Tak ja a moj pokecovy Toudy sme si dlho len pisali, potom sme sa stretli ako kamarati. Ja som mala pri sebe vtedy najlepsiu kamaratku Katku, on mal tlupu svojich kamaratov. Stale sme si pisali, potom prisiel jeho odchod do UK, ale pisali sme si stale. Neskor, vo februari 2006, prisiel domov bohuzial kvoli pohrebu v rodine, ale nasiel si na mna cas a take nieco, ako som ja citila ku nemu, bolo ...ani to neviem opisat....
Po 3 tyzdnoch doma sa musel moj Toudak vratit do UK a ja som mu slubila, ze pridem. Nakoniec mi kupil letenku a teraz uz mame aj maleho Toudyho a vo februari 2015 oslavime 9 vyrocie a snad sa jedneho dna stanem aj jeho manzelkou :-) ...Milujem pana s prezyvkou Toudy881 :-)

Tvoja Bety5

Ahoj, na pokeci som spoznal veľa ľudí, ktorí sa venujú opravám a úpravám automobilu. Spoznal som ľudí, ktorí majú radi automobil škoda favorit. Veľa ľudí sa venuje opravám alebo renováciam automobilu. Získal som veľa informácii ohľadom lakovania, či opráv podvozku a tak. Sám si renovujem automobil značky škoda favorit a veľa ľudí ma podporuje v mojom koníčku. S pár ľuďmi sa stretávam aj na akciách, kde môžeme hodiny rozoberať jednotlivé úpravy a postup prác pri renovácii.
Touto cestou by som bol rád spoznal nových ľudí, ktorých baví tento koníček.
Radi prijmeme nových členov, milovníkov automobilu škoda favorit
Peter

Ahojte, Pokec ma naucil pisat bez pravopisnych chyb. Kym som sem nechodil, z diktatov som mal vzdy 4 alebo 5. :) Teraz uz viem, kam patri tvrde a kam makke i/y.
cafte

Aj mne sa vďaka pokecu zmenil život, po toľkých pokusoch a omyloch na tejto sociálnej sieti, som spoznal dievča... začalo sa to slovkom ahoj. A dnes to pokračuje krásnym príbehom menom Emka - to je naša 8 mesačná krásna a zdravá dcérka a my sme manželia už rok aj vďaka Pokecu . Ďakujem pokec.)

Pokec? Pre mňa pred 5-timi rokmi neznámy pojem....počula som o ňom, ale pre mňa nič zaujímavé...čo by som tu robila? A úplne nepredstaviteľné, aby som si mala cez Pokec náhodou nájsť partnera - moje vyjadrenie: "Nikdy, je to nemožné!"
Až raz - nudila som sa cez voľné dni tak, že trochu zabijem času a skúsim, čo je to zač ten Pokec....vytvoriť vlastný profil bolo zaujímavé - písať pravdu, vymýšľať si? Zvolila som pravdu, veď aj tak ma tu nikto nepozná ...ale pokračovala som v písaní, bolo to zábavné....Až raz mi prišla RP: "Čo pre teba znamená normálny chlap?" (reakcia na profil - aký by mal byť Váš partner? Moja odpoveď - normálny chlap). Tak som sa snažila všemožne opísať normálneho chlapa chlapovi. Bolo to dosť srandovné. :) písali sme si v štýle RP komunikácie, vymýšľali témy, komunikácia nikdy neviazla...písanie, ktoré nikto nepochopí....asi po dvoch týždňoch prišla otázka, čo robíš cez víkend? poďme niekde spolu....JA a cudzí chlap? išla som, prvá spoločná cesta PO-SB, kedy sme sa prvýkrát videli - trápne ticho, sem tam prehodené slovo, ALE nebolo by to len také jednoduché, keby som sa na prvý pohľad nezaľúbila...a bolo hotovo - JA a ON cez Pokec - Prvé rande bolo na druhý deň. Ja, on, jeho deti na výlet na jarmok - áno aj deti, o ktorých som sa dozvedela dva dni pred tým. Pri spomienkach na to sa ešte stále smejeme, že od začiatku to bol a aj je iný vzťah ako všetky ostatné. Nikdy nehovor nikdy, porekadlo, ktoré nesie v sebe pravdu....a tým sa začal náš príbeh, ktorý teraz 1. septembra 2014 oslávil 4. výročie - takto mi Pokec zmenil život - našla som si partnera, úžasného človeka, samozrejme nie je to vždy len úžasné a bezchybné, ale spoločne sme to vždy nejako zvládli a hádam aj nejako ďalej zvládneme. Všetky moje predsudky sa jedným pohľadom zmazali. Myslím si, že takto to malo byť, mali sme sa stretnúť, pretože ako hovoríme: My dvaja nie sme normálni.

takze keby som nemala pokec tak by som nespoznala moju lasku jarka pokec je ta najlepsia vec na svete spoznala som tu aj novych ludi uz tu mam asi 1000 kamaratov a za to vdacim pokecu pokec je uzasna vec

Dňa 11.1.2007 som si tu začala písať s jedným príjemným chlapcom, presne o mesiac sme sa prvý krát stretli a od vtedy sme spolu, šťastní, ľúbime sa, bývame spolu a chceme sa aj zobrať :) a to je už vyše 7 rokov :)

Ahojte, volám sa Jožko a chcel by som sa s vami podeliť o svoj príbeh... Začnem asi s tým, že keby nebol pokec, nespoznal by som svoju lásku, s ktorou som doteraz... Začalo sa to tým, že som vedel, že žije a dýcha, lebo chodila na moju školu, ale nemal som odvahu sa ku nej ozvať. Raz mi prišla správa na pokec a keď som videl, že je to od nej, neveril som. Začali sme si písať, pomaly som jej vyznával lásku už aj v škole a aj cez internet. Neverila mi, išiel som za ňou, pobozkal som ju a v auguste to budú pekné 2 roky, čo budeme spolu a o mesiac ju idem požiadať o ruku... ale za tie dva roky sme si prežili svoje. Jej brat bol proti, aj jej rodičia a celý rok a pol sme sa schovávali, aby nikto o tom nevedel, že sme spolu. Nakoniec ma na Vianoce pozvali ku nim, lebo ma chceli spoznať jej rodičia. Dopadlo to dobre, ale potom sa to začalo, že mám zmeniť štýl obliekania, čo som aj zmenil, potom to začalo, že sa mám ísť ostrihať, musím mať pevnú robotu, že ako sa ja chcem postarať o jeho dcéru... Akože je to teraz také veľmi čudné... neviem, čo mám od toho čakať... Ale zatiaľ toľko a ďakujem, že som sa s vami mohol podeliť o môj príbeh.

Život sa mení každý deň, každú minútu. Niekto Ti ho zmení tým, že Ti ublíži a Ty sa staneš silnejším. Niekto zas tým, že Ťa zahrnie toľkou láskou a Ty zrazu vieš, aké to je lietať na zemi. Bolo to pred piatimi rokmi čo mi POKEC zmenil všetko, čo sa len dalo. Do života mi vniesol mnoho nových ľudí, avšak písať budem len o jednom jedinom.
Rozprávka začala vtedy, keď sa po niekoľkých RPčkách dohodli, že spoja svoje cesty v jednu, a aspoň chvíľu budú kráčať tou spoločnou. Rozprávali sa, spoznávali a ona sa cítila fantasticky. Mala pocit, že konečne je tu niekto, kto jej rozumie. Že konečne našla niekoho, o kom má pocit, že ho pozná už dlhé roky. Pamätám si, ako som sa vždy tešila na naše spoločné lúčenie. Nie pre to, že by som chcela od neho odísť... ale preto, že vždy keď sa naše cesty delili, približovali sa naše srdcia – približovali sa objatím. Ako čas plynul, pribúdalo stále viac a viac blikajúcich obálok, ktoré dokázali vyčariť úsmev. Áno, presne taký ako keď si s niekým píšte a usmievate sa na obrazovku a ten, kto Vás vidí si myslí, že vidí blázna . A veru zo mňa sa aj blázon stal. Zamilovala som sa do jeho modrých očí, ktorými na mňa pozeral, do jeho nežných dotykov, ktorými ma obdarúval, do pohladení po mojej tvári.
Od štrnásteho septembra sme spolu oficiálne začali pestovať lásku, kráčali sme ruka v ruke, smiali sa spolu, plakali spolu, tešili sa z maličkostí... boli sme vďační za to, že sme sa našli. Lásku sme si dávali každý deň. Objímať som ho mohla kedykoľvek, nie len pri lúčení. Práve vďaka pokecu sme zažili spolu neskutočne krásnych okamihov... Ale ako každý vie, život nie je len o tom krásnom ... Milovala som ho najviac ako som dokázala, dala by som za neho všetko. Milovala som ho nahnevaného i nešťastného, sklamaného i zúfalého... Ten hore však asi nechcel, aby sme ostali spolu, začal nás čoraz častejšie skúšať, až kým sa naše dlane prestali dotýkať. Už nekráčame vedľa seba ruka v ruke jedným smerom... Ja som tu a on je tam. Sme ďaleko od seba a pri tom tak blízko.
Tento príbeh nie je rozprávkou... Viete prečo?
Lebo on nie je princ a ja nie som princezná...ale aj napriek tomu sme dúfali v krásny koniec.
Dnes už viem, že za každým „Odíď!“ sa skrýva „Vráť sa.“... človek dospieva tým, čo stráca.

Ale takýto je život... Aj keď veríte v to, že máte vedľa seba niekoho s kým už budete po celý život, vždy sa môže stať čosi, čo spôsobí úplný opak... A preto si užívajte každú chvíľu s milovanou osobou, láskajte, objímajte ju, pretože čo je dnes, zajtra byť už nemusí.
Dnes je isté len jedno: Po búrke vždy vyjde slnko.

Dobrý deň...
Pokec.sk mi zmenil život ked mi 24.11 .2012 napisal jeden chlapec s ktorým som si mesiac pisala .
Ani neviem prečo... Zvyčajne len pozriem kto napiše a hned zmažem.. Pri nom nie.. Po mesiaci intenzivneho pisania sme sa stretli .Presne další mesiac rovno na štedry deň večer...Strašne som sa bála ... Dohodli sme si miesto stretnutia..Ked som ho čakala chcela som rovno ujst. Povedala som si ..: ved to je len kamaratske stretnutie. nič sa stat nemôže... Stretli sme sa... Rozpravali sme sa ,bolo fajn... Ešte parkrat sme sa stretli..Ja som to stopla..Vadilo mi ze furt chcel somnou ist vonku ,všade ma pozyval ... Myslela som si ze je tomu koniec... Na konci roka mi začal chýbat... Znovu sme sa stretli... Presne rok potom ako sme sa stretli prvykrat..Rozhodla som sa vdaka Pokecu.sk ked mi poslal spravu že škoda že sa častejšie nestretávame a že ma má rad.. V ten den ked sme s stretli som mu povedala že sa to všetko zmení... A aj zmenilo... po 2 mesiacoch menšieho otukavania sme už pol roka spolu... Som s nim štastná....
Dakujem hlavne Vám ..... Vdaka vám sme sa zoznámili

Petulienqa