Dňa 11.1.2007 som si tu začala písať s jedným príjemným chlapcom, presne o mesiac sme sa prvý krát stretli a od vtedy sme spolu, šťastní, ľúbime sa, bývame spolu a chceme sa aj zobrať :) a to je už vyše 7 rokov :)

Ahojte, volám sa Jožko a chcel by som sa s vami podeliť o svoj príbeh... Začnem asi s tým, že keby nebol pokec, nespoznal by som svoju lásku, s ktorou som doteraz... Začalo sa to tým, že som vedel, že žije a dýcha, lebo chodila na moju školu, ale nemal som odvahu sa ku nej ozvať. Raz mi prišla správa na pokec a keď som videl, že je to od nej, neveril som. Začali sme si písať, pomaly som jej vyznával lásku už aj v škole a aj cez internet. Neverila mi, išiel som za ňou, pobozkal som ju a v auguste to budú pekné 2 roky, čo budeme spolu a o mesiac ju idem požiadať o ruku... ale za tie dva roky sme si prežili svoje. Jej brat bol proti, aj jej rodičia a celý rok a pol sme sa schovávali, aby nikto o tom nevedel, že sme spolu. Nakoniec ma na Vianoce pozvali ku nim, lebo ma chceli spoznať jej rodičia. Dopadlo to dobre, ale potom sa to začalo, že mám zmeniť štýl obliekania, čo som aj zmenil, potom to začalo, že sa mám ísť ostrihať, musím mať pevnú robotu, že ako sa ja chcem postarať o jeho dcéru... Akože je to teraz také veľmi čudné... neviem, čo mám od toho čakať... Ale zatiaľ toľko a ďakujem, že som sa s vami mohol podeliť o môj príbeh.

Život sa mení každý deň, každú minútu. Niekto Ti ho zmení tým, že Ti ublíži a Ty sa staneš silnejším. Niekto zas tým, že Ťa zahrnie toľkou láskou a Ty zrazu vieš, aké to je lietať na zemi. Bolo to pred piatimi rokmi čo mi POKEC zmenil všetko, čo sa len dalo. Do života mi vniesol mnoho nových ľudí, avšak písať budem len o jednom jedinom.
Rozprávka začala vtedy, keď sa po niekoľkých RPčkách dohodli, že spoja svoje cesty v jednu, a aspoň chvíľu budú kráčať tou spoločnou. Rozprávali sa, spoznávali a ona sa cítila fantasticky. Mala pocit, že konečne je tu niekto, kto jej rozumie. Že konečne našla niekoho, o kom má pocit, že ho pozná už dlhé roky. Pamätám si, ako som sa vždy tešila na naše spoločné lúčenie. Nie pre to, že by som chcela od neho odísť... ale preto, že vždy keď sa naše cesty delili, približovali sa naše srdcia – približovali sa objatím. Ako čas plynul, pribúdalo stále viac a viac blikajúcich obálok, ktoré dokázali vyčariť úsmev. Áno, presne taký ako keď si s niekým píšte a usmievate sa na obrazovku a ten, kto Vás vidí si myslí, že vidí blázna . A veru zo mňa sa aj blázon stal. Zamilovala som sa do jeho modrých očí, ktorými na mňa pozeral, do jeho nežných dotykov, ktorými ma obdarúval, do pohladení po mojej tvári.
Od štrnásteho septembra sme spolu oficiálne začali pestovať lásku, kráčali sme ruka v ruke, smiali sa spolu, plakali spolu, tešili sa z maličkostí... boli sme vďační za to, že sme sa našli. Lásku sme si dávali každý deň. Objímať som ho mohla kedykoľvek, nie len pri lúčení. Práve vďaka pokecu sme zažili spolu neskutočne krásnych okamihov... Ale ako každý vie, život nie je len o tom krásnom ... Milovala som ho najviac ako som dokázala, dala by som za neho všetko. Milovala som ho nahnevaného i nešťastného, sklamaného i zúfalého... Ten hore však asi nechcel, aby sme ostali spolu, začal nás čoraz častejšie skúšať, až kým sa naše dlane prestali dotýkať. Už nekráčame vedľa seba ruka v ruke jedným smerom... Ja som tu a on je tam. Sme ďaleko od seba a pri tom tak blízko.
Tento príbeh nie je rozprávkou... Viete prečo?
Lebo on nie je princ a ja nie som princezná...ale aj napriek tomu sme dúfali v krásny koniec.
Dnes už viem, že za každým „Odíď!“ sa skrýva „Vráť sa.“... človek dospieva tým, čo stráca.

Ale takýto je život... Aj keď veríte v to, že máte vedľa seba niekoho s kým už budete po celý život, vždy sa môže stať čosi, čo spôsobí úplný opak... A preto si užívajte každú chvíľu s milovanou osobou, láskajte, objímajte ju, pretože čo je dnes, zajtra byť už nemusí.
Dnes je isté len jedno: Po búrke vždy vyjde slnko.

Dobrý deň...
Pokec.sk mi zmenil život ked mi 24.11 .2012 napisal jeden chlapec s ktorým som si mesiac pisala .
Ani neviem prečo... Zvyčajne len pozriem kto napiše a hned zmažem.. Pri nom nie.. Po mesiaci intenzivneho pisania sme sa stretli .Presne další mesiac rovno na štedry deň večer...Strašne som sa bála ... Dohodli sme si miesto stretnutia..Ked som ho čakala chcela som rovno ujst. Povedala som si ..: ved to je len kamaratske stretnutie. nič sa stat nemôže... Stretli sme sa... Rozpravali sme sa ,bolo fajn... Ešte parkrat sme sa stretli..Ja som to stopla..Vadilo mi ze furt chcel somnou ist vonku ,všade ma pozyval ... Myslela som si ze je tomu koniec... Na konci roka mi začal chýbat... Znovu sme sa stretli... Presne rok potom ako sme sa stretli prvykrat..Rozhodla som sa vdaka Pokecu.sk ked mi poslal spravu že škoda že sa častejšie nestretávame a že ma má rad.. V ten den ked sme s stretli som mu povedala že sa to všetko zmení... A aj zmenilo... po 2 mesiacoch menšieho otukavania sme už pol roka spolu... Som s nim štastná....
Dakujem hlavne Vám ..... Vdaka vám sme sa zoznámili

Petulienqa

ahoj aj ja sa chcem podeliť o svoj príbeh
Spoznal som na pokeci lásku do ktorej som sa zamiloval a ktorú stále ľúbim a čakáme spolu dieťa .
Za to všetko môže pokec a ďakujem za to ľudom co sa starajú o tak skvelú stránku.
Na pokeci je aj odkaz na stretko a tam som ja napísal a ona sa mi ozvala ešte ten deň sme sa stretli . Potom sme si písali a písali a tešili sa jeden na druhého kedy si znovu napíšeme. A dohodli sme si ďalšie stretnutie boli sme si spolu zatancovať bolo nám spolu veľmi pekne. Začali sme sa stretávať častejšie ale od písania sme neodstúpili , keď sme spolu neboli tak sme písali často krát aj dlho do noci. Hihi keď som v práci ešte stále si píšeme. Stretávali sme sa častejšie a častejšie. Teraz sa už nemusíme stretávať sme spolu stále. Iba keď som v práci tak nie sme spolu ale vtedy si často voláme a každý večer píšeme na pokeci. Sme spolu už 26 mesiacov a sme šťastný čakáme spolu dieťa , budeme mať syna , mame pre neho už aj meno bude sa volať Patrik . Už sa na neho obaja veľmi tešíme.
Tak to je môj príbeh ako pokec zmenil môj život. Som rád že som stretol takú ženu ako je moja Erika.

Na Pokec som sa dostala asi pred dvoma rokmi cez kamaratku, ktora zije vo Francuzku a ktoru casto navstevujem. Raz som sa jej zdoverila, ze by som rada nasla stratenych znamich a mozno aj niekoho noveho, kto by bol ochotny opätovat moju lasku, ktora mi po rokoch samoty zacala velmi chybat. Tak mi poradila Pokec, ktory naozaj velmi zmenil moj zivot. Zamilovala som sa, sice iba platonicky a aj ked z mojej lasky neostalo nic, predsa je tu cosi co stoji za to. Vratila sa mi stratena chut do zivota a ja som zacala pisat basne a poviedky. Poväcsine pisem o laske a preto, ze moji priatelia mi vravia, ze moje basne su pekne odvazila som sa prihlasit do tejto sutaze, leboa vdaka Pokecu sa moj zivot naozaj velmi zmenil. Je zrazu krajsi a plnsi. Pripajam dve svoje basne.
Slovensko ty rodna zem moja.

Vytas ma zasa domovina moja, naruc smi svoju otvorila
a kochat sa krasou panenskou si mi zas dovolila.
Ocami hladnymi sa tvojou krasou opijam
a zmyslami vsetkymi ta nezne objimam.
Ty nebranis sa mojim tuzbam a opätujes moje city,
ved v kazdom kamienku ci strome je tvoj usmev skryty.
Si prekrasna domovina moja a hrdo nosis najkrajsie meno mien,
ja dakujem, ze k tebe vracat smiem sa, ja dakujem, ze milovat ta smiem.
Neber ma SLOVAC moja za chladnu nevernicu
a nestavaj pre mna na Tatrach drevenu sibenicu.
Aj ked ma nohy znavene viac neprinesu k tebe
SLOVENSKO KRASNE-TY RODNA ZEM MOJA,
navzdy ta budem nosit v sebe.

Oktober 2013 DUNAJSKA HVIEZDA
Bola tak krehka jak salka z porcelanu.

Bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked pod lipou sa jak mala hravala,
bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked pod nou s prvou laskou stavala.
Bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked v oblakoch nosila nerozvaznu hlavu, bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked matke nosila kytice orgovanu.
Bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked v cudzinu ju osudu ruka zahnala,
bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked ju jej velka laska sklamala.
Bola tak krehka jak salka z porcelanu a hlavu v oblakoch uz davno nenosila, ked osud svoj kruty o lasku este raz poprosila.
Vsak laska kdesi zabudnuta akosi nechodila a tak sa cakanim pomaly unavila.
Pod lipu sadla si, film zivota sa zacal odvijat a so slzou v oku zacala spominat.
Az na perach zacal jej trpky a tajomny usmev hrat, vtedy sa osud rozhodol, ze nebude ju trapit a ostane uz stat.
Ved Bola tak krehka jak salka z porcelanu.

18.8.2014 DUNAJSKA HVIEZDA

Najlepší kamarát.
Na pokec som prvý krát zablúdila pred viac ako dvoma rokmi. Viac menej zo zvedavosti. V súkromí som prežívala náročné obdobie s poznaním, že človek, ktorý Vám dlhé desaťročia donekonečna rozprával najmä pred spoločnými priateľmi a známymi o nekonečnej láske, ako môže milujúci človek priniesť vlastnú rodinu za samé dno. Finančne aj spoločensky. Pokec ma doslova podržal nad vodou. Našla som si tu pár skvelých priateľov, ktorí mi aj v tých najťažších chvíľach vyčarovali úsmev na tvári a pomohli veľa náročných situácií zvládnuť. Aj keď nefunkčný vzťah sa po takmer 25 rokoch skončil. Pokecoví priatelia, aj keď fyzicky nie sú pri mne, ale vzájomne sme si akési bútľavé vŕby a to posúva človeka. Zavoláme si, popíšeme si, občas sa stretneme a je to super.

Všetko sa to začalo jedným pekným víkendom.Chodím na akcie so šermiarmi a vydali sme sa na cestu hlavne kvôli jednému výnimočnému dňu.K prvému júnu na deň detí sme vyčarovali úsmevy stovkám ratolestí.Nie len ,že ma napĺňal pocit,že rozveselujem deti,no mne sa vyčaril jeden špeciálny úsmev a zaligotali sa mi oči,keď som uvidela jeho.Stál tam s bubnom v ruke a bubnoval :D čo k tomu dodať.Proste mu to šlo.Neviem čím ma okúzlil,lebo som ho videla z dialky,no vedela som,že by mohol byť naozaj milý chlapec.(Sympatie proste :D )Cez tieto dva dni sme mali vlastne 2 akcie.Jednu v Hodoníne a jednu v Holiči.Postavili sme dobové stany a pripravili sa na pojašené detské srdiečka.Sem tam som jedným očkom pokukovala po ňom,lebo zhodou okolností boli kúsok od nás.Keď sme skončili v Hodoníne,tak sme museli zložiť stany.Mali ste ma vidieť ako som dávala von kolík zo zeme :D som fakt nešika.V tom prišiel on.Chcel sa zahrať na gentlmana a pomohol mi.V ten moment som si uvedomila,že to je posledný krát čo sa naše cesty stretli.No ako uplynula noc,prišiel ďalší víkendový deň-akcia v Holiči.Najprv som ho nikde nevidela no potom keď dorazil,mala som iskričky v očiach.Nečakala som,že ho ešte uvidím.Len,čo?Ako by sa správala správna žena,ktorej sa páči neznámy chalan?Myslíte si,že som ho zavolala na kofolu,alebo na kávičku?Alebo som ho navábila na lízatko?:DSte vedla.Ako typická z rodu ženského pohlavia,som sa rozhodla riadiť vetou : "Hlavne nenápadne". :D Zobrala som do ruky fotoaparát a vyrazila som na obhliadku.Robila som sa,že som velká túristka a všetko som fotila.Samozrejme aj jeho :D Mala som šťastie(aspon som si to myslela).Mali pri sebe malý plagátik kde bola napisana web.stránka s ich tímom.Naschvál som si ho odfotila a chcela som ho potom vyhladať.Potom som trošku podišla k nemu a normálne sme sa dali do reči,ale len do takej malinkatej.Dal mi hodiť krúžkami na jeho meč.Nebojte sa :D Viem..možno to vyznie trošku úchylne,ale ide o to,že to bola akcia pre deti a boli tam rôzne atrakcie.Opäť sa zachoval ako správny gentlman a dal mi 2 pokusy na hod mečom.No nezalúbte sa :D Po skončení akcie nasledovalo opäť rozlúčenie a zmierenie s tým,že ho nikdy neuvidím.Naposledy mne a mojim kolegom kamarátom zakýval a šiel domov.Tým akcia v Holiči skončila.Horlivo som čakala kým sa dostanem domov,aby som ho mohla nájsť na internete.Prvé čo bolo keď som sa dostala domov,bol google,facebook a všetky možné vyhľadávacie web stránky okrem pokecu.Ten by mi na um veru nezišiel.Po asi dvojhodinovom pátraní sa mi nepošťastilo.Bohužial.Cítila som sa ako Horacio Kain keď pátral po páchateľovi.Lenže.Tu to bolo komplikovanejšie-nemala som otlačky prstov a pod.:D Na druhý deň ma napadlo dať pokec a napísať do vyhladávania mesto.Možno mi to niečo nájde.A neverila som vlastným očiam.Bol to on.Keby ste videli môj pohlad keď som ho konečne našla :D Som na seba fakt hrdá a taktiež som hrdá aj na ludí z pokecu,lebo nebyť tých dobrých ludí čo to tu vymysleli,nespoznala by som svojho priatela.Áno.Je psycho,je gentlman,je vlasáč a má Poirotovu briadku.Vďaka tomuto všetkému ho mám naozaj úprimne rada,ľúbim ho a dúfam ,že nám to spolu dlho vydrží.

Pokec mi zmenil život takto, jedného pekného letného dňa mi napísal človek, ktorého som poznala, ale zatiaľ len z pokecu, ale nepoznala som, kto to je, skade je a podobe. naša konverzácia začala obyčajným ahoj popíšeš.
no tak po 30 sec som mu odpísala, že ahoj áno a podobne.... potom už sme sa spoznávali, písali sme si aspoň 2 týždne a po 2 týždňoch sme išli von. naše stretnutie prvé bolo 19. 8.2012 a prišiel aj ten deň, kedy som sa s ním opäť stretla a to bol deň 22. 8. 2012. od toho to dňa mi tento človek zmenil život na niečo krásne a to je On, že mám jeho po svojom boku, prežité chvíle s ním sú krásne, dovolenky s ním a podobne, občas aj hádky vo vzťahu, ale aj to do vzťahu patrí, vždy sme sa udobrili na hocijakej maličkosti, keď sme sa pohádali, ale sme si to aj vysvetlili. dnes som šťastná, že ho mám po svojom boku už 2 roky a 7 dní, je to človek, ktorý mi zmenil život a som s ním šťastná :* nevymenila by som ho za nič na svete, som rada, že sme sa spoznali, veľmi pekne mu Ďakujem za to, čo pre mňa urobil, že mi pomohol, keď mi to najviac trebalo, keď už som bola úplne na tom najhoršie a on ma potešil všelijako aj tou najmenšou maličkosťou a som bola rada, že je to práve on, ktorý mi otvoril oči a dal mi toho veľa a som s ním šťastná :-)

Ahoj. Ja by som chcela napísať svoj príbeh. Kamoška z prace mi poradila , aby som sa zaregistrovala na pokeci , tak som aj tak urobia. Neznámi muž klikol na môj profil a požiadal ma o stretnutie. Ja som súhlasila a stretli sme sa a išli spolu na kávu. Ani vo sne ma nenapadlo ako to všetko dopadne. Ako ubiehali dni a týždne a mi sme si písali čoraz viac a viac. Začali sme sa stretávať , keď sme sa nestretli tak sme písali na pokeci. Postupom času sme sa už nestretávali lebo sme boli spolu vždy spolu . Priateľ keď je v práci tak si píšeme na Pokeci. Sme spolu už dva roky a nejaký ten mesiac, sme spolu šťastný , ja som v siedmom mesiaci čakáme spolu syna mame už pre neho aj meno .
To je môj príbeh ako zmenil život mne ,,Pokec,,
Z neznámeho muža sa stala moja láska, navzájom sa ľúbime a výsledok ?,,,o tri mesiace,, bude mať meno PATRIK,,