Jedného pekného dňa pred pár rokmi mi na ploche mojeho pokecu blikla obáločka. Otvorila som ju a bola tam správa, vravím si fajn veď je to len další človek ktorý reaguje na typickú pokecovú vetu : ,, Kto popíše ? ´´ Bol to jeden chlapec, ktorý vyzeral celkom fajn tak som odpísala a začali sme si písať. Nebrala som to nijak extra veď takých tu bolo vela. No však ked sme si písali čoraz intenzívnejšie vymenili sme si aj iné kontakty a tiež telefónne čísla, začala som ho brať ako naozaj super kamaráta a bola som rada, že som v ten deň odpísala.
Prišiel august roku 2012. Bolo horúce, letné popoludnie a ja s priateľmi sme dorazili na jeden z naších super festivalov, rozložili sme sa, uložili veci a šli sme obkuknúť areál. Ja som vedela, že ten chlapec tam bude tiež, pretože sme si písali a dohodli sme sa, že sa stretneme. Bola som veľmi nervózna a zároveň som sa tešila. Sedeli sme s kamarátkou pri stane keď zrazu mi zazvonil telefón. Volal Filip, zdvihla som to a navigovala som ho k nášmu stanu, keď prišiel, pozdravili sme sa objali a začali sa rozprávať. Celý čas na mňa tak pekne pozeral.
Počas festivalu sme skoro všade chodili spolu na koncerty, k vode... Bol to naozaj pekný, prázdninový víkend no len čo čert nechcel posledný večer došlo ku hádke ktorú dodnes ľutujem a keď sme v nedelu odchádzali každý do svojho mesta ani sme sa nerozlúčili. Priznám sa keď som prišla domov čakala som na internete čo vlastne bude.
Nejak sa to vysvetlilo a bavili sme sa dalej. Jedného dňa sme sa bavili, že by ma prišiel pozrieť. Súhlasila som aj keď som okolo toho robila velké haló a bola som najprv veľmi odmietavá, asi preto, že dovtedy som nemala vôbec štastie na normálnych chlapcov a bola som veľmi hanblivá, čo viedlo k tomú že sa velakrát stalo, že Filip už na mna nemal nervy a aj keď ma mal veľmi rád a chcel byť somnou tak jednoducho povedal, že nevládze a jednu dobu sme sa dlho nebavili. Bolo to pre mňa strašné, lebo som tiež vedela, že ho mám veľmi rada len sa musím spamätať. Písal aj mojej kamarátke, že už nevie ako somnou dalej pokračovať. Keď som sa od nej dozvedela, že jej písal a všetko mi povedala okamžite som mu písala správu tu, bola som hrozne nervózna, aká odpoveď mi príde. Bola však kladná a všetko sme si vysvetlili mňa totiž veľmi mrzel môj postoj a moja hanblivosť ale všetko som zo seba dostala, že mám smolu a velakrát som bola oklamaná. Bola som štastná, že všetko sa dalo znovu ako tak doporiadku.
Ako sme zasa boli parkrát vonku, jedného večera som zavolala aj svojich kamarátov a šli sme si sadnúť von. Bavili sme sa o tom ako a o kolkej pôjde domov, keď v tom sa ozvala kamarátka, že nech spí u nás a nemusí ísť neskoro večer domov. Tak som zdvihla telefón zavolala mame so slovami : ,, Mamíí? Ahooj, môže k nám prísť spať môj budúci frajeer? ´´ Bola som nerzvózna čo odpovie ale veselým hlasom odpovedala, že samozrejme.
To bol pre mna taký prvý krok , ktorého som sa bála a dopadol úplne super. Začal chodievať do môjho mesta čoraz viac a mohol tu už aj prespávať najprv iba do soboty potom na celý víkend. Aj keď býva okolo 115km odomňa, stále viac sme si rozumeli a moji kamaráti ho tiež prijali super.
Raz prišiel ten deň, boli sme večer vonku v klube a bavili sme sa o veci kedy to oficiálne zverejníme aj keď už sme nejaký ten čas chodievali spolu von a to všetko, takže 17.marca roku 2013 oslavujeme svoje výročie, tieto dni boli asi mojími najlepšími v živote konečne som sa cítila štastná a vedela som, že už ma nikto nechce oklamať.
Začala som chodievať aj ja k nemu, aj keď mi to zo začiatku bolo hrozne divné, lebo som vedela aj to, že všetci vedia aké somariny som najprv na začiatku porobila a už asi nikto neveril, že ostaneme spolu. No stalo sa a týmto dnom sme vlastne rok a pol spolu, máme super vzťah obidvaja sme správne šibnutí. Aj keď cez školu sme spolu len cez víkendy je to ten najlepší vzťah aký som kedy mala, chodievame spolu na výlety, na festivali s jeho aj mojími kamarátmi. Je pravda, že sa občas niekedy pohádame ale je to vždy len kôli banalitke, maličkosti, ktorá bola len z písania zle pochopená ale tak sa na sema vždy tešíme, že môžeme byť aj dva týždne spolu a ani raz sa nepohádame. Je to úžasné a občas aj smiešne, že sme sa spoznali zrovna takto, pretože by som nikdy nepovedala, že zrovna ja si nájdem frajerka na internete, ale som naozaj štastná a rada pokecu, že som sa sem vôbec niekedy zaregistrovala a napísal mi zrovna on, môj najlepší Filip. :)

Vdaka pokecu som spoznal svoju priatelku,teraz uz snubenicu - s ktorou sme sa stretli v Anglicku. Ona sedela na muriku na ulici,chatovala so sestrou cez Azet a ja som bol 140km od nej, taktiez na azetku :) a tak som jej napisal ci ide na kavu. Na prekvapenie sa nebranila (nemala co stratit iba ziskat ) a povedala ano a este v ten den sme sa stretli a sadli sme si tak,ze sme spolu uz 8,5 roka, 2 roky zasnubeni a buduci rok 6.6.2015 nas caka NAS DEN D SVADBA. Nadalej zijeme v UK, medzitym sme spolu presli SK, CZ a opat sme sa vratili na miesto,kde sme sa spoznali a zijeme teda dodnes. Vsetko to,co nas sprevadzalo pocas prveho mesiaca nie je lahke,malokto uveri,ze sem do UK prisla priatelka s ex kt jej velmi ublizoval,bil. Nevedel som o tom,povedala mi to az po nejakom case,ale to sme uz boli spolu vyse roka :) som stastny a dakujem pokecu,ze v miestnosti Anglicko som spoznal moju milovanu a vyvolenu.

Pokec mi pomohol nájsť spolužiakov so základnej školy a pomohol mi nájsť moju veľkú lásku.Je to človek ktorého úplne rešpektujem a milujem ho.Bola to láska na prvý pohľad a skvelý pocit pre dušu citíť lásku s oboch strán.A preto mi Pokec zmenil život doslovne.

Volám sa Katka. Vobec som netusila čo je pokec. Jedného dna som sa rozpravala s kamoskusku o pokeci a povedala my ze tam iba zabija nudu. Na druhy den som si povedla ze sa tam skusim zaregistrovat aj ja .. Spoznala som tam celkom zaujimavych ludi. No po nejakom tom tyzdni som sa prihlasila na pokec a mala som tam spravu od jedneho chalana.Vobec som netusila kto to je a ani som mu nechcela odpisat.. No nieco mi hovorilo ze mu mam odpisat tak so to skusila.. Pisali sme si velmi dlho,bol velmi mily a slusny. No nejak sme sa do seba zalubili.. Nakoniec nastala nasa chvila a stretli sme sa...Teraz sme spolu uz 2 roky a dufam ze to bude laska na cely zivot.. MILUJEM TA :*

Keď som sa pred x rokmi vydávala, tak ako každá zamilovaná žena som verila, že to bude na celý život. Bohužiaľ sľub večnej lásky a vernosti manželovi dlho nevydržal. Bolo to veľmi ťažké a bolestivé, ale po rozvode som sa rozhodla otvoriť srdce niekomu inému. Vstúpila som do sveta Pokecu. Našiel sa jeden muž, ktorý sa stal mojou bútľavou vŕbou a oázou pokoja. Po čase dlhého písmenkovania sme sa stretli a bola som opäť šťastná. Netrvalo to však dlho. Pýtate sa, čo sa stalo? No, ostala som v druhom stave. Z muža, ktorý pri mne stál, sa stal muž, ktorý sa mi otočil chrbtom. Získala som status rozvedenej slobodnej mamičky, s dvoma deťmi. A čas plynul ďalej. Hoci som si hovorila, že cez Pokec sa už s nikým nedám dokopy, bol to práve Pokec, ktorý mi do cesty prihral lásku. Nejak som s tým už nerátala. Len jedného dňa mi napísal chlapík, ktorý sa zaujímal o knihu, ktorú som napísala. Zistili sme, že máme dosť spoločných záujmov a aj naše životné peripetie sú skoro rovnaké. Najskôr som ho brala ako kamaráta na spoločné výlety, ale po chvíli som si uvedomila, že on je ten muž, na ktorého som čakala skoro dva roky a s ktorým chcem zostať do konca svojho života. Z dvoch osamelých duší, túžiacich po láske a stala rodinka so štyrmi deťmi. A, keď bude mať jedna veštica pravdu, tak ešte dve ratolesti nám bocian prinesie.

Ahojte všetci pokecový maniaci:-) moje meno je Renka....na pokec som sa registrovala pred 6timi rokmi a dá sa povedať že som tu našla skvelých kamarátov a aj kamošiek...no a aj lásku...ako každý človek ktorý v niečo verí a chce zažiť nejaké dobrodružstvo..pokec sa mi zdal tým správnym dobrodružstvom..... až v jeden deň som spoznala človeka...ktorý mi je dodnes ako brat a verte alebo nie..práve Pokec...mi ho priniesol do mojho srdiečka...je to moj naljepši priateľ...človek ak´ého len može mať a jeho meno je Miňo...človek s veľkým srdcom....človek...ktorého navždy budem mať rada a to vďaka Vám.... :-) :-* Ďakujem. Priateľstvo nadovšetko!

Vraj existuje láska na prvý pohľad, no ja vďaka pokecu verím aj v lásku na prvú vetu :)
Bola som po rozchode 2, 5 roka a sklamaniie mi zdvihlo latku nárokov tak vysoko, že som sama seba presvedčila, že by ju ani sám klokan nepreskočil. Mala som pár nič nehovoriacich vzťahov (ak sa to tak dá nazvať), no cítila som, že už som zrejme tú svoju šancu na lásku vyčerpala a ostáva mi len sa zmieriť a byť vďačná i keď nie som spokojná tak, ako by som chcela. Raz, v slabej chvíľke, keď som sa cítila z týchto postupne navaľujúcich sa pocitov úplne vyčerpaná, sadla som za pokec a išla pozrieť či sa niečo náhodou nezmenilo, od kedy som na ňom bola naposledy. Do vyhľadávača som zadala určité podmienky hľadania nejakého schopného muža na prehodenie pár rozumných písmenok. Ako som tak brázdila kolieskom myši stránkou ku spodku, zrazu som ním prestala krútiť a kurzor myši s pokynom môjho ukazováka klikol na fotku muža s tým najkrajším pohľadom aký som kedy videla. Po jej otvorení som pokrútila hlavou zľava do prava a pristala nohami opäť pevne na zemi. Hneď som tento stav mysle zavrhla ako beznádejný a odišla som z jeho profilu. To som však nevedela, že má aktivované plusko a na druhý deň ma čakala od neho RP s tou správnou vetou :) a tak sa to začalo... dnes sme spolu už 4. mesiac a je to ten najlepší muž akého som si mohla kedy priať. Paradoxom je, že do svojich 10 rokov býval cez cestu oproti nášmu domu, ale to sme sa asi nepoznali, lebo ja som mala vtedy len 5 rôčkov. Momentálne býva v úplne inom meste takže by sme zrejme ani nemali šancu spoznať sa v dospelosti. Chcem preto poďakovať pokecu a službe PLUS, že z nás dvoch urobila ROVNÁ SA láska :)
Všetkým osamelým dušičkám chcem týmto odkázať, že nie je zúfalosť hľadať niekoho cez pokec, zúfalosť je byť osamelý a teda aspoň to neskúsiť, keď iné možnosti, zoznámenia sa s niekým vhodným pre váš život, zlyhávajú.

Dobrý deň.. Volám sa Lenka, mam 23 rokov.
Nikdy som neverila, ze práve pokec mi zmení život k lepšiemu Na pokeci som si písala s kýmkoľvek ale nikdy by som nepovedala, ze práve tu si nájdem polovičku ktorú nadovšetko milujem. Napísal mi odpísala som a tak sme si písali písali písali potom uz aj volali. Bol odcestovaný v Nemecku pracovne a koli mne prišiel domov na týžden aby ma mohol vidieť.. Stretli sme sa a od toho dna sme spolu... Samozrejme do Nemecka som šla sním... Bola to láska na prvý pohľad a verime ze budeme spolu uz stále... Preto pokecu ďakujem :)

So svojim priatelom som sa zoznámila cez POKEC /asi 3 roky dozadu/ , úplne náhodne. Naše prvé rande vlastne ani nemalo byť rande, skôr niečo ako spoločný večer pre zlepšenie nálady, nakolko sme sa obi dvaja práve v tedy rozišli so svojimi partnermi a potrebovali sme sa vyrozprávať niekomu neznámemu. Bolo to všetko také krásne že teraz 16. augusta sme zložili spoločný slub a sme manželia :) SME ŠŤASTNÍ :)

Pokec som si založila už na základnej škole. Bol to môj prvý akýkoľvek styk s internetom. Starší bratia mali svoj pokec, tak som to chcela mať aj ja. A tak som vo svojich 11 rokoch už aj ja mala svoj pokec. Začiatky boli ťažké, no sama som bola prekvapená, koľko ľudí z môjho okolia sa na ňom nachádza. Po dvoch rokoch skúseností s pokecom, prepísaných rp-čiek mi v jeden deň napísal jeden chalan. Kedže mi bol sympatický, odpísala som mu. Po niekoľkých vymenených rp-čkách sme zistili, že sme z jednej obce. No nepoznali sme navzájom, keďže on v nej býval iba krátky čas a ani k nám nechodil na školu. Medzi všetkými tými rp-čkami sme sa do seba zaľúbili. Bola to krásna prvá láska. Detská, čistá, nevinná. Všetky tie krásne slová lásky, sme si navzájom vymieňali v rámci pokecu. Po nejakom čase sa naše cesty rozdelili. No moje oči stále hľadali jeho meno na pokeci. Sledovala som zmeny, ktoré sa v jeho živote diali. Po nejakom čase sme sa zase vrátili k pokecu a rp-čkám. Bolo super spomínať nato, čo bolo a ako sme sa obaja ľúbili. A pritom spomínaní nás zase čas spojil po dlhých troch rokoch. A teraz sme spolu, šťastní, zaľúbení a blázniví ako deti. Čas nás veľa naučil, no našu lásku nezmenil. Vďaka pokecu som spoznala človeka, ktorého ľúbim a viem, že aj on mňa. Z písmenok klávesnice som vyďobala už veľa slov a rp-čiek s mnohými ľuďmi, no zo žiadnym z nich som si nepísala radšej ako s ním. Pokec ma znovu priviedol k láske a preto sa tu tak rada vraciam. Stále dosť často.