odpoveď. No časom, keď už som aj na to zabudla, tak sa ozval. A začalo to. Najprv zoznamovacie maily, kde sme si jeden druhému opísali náš terajší život.. Zistili sme časom, že si máme stále čo písať a zistili sme aj to, že sme boli z jedného mesta a aj keď sme sa osobne nepoznali. Dnes to je normálne, ak sa chce niekto zoznámiť, tak si pridá na svoj profil aj fotku, vtedy to ešte nebolo také časté/nie každý mal mobil, notebook čo fotí/tak mi dvaja sme si len predstavovali jeden druhého. Čoraz častejšie sme si písali nielen maily, ale začali sme si písať aj SMS ky. Mali sme zmapované všetky naše kroky, naše pocity. A aj keď sme sa osobne nepoznali, vedeli sme o sebe skoro všetko. Bol taký romantický. Zistila som, že mi tá romantika aj chýba, pomaly som aj zabudla aké to je. Všetko spelo k tomu, aby sme sa do seba zamilovali, no bol tu jeden háčik....a to, že či to vlastne pri prvom stretnutí medzi nami zaiskrí. Keď prišiel ten deň D, bola som nervóznejšia než pubertiačka. Keď sme sa prvý krát stretli, nezabudnem na krásnu kyticu ruží a dezert a jeho krásne modré oči. Nebol síce ten akého som si predstavovala, a ani v jeho očiach som nebola tá o ktorej v noci snil, no bolo tu niečo, čo bolo silnejšie než naše predstavy . Potom všetko šlo tak rýchlo. Momentálne sme spolu desiaty rok, manželmi sme sedem. Máme jednu spoločnú dcéru , máme spoločnú prácu, ale aj spoločný koníček/hudbu/ a aj jedinú vec, za ktorú ďakujem osudu no hlavne POKECu- spoločnú lásku. Aj keď každý deň nie je a ani nebude prechádzka ružovou záhradou, viem, že pri sebe mám stále niekoho, kto ma vždy podrží a uistí ma, ale aj ja jeho, že to spolu zvládneme.

Pokec? to ešte funguje? pýtala som sa kamarátky, ktorá tam vysedávala aj celú noc. Nechápala som ju, pokiaľ sa jej erpečkovanie neprenieslo aj na mňa a profil bol na svete ;) A tak si prezerám nástenku a prihlásených užívateľov. Aha! RP! moje očká sa zaligotali malou radosťou. Asi mal ten dotyčný PLUSKO. "Tak profil pozrieš a ani nenapíšeš :(" Ten smutný smajlík :O z jeho fotky som si dokázala predstaviť tie psie oči. Neváhala som mu odpísať. Písali sme si o všetkom. Raz to bolo grilované kura na zemi, raz šteklivejšie veci a ani vážnosť nechýbala :) Nepopieram, že sme chceli niečo viac. Len jediná vec nás oddeľovala. Bolo nám spolu tak dobre ale 170km bola príliš veľká vzdialenosť medzi dvomi srdiečkami :) Teraz sa vďaka pokecu poznáme už viac než rok. Stále si píšeme. Filip je jeden z mojich najlepších priateľov i keď sa osobne nepoznáme, poznáme svoje "muchy" a keď niečo... Vieme, že máme seba!