Aj mne sa vďaka pokecu zmenil život, po toľkých pokusoch a omyloch na tejto sociálnej sieti, som spoznal dievča... začalo sa to slovkom ahoj. A dnes to pokračuje krásnym príbehom menom Emka - to je naša 8 mesačná krásna a zdravá dcérka a my sme manželia už rok aj vďaka Pokecu . Ďakujem pokec.)

Pokec? Pre mňa pred 5-timi rokmi neznámy pojem....počula som o ňom, ale pre mňa nič zaujímavé...čo by som tu robila? A úplne nepredstaviteľné, aby som si mala cez Pokec náhodou nájsť partnera - moje vyjadrenie: "Nikdy, je to nemožné!"
Až raz - nudila som sa cez voľné dni tak, že trochu zabijem času a skúsim, čo je to zač ten Pokec....vytvoriť vlastný profil bolo zaujímavé - písať pravdu, vymýšľať si? Zvolila som pravdu, veď aj tak ma tu nikto nepozná ...ale pokračovala som v písaní, bolo to zábavné....Až raz mi prišla RP: "Čo pre teba znamená normálny chlap?" (reakcia na profil - aký by mal byť Váš partner? Moja odpoveď - normálny chlap). Tak som sa snažila všemožne opísať normálneho chlapa chlapovi. Bolo to dosť srandovné. :) písali sme si v štýle RP komunikácie, vymýšľali témy, komunikácia nikdy neviazla...písanie, ktoré nikto nepochopí....asi po dvoch týždňoch prišla otázka, čo robíš cez víkend? poďme niekde spolu....JA a cudzí chlap? išla som, prvá spoločná cesta PO-SB, kedy sme sa prvýkrát videli - trápne ticho, sem tam prehodené slovo, ALE nebolo by to len také jednoduché, keby som sa na prvý pohľad nezaľúbila...a bolo hotovo - JA a ON cez Pokec - Prvé rande bolo na druhý deň. Ja, on, jeho deti na výlet na jarmok - áno aj deti, o ktorých som sa dozvedela dva dni pred tým. Pri spomienkach na to sa ešte stále smejeme, že od začiatku to bol a aj je iný vzťah ako všetky ostatné. Nikdy nehovor nikdy, porekadlo, ktoré nesie v sebe pravdu....a tým sa začal náš príbeh, ktorý teraz 1. septembra 2014 oslávil 4. výročie - takto mi Pokec zmenil život - našla som si partnera, úžasného človeka, samozrejme nie je to vždy len úžasné a bezchybné, ale spoločne sme to vždy nejako zvládli a hádam aj nejako ďalej zvládneme. Všetky moje predsudky sa jedným pohľadom zmazali. Myslím si, že takto to malo byť, mali sme sa stretnúť, pretože ako hovoríme: My dvaja nie sme normálni.

takze keby som nemala pokec tak by som nespoznala moju lasku jarka pokec je ta najlepsia vec na svete spoznala som tu aj novych ludi uz tu mam asi 1000 kamaratov a za to vdacim pokecu pokec je uzasna vec

Dňa 11.1.2007 som si tu začala písať s jedným príjemným chlapcom, presne o mesiac sme sa prvý krát stretli a od vtedy sme spolu, šťastní, ľúbime sa, bývame spolu a chceme sa aj zobrať :) a to je už vyše 7 rokov :)

Ahojte, volám sa Jožko a chcel by som sa s vami podeliť o svoj príbeh... Začnem asi s tým, že keby nebol pokec, nespoznal by som svoju lásku, s ktorou som doteraz... Začalo sa to tým, že som vedel, že žije a dýcha, lebo chodila na moju školu, ale nemal som odvahu sa ku nej ozvať. Raz mi prišla správa na pokec a keď som videl, že je to od nej, neveril som. Začali sme si písať, pomaly som jej vyznával lásku už aj v škole a aj cez internet. Neverila mi, išiel som za ňou, pobozkal som ju a v auguste to budú pekné 2 roky, čo budeme spolu a o mesiac ju idem požiadať o ruku... ale za tie dva roky sme si prežili svoje. Jej brat bol proti, aj jej rodičia a celý rok a pol sme sa schovávali, aby nikto o tom nevedel, že sme spolu. Nakoniec ma na Vianoce pozvali ku nim, lebo ma chceli spoznať jej rodičia. Dopadlo to dobre, ale potom sa to začalo, že mám zmeniť štýl obliekania, čo som aj zmenil, potom to začalo, že sa mám ísť ostrihať, musím mať pevnú robotu, že ako sa ja chcem postarať o jeho dcéru... Akože je to teraz také veľmi čudné... neviem, čo mám od toho čakať... Ale zatiaľ toľko a ďakujem, že som sa s vami mohol podeliť o môj príbeh.

Život sa mení každý deň, každú minútu. Niekto Ti ho zmení tým, že Ti ublíži a Ty sa staneš silnejším. Niekto zas tým, že Ťa zahrnie toľkou láskou a Ty zrazu vieš, aké to je lietať na zemi. Bolo to pred piatimi rokmi čo mi POKEC zmenil všetko, čo sa len dalo. Do života mi vniesol mnoho nových ľudí, avšak písať budem len o jednom jedinom.
Rozprávka začala vtedy, keď sa po niekoľkých RPčkách dohodli, že spoja svoje cesty v jednu, a aspoň chvíľu budú kráčať tou spoločnou. Rozprávali sa, spoznávali a ona sa cítila fantasticky. Mala pocit, že konečne je tu niekto, kto jej rozumie. Že konečne našla niekoho, o kom má pocit, že ho pozná už dlhé roky. Pamätám si, ako som sa vždy tešila na naše spoločné lúčenie. Nie pre to, že by som chcela od neho odísť... ale preto, že vždy keď sa naše cesty delili, približovali sa naše srdcia – približovali sa objatím. Ako čas plynul, pribúdalo stále viac a viac blikajúcich obálok, ktoré dokázali vyčariť úsmev. Áno, presne taký ako keď si s niekým píšte a usmievate sa na obrazovku a ten, kto Vás vidí si myslí, že vidí blázna . A veru zo mňa sa aj blázon stal. Zamilovala som sa do jeho modrých očí, ktorými na mňa pozeral, do jeho nežných dotykov, ktorými ma obdarúval, do pohladení po mojej tvári.
Od štrnásteho septembra sme spolu oficiálne začali pestovať lásku, kráčali sme ruka v ruke, smiali sa spolu, plakali spolu, tešili sa z maličkostí... boli sme vďační za to, že sme sa našli. Lásku sme si dávali každý deň. Objímať som ho mohla kedykoľvek, nie len pri lúčení. Práve vďaka pokecu sme zažili spolu neskutočne krásnych okamihov... Ale ako každý vie, život nie je len o tom krásnom ... Milovala som ho najviac ako som dokázala, dala by som za neho všetko. Milovala som ho nahnevaného i nešťastného, sklamaného i zúfalého... Ten hore však asi nechcel, aby sme ostali spolu, začal nás čoraz častejšie skúšať, až kým sa naše dlane prestali dotýkať. Už nekráčame vedľa seba ruka v ruke jedným smerom... Ja som tu a on je tam. Sme ďaleko od seba a pri tom tak blízko.
Tento príbeh nie je rozprávkou... Viete prečo?
Lebo on nie je princ a ja nie som princezná...ale aj napriek tomu sme dúfali v krásny koniec.
Dnes už viem, že za každým „Odíď!“ sa skrýva „Vráť sa.“... človek dospieva tým, čo stráca.

Ale takýto je život... Aj keď veríte v to, že máte vedľa seba niekoho s kým už budete po celý život, vždy sa môže stať čosi, čo spôsobí úplný opak... A preto si užívajte každú chvíľu s milovanou osobou, láskajte, objímajte ju, pretože čo je dnes, zajtra byť už nemusí.
Dnes je isté len jedno: Po búrke vždy vyjde slnko.

Dobrý deň...
Pokec.sk mi zmenil život ked mi 24.11 .2012 napisal jeden chlapec s ktorým som si mesiac pisala .
Ani neviem prečo... Zvyčajne len pozriem kto napiše a hned zmažem.. Pri nom nie.. Po mesiaci intenzivneho pisania sme sa stretli .Presne další mesiac rovno na štedry deň večer...Strašne som sa bála ... Dohodli sme si miesto stretnutia..Ked som ho čakala chcela som rovno ujst. Povedala som si ..: ved to je len kamaratske stretnutie. nič sa stat nemôže... Stretli sme sa... Rozpravali sme sa ,bolo fajn... Ešte parkrat sme sa stretli..Ja som to stopla..Vadilo mi ze furt chcel somnou ist vonku ,všade ma pozyval ... Myslela som si ze je tomu koniec... Na konci roka mi začal chýbat... Znovu sme sa stretli... Presne rok potom ako sme sa stretli prvykrat..Rozhodla som sa vdaka Pokecu.sk ked mi poslal spravu že škoda že sa častejšie nestretávame a že ma má rad.. V ten den ked sme s stretli som mu povedala že sa to všetko zmení... A aj zmenilo... po 2 mesiacoch menšieho otukavania sme už pol roka spolu... Som s nim štastná....
Dakujem hlavne Vám ..... Vdaka vám sme sa zoznámili

Petulienqa

ahoj aj ja sa chcem podeliť o svoj príbeh
Spoznal som na pokeci lásku do ktorej som sa zamiloval a ktorú stále ľúbim a čakáme spolu dieťa .
Za to všetko môže pokec a ďakujem za to ľudom co sa starajú o tak skvelú stránku.
Na pokeci je aj odkaz na stretko a tam som ja napísal a ona sa mi ozvala ešte ten deň sme sa stretli . Potom sme si písali a písali a tešili sa jeden na druhého kedy si znovu napíšeme. A dohodli sme si ďalšie stretnutie boli sme si spolu zatancovať bolo nám spolu veľmi pekne. Začali sme sa stretávať častejšie ale od písania sme neodstúpili , keď sme spolu neboli tak sme písali často krát aj dlho do noci. Hihi keď som v práci ešte stále si píšeme. Stretávali sme sa častejšie a častejšie. Teraz sa už nemusíme stretávať sme spolu stále. Iba keď som v práci tak nie sme spolu ale vtedy si často voláme a každý večer píšeme na pokeci. Sme spolu už 26 mesiacov a sme šťastný čakáme spolu dieťa , budeme mať syna , mame pre neho už aj meno bude sa volať Patrik . Už sa na neho obaja veľmi tešíme.
Tak to je môj príbeh ako pokec zmenil môj život. Som rád že som stretol takú ženu ako je moja Erika.

Na Pokec som sa dostala asi pred dvoma rokmi cez kamaratku, ktora zije vo Francuzku a ktoru casto navstevujem. Raz som sa jej zdoverila, ze by som rada nasla stratenych znamich a mozno aj niekoho noveho, kto by bol ochotny opätovat moju lasku, ktora mi po rokoch samoty zacala velmi chybat. Tak mi poradila Pokec, ktory naozaj velmi zmenil moj zivot. Zamilovala som sa, sice iba platonicky a aj ked z mojej lasky neostalo nic, predsa je tu cosi co stoji za to. Vratila sa mi stratena chut do zivota a ja som zacala pisat basne a poviedky. Poväcsine pisem o laske a preto, ze moji priatelia mi vravia, ze moje basne su pekne odvazila som sa prihlasit do tejto sutaze, leboa vdaka Pokecu sa moj zivot naozaj velmi zmenil. Je zrazu krajsi a plnsi. Pripajam dve svoje basne.
Slovensko ty rodna zem moja.

Vytas ma zasa domovina moja, naruc smi svoju otvorila
a kochat sa krasou panenskou si mi zas dovolila.
Ocami hladnymi sa tvojou krasou opijam
a zmyslami vsetkymi ta nezne objimam.
Ty nebranis sa mojim tuzbam a opätujes moje city,
ved v kazdom kamienku ci strome je tvoj usmev skryty.
Si prekrasna domovina moja a hrdo nosis najkrajsie meno mien,
ja dakujem, ze k tebe vracat smiem sa, ja dakujem, ze milovat ta smiem.
Neber ma SLOVAC moja za chladnu nevernicu
a nestavaj pre mna na Tatrach drevenu sibenicu.
Aj ked ma nohy znavene viac neprinesu k tebe
SLOVENSKO KRASNE-TY RODNA ZEM MOJA,
navzdy ta budem nosit v sebe.

Oktober 2013 DUNAJSKA HVIEZDA
Bola tak krehka jak salka z porcelanu.

Bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked pod lipou sa jak mala hravala,
bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked pod nou s prvou laskou stavala.
Bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked v oblakoch nosila nerozvaznu hlavu, bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked matke nosila kytice orgovanu.
Bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked v cudzinu ju osudu ruka zahnala,
bola tak krehka jak salka z porcelanu, ked ju jej velka laska sklamala.
Bola tak krehka jak salka z porcelanu a hlavu v oblakoch uz davno nenosila, ked osud svoj kruty o lasku este raz poprosila.
Vsak laska kdesi zabudnuta akosi nechodila a tak sa cakanim pomaly unavila.
Pod lipu sadla si, film zivota sa zacal odvijat a so slzou v oku zacala spominat.
Az na perach zacal jej trpky a tajomny usmev hrat, vtedy sa osud rozhodol, ze nebude ju trapit a ostane uz stat.
Ved Bola tak krehka jak salka z porcelanu.

18.8.2014 DUNAJSKA HVIEZDA

Najlepší kamarát.
Na pokec som prvý krát zablúdila pred viac ako dvoma rokmi. Viac menej zo zvedavosti. V súkromí som prežívala náročné obdobie s poznaním, že človek, ktorý Vám dlhé desaťročia donekonečna rozprával najmä pred spoločnými priateľmi a známymi o nekonečnej láske, ako môže milujúci človek priniesť vlastnú rodinu za samé dno. Finančne aj spoločensky. Pokec ma doslova podržal nad vodou. Našla som si tu pár skvelých priateľov, ktorí mi aj v tých najťažších chvíľach vyčarovali úsmev na tvári a pomohli veľa náročných situácií zvládnuť. Aj keď nefunkčný vzťah sa po takmer 25 rokoch skončil. Pokecoví priatelia, aj keď fyzicky nie sú pri mne, ale vzájomne sme si akési bútľavé vŕby a to posúva človeka. Zavoláme si, popíšeme si, občas sa stretneme a je to super.