Našla som tu manžela

Máj 2007
ON: čaf, dobrý profil
ONA: Ahoj, díky, ale mala som aj lepší.
ON: ale aj teraz je dobý. Inak, ja som Michal
ONA: Ja som Kristína, teší ma
A takto sa začalo každodenné, nekonečné vysedávanie pri počítači. Často krát si písali až do rána bieleho, ich rekord bol do 5tej rána. Máj sa pominul, jún už končil a ONA sa lúčila so základnou školou. Čakali ju nákupy doplnkov na rozlúčkovú party v Trnave, ktoré mala absolvovať s kamarátkami. ON jej navrhol aby sa počas nákupov stretli, ale vzápätí si to rozmyslel, pretože ešte v tom čase, sa považoval za veľmi hanblivého chlapca.
ONA bolo sklamané dievča, chlapec sa jej páčil, ale myslela si, že on počúva rady starších a múdrejších, že sa nemá s nikým stretávať cez internet.
A tak utiekol aj jún a nasledovali prázdniny. V tom, ako blesk z jasného neba ON navrhol stretnutie. Bolo to presne 6.júla, ONA si na seba navliekla svoje najlepšie rifle až z Kenvela, vytiahla svoju najznačkovejšiu mikinu, nakrepovala si vlasy žehličkou a dokonca obetovala svoju najlepšiu vzorku parfumu z časopisu. Rezkým krokom si to namierila na dedinskú zástavku autobusu. Nič to, že autobus meškal desať minút, veď už sa blížil k zástavke, kde sa malo konať inkriminované stretnutie. Keď vystúpila z autobusu, bolo tam toľko ľudí, že nemala šancu svojho ctiteľa spoznať. Opadli motýle z brucha, vlasy sa už pomaly narovnali, parfum vyprchal a v tom, spoza rohu vykukol ON, usmiaty od ucha po ucho s milým „Ahoj!“. A spolu vykročili na krásnu, letnú, prechádzku podvečernou Trnavou. Presne tak isto, ako 14.12.2013, vykročili na krásnu a dlhú spoločnú cestu životom.
Slová na záver: Vďaka Pokecu sme našli jeden druhého, takže aj na našej ružovej svadbe mal POKEC výsostné miesto :-) Celý život nám toto spoznanie bude pripomínať potlač na našom svadobnom DVD a úvodník v našich Svadobných novinách :-)

zacalo sa to v roku 2009 ked som sla do zahranicia za pracou a dlhe noci som travila na pokeci, ked zrazu mi prisla rp od chlapca, ktoreho som videla na skle a pacil sa mi tak velmi, ze som nemala odvahu mu napisat. myslela som, ze mi neodpise, ked tak sme si pisali bezne veci na zaciatku, ako sa volas, skadial si, kolko mas rokov atd ..kedze bol v zahranici ako ja, vypytal si cislo, ze mi zavola. aj sa stalo, na ten hlas nikdy v zivote nezabudnem. zamilovala som sa ani neviem ako, tahalo ma spoznat ho blisie, zavolali sme si na skype a ked som videla toho nadnerneho muza na druhej strane, nevedela som, co povedat, ani colen napisat. zacali sme spolu chodit, tak velmi som mu chybala, ked sme neboli pri sebe, cely den mi volal, ci bol doma, ci v praci, dal si sluchadla do usi a takto travil cas so mnou. Potom prisla ta zla sprava, museli sme odist surne na slovensko bolo, to 2 tyzdne pred vianocami, jemu v praci nechceli dat volno, az 22. decembra, tak som sla bez neho a cakala, kym pride on. tie dva tyzdne mi volal, posielal sladke smsky, nevedel sa ma dockat a ja jeho, ked raz prisiel den, ked sa mi neozval, nechala som to tak cakala som, co pride, druhy den tak isto, treti den mi to nedalo a vytocila som cislo a volala. mal stale vypnuty mobil, bola som uz zufala, ked som raz nasla cislo na jeho tetu, s ktorou byval, nevahala som a zavolala. ked som jej povedala, ze kde je Mario, co sa stalo, ze nevola, tak strasne sa rozplakala a povedala mi ,,,mila moja, nevedeli sme, ako ti mame dat vediet, ze mal autohavariu a neprezil. ked som to pocula onemela som, telefon mi spadol na zem a pred ocami v tom momente mi prebehlo vsetko, co som s nim zazila a tie slova, ktore mi naposledy povedal ,,,milacik neviem sa dockat, kedy pridem za tebou, si zena, s ktorou chcem zostat navzdy ,,, zalala som plakat vystrajat, nevedela som sa s tym zmierit, zase som zavolala, spytala sa, co sa stalo,,,,dni ktore som prezila spomienkami na neho boli tazke, nejedla som, nehovorila som s nikym, chcela som byt sama, nic nedokazalo zmiernit moju bolest, len cas, dlhy cas az do dnes, ked som spoznala cloveka, ktory sa tak podoba na toho muza, ktoreho som milovala. dnes som stastna a spokojna, lebo sa mi stalo nieco nadnerne, sen v ktorom mi povedal, ze ma stale miluje opatruje ma zhora a chce aby som bola stastna po boku muza, ktoreho som spoznala rok po jeho smrti. je somnou do dnes uz 3 roky.

Mne pomohol Pokec.sk nájsť moju polovičku :)
Poznali sme sa dlhšie, ale keďže moja polovička Daniel chodil na VŠ, vďaka "Pokecu" sme boli spolu v kontakte každý deň. Tisíce písmen, stovky rozblikaných obáločiek na obrazovke...
Ale celé sa to začalo, keď som si 28.9.2009 prečítala túto RP na Pokec.sk:
"Nepoviem ti, že bez teba nedokážem žiť. Je to fráza a tiež lož.
Ale chcel by som ti povedať, že si niekým, kto zväčšuje moju radosť zo života.
Nepoviem ti, že si mojou životnou láskou. Netrúfam si niečo také vyhlásiť. Nie teraz.
Ale chcel by som ti povedať, že si ťa viem predstaviť po mojom boku aj o dvadsať rokov. Čo ty na to?"

V skratke, z tých spomínaných 20-tich rokoch po boku sme spolu 5 rokov, z toho skoro 2 roky ako manželia a 1,5 ako rodičia malého huncúta menom Danielko junior :)

Vďaka Pokec-u som získala tituly manželka a mama a prežívam najšťastnejšie obdobie svojho života :)

Na pokec som zavítala vždy len z nudy, chodila som po miestnostiach a obzerala ľudí :) Otravovali ma RP typu "ahoj, ako sa máš?" a tak som na plochu napísala, nech mi už také vety nepíšu...zrazu mi blikla RP a tam sa písalo "ahoj, tak ako sa nemáš?" :) v tej chvíli som sa zasmiala a chlapcovi odpísala..písalo sa mi s ním veľmi dobre a chlapec sa časom na mňa "namotal" :) Jeden večer som mu iba tak povedala, že ak chce môže ma prísť pozrieť do práce a on skutočne aj prišiel...od toho dňa sme sa začali stretávať čoraz viac, ale stále som ho brala iba ako kamaráta. Pokec mi už prihral do života mnoho "lások" a preto som už mala určité obavy, ale jeden večer som sa tak nad tým zamyslela aké by bolo byť s ním, a napísala som mu, že ho prídem pozrieť do práce. Prišla som rozhodnutá mu povedať, že s ním chcem byť, no nevedela som však ako na to a tak som mu povedala nech si pozrie RP na pokeci. Napísala som mu, že som sa pre neho rozhodla...Od toho dňa sú to už krásne 3 mesiace čo sme spolu a každým dňom sa viac milujeme. Obaja vieme. že sa k sebe dokonale hodíme a sme pre seba ako stvorení :) Ďakujem ti pokec, že si mi prihral do života toho najúžasnejšieho chlapca na svete

zacalo sa to pred siestimi rokmi,vtedy som mala este len dvojrocne dievcatko Elisku a rok pred tym som sa rozisla z jej biologickym otcom,odisla som byvat k rodicom,zacala my chybat druha polovicka,clovek s ktorym sa o vsetkom porozpravam,cloveka s ktorym by som vecer zaspavala,obimala sa a tie bezne partnerske vecy..Nasi nemali internet,v nasom meste sa nenachadzal ziaden potencionalny partner pre mna a moju dceru,kamaratky aj sestra ma prehovarali skus si zalozit stranku pokec a tam si niekoho urcite najdes,ja som sa toho stale bala,ale po dlhom prehovarani som na to pristala,na moje narodeniny 26-te som dostala notebok,tak s pomoc kamaratiek a sestry sme zakladali pokec.Pisalo mi vela chlapov starsich,mladsich,zadanych,rozvedenych,stracala som nadej,ale po nejakom case mi zacal pisat jeden chlapik,bol dost plachy a to sa mi pacilo,zacali sme si pisat,pisanie trvalo tristvrte roka,pisali sme si o vsetkom a vedeli sme o sebe uplne vsetko,len obidvaja sme zabudli dat si fotku na nick,ale nemala som ani potrebu ju tam davat,vzdy som sa tesila na jeho prihlasenie a pisanie s nim,takze sme sa ani nevideli,ale najlepsie na tom je to,ze ten mily chlapik je (clovek ktory pracoval v rovnakej firme ako ja boli to roky co sme sa stretavali,vzdy sme sa len pozdravili,pekne usmiali hodili to ocko na seba,citila som v tom viac,ze sa mu lubim aj on mne,len sme nemali odvahu nadviazt konverzaciu),prisiel den stretnutia,mali sme dohodnute stretnutie v mojom meste,on pochadzal z mesta vzdialeneho 50km-trou,ked sme sa nakoniec stretli neverila som vlastnym ociam,ze je to on,mala som slzy na krajicku,srdce mi busilo jako zvon,pretoze sa my tajne lubil a neverila som tomu,ze je to prave on a taku dlhu dobu sme si pisali,pracovali spolu a nevedeli o sebe,stretnutie,bolo najkrajsie v mojom zivote,tie dalsie a dalsie rozpravka,myslim,ze sme si sudeny,dnes sme uz sest rokov spolu,byvame spolu,mame dievcatko a chceme aj synceka,lubime sa stale rovnako,hadam aj viac,vdaka POKECU som si nasla svoju zivotnu lasku s ktorou sme stastne,a odporucam kazdej zene aby sa jej taketo stastie podarilo ako mne

zacalo to 20 maja dnes su to uz 3meciace daka vasej socialnej sieti som spoznal najlespie dievca na svete :-)))) keby nebolo pokecu tak ju vobec nespoznam :-))))) a dnes sme najlepsi kamarati .:-) ale chcem povedat pokec nas stale spajal aj ked bolo zle tak stlae som jej len na pokeci pisal ale zatial je to dobre :-)

Ahojte,na pokec som sa prvý krát registrovala ako 11 ročná.Najprv som nechápala k čomu to tu slúži.No časom ako som chodila na pokec,zistila som že je tu množstvo fajn ľudí ;) .. Spoznala som svojho priaťeľa,nových známych,veľa som sa nasmiala s kamarátmi cez pokec :3 .. Proste idylka.. A som nesmierne rada že som sa na pokec registrovala,nebyť vás asi by som nemala svojho priateľa,ani kamarátov ;) .. Dakujem vám Pokec za zmenení k lepšiemu život.Dúfam že ešte véééééľmi dlho budete fungovať ;)

"Ahoj nebudem sa ťa pýtať ako sa máš, čo robíš ani odkiaľ si ale..."
Čo by ste na túto správu odpísali? Zatvorili by ste ju alebo by sme odpovedali prosté ... "Ale?!" .. Môže sa jedným slovíčkom začať príbeh z POKECU? A prečo nie, keď ste mladí máte chuť flirtovať, spoznávať nových ľudí alebo len tak nezáväzne komunikovať. Ten môj príbeh je rovnakí ako mnohé ďalšie. Prirovnala by som ho ku filmu LÁSKA CEZ INTERNET. Poznáte to, dlhé vypisovačky kvôli ktorým nespávate, nejete, nedýchate. Hodiny strávené pri počítači a za vami známi hlas " vypni to vypni to, vypni to." No vy máte stále chuť písať ďalej a čakať na odpoveď od niekoho koho nepoznáte, no kto píše tak dokonale a dokonca s diakritikou. Postupne padáte do niečo neznámeho a cítite, že jediné čo pre vás existuje je osoba na pokeci. Cítite, že sa na ňu môžete obrátiť v probléme, cítite, že je vám oporou a viete, že vás má niekto rád. Zmení sa vám život a poviete si som šťastný.
No zrazu vám 4 roky písania otvoria oči. Dospejete a zistíte že všetko čo prežívate je len virtuálne a že vlastne žijete sám aj keď všetkým hovoríte aký starostlivý a milujúci je váš partner. Uvedomíte si čo robíte a zrazu sa chcete jednoducho "odhlásiť".

Urobila som to a vedela že môj priateľ z pokecu je tam a stále tam na mňa čaká. Prešiel ďalší rok a na sladký románik sa postupne zabúdalo a láska z internetu bola pomaly ale isto preč.
No nebojte sa tento príbeh sa neskončil trpkou bolesťou a plačom do vankúša. Môj pokec muž vedel čo má robiť. Vyhľadal si ma a láska neostala len v erpéčkach. ;) Týmto chcem len všetkým odkázať že zamilovať cez internet sa dá a ten kto tvrdí pravý opak po takejto láske možno túži. Majte sa :)

Ako zacat.. bol to den ako kazdy iny, ale niecim bol vynimocny. spoznal som jednu užastnu babu. Nikdy som netusil, ze na pokeci si najdem naj kamaratku. Tak k Nessie.. je to sympaticka blondína, nie je ako ostatne blondiny, ktore zvyknu byt namyslene a typy, co nikdy neodpisuju, proste je vynimocna.. je to baba, kvoli ktorej tu dokazem byt aj celu noc a rano vstat do roboty. Ked pred par dnami mi povedala svoj pribeh, tak ma to chytilo za srdce a som si uvedomil, ze je to osoba, ktora potrebuje podporu, oporu a pomoc v tazkych chvilach, v ktorych clovek prestava verit hocikomu na svete. Nikdy som netusil, ako obycajne som pri tebe a nikdy ti nedovolim vzdat sa, moze tak vela znamenat a cloveka podrzat. Nessie mi tiez pomohla, ked ma opustila frajerka, bola pri mne.. upokojovala ma, proste snazila sa mi vycarit usmev, ked sa mi tlacili slzy do oci.
Nikdy som netusil, ako velmi ma moze ahoj od nej skutocne moooc potesit. Je to baba, s ktorou si dokazem napisat aj viac ako jednu 2 vety do odpovede, proste nase odpovede su ako slohove prace. Hlavne nepozostava z 30tisic smajlikov a slova aha. Je to proste clovek, s korym je furt o com. Mam ju strasne rad, najradsej na planete. Macík, ked to citas, tak ano je to o tebe! Dakujem pokecu, ze mozem mat tak uzastnu naj kamaratku v galaxyiiiiiiii :) je mi jedno, ci vyhram alebo nie.. hlavny je pribeh o nej

Vdaka pokecu som spoznala moju jedinu lasku Petka. Presne sa pamatam na datum, ktory sme si zacali pisat 28. 8. 2009. Pisali sme si od rana do vecera a od vecera do rana sme si volavali, takto to slo do 1. 9. 2009. Prislo prve stretnutie, isli sme na kavu na kolibu s nim a s jeho sefom, hned ma ocaril jeho krasny usmev, jeho humor. Po kave ma viezol dole do mesta a chcel mi dat prvy bozk, ktory mu nevysiel :). Den nato som oslavila 18-te narodeniny a mozem povedat, ze som dostala od zivota ten najkrajsi najlepsi darcek, ako mohol byt, dostala som jeho, i ked o par dni neskorsie sme sa dali dokopy. Potom sme chodili spolu na rozne akcie, vylety, dovolenky, spoznavali sme novych ludi. Precestovali sme par Slovenskych miest, v ktorych sme aj byvali. Teraz sme sa z Bratislavy dostali do Zvolena, kazdy z nás ma svoju vytuzenu pracicku. Uz sme spolu vyse 5 rokov a stale sa milujeme. Som pokecu vdacna, ze som mohla mojho Petka spoznat :)