Môj príbeh sa začal odohrávať pred rokom. Jedného večera som sa prihlásila na pokec čeknúť, čo je tu nové. Zrazu mi blikala RP-čka. Otvorila som ju a neverila som vlastným očiam. Napísal mi kamarát, o ktorom som nepočula zhruba rok (odsťahoval sa z našej dediny). Začali sme si písať a písali sme si neskoro do noci. Dohodli sme sa na stretku, vymenili sme si čísla a tešili sa na deň D. Keď prišiel deň D, bola som hrozne netrpezlivá a aj zvedavá, či sa po roku zmenil. Keď vystúpil z autobusu, bol to krásny pocit vidieť ho znovu po takom dlhom čase. Mali sme si toľko toho povedať, kopec zážitkov, nových kamarátov a podobne. Keď odchádzal, objali sme sa a sľúbili sme si, že sa budeme stretávať častejšie. A tak aj bolo, neustále vypisovanie do noci na pokeci, skypovanie, smsky, telefonáty, stretká .. toto u nás fungovalo. A takto to išlo až do 25. 9. 2013. Na tento deň nikdy nezabudnem, pretože tento deň zmenil oba naše životy. Už sme neboli každý sám, už sme to boli MY :) ..Ľúbili sme sa, pomáhali si, podporovali sa. Sem-tam nejaká menšia hádka sa pritrafila, ale vždy sme to zvládli. Plánovali sme si spolu budúcnosť... Bohužiaľ nám to nevydržalo a najradšej by som ten dátum vymazala z mojej pamäte, ale nejde to..všetko krásne sa skončilo 8. 1. 2014.. Poviete si, boli sme spolu krátko, ale aj za takú krátku dobu sme prežili toho veľa. Veľmi ma to bolelo a aj napriek tomu, že už prešlo veľa času tak ma to naďalej bolí...
Na druhej strane ďakujem Pokecu že mi dal možnosť po roku s ním obnoviť kamarátsky vzťah a neskôr ho premeniť v lásku..

nasiel som tu zivotnu lasku, uz 4 roky sme spolu stastni. dakujem pokec

Clovek si mysli že na sexzoznamke najde iba ponuky na sex a podobne, ale čo sa človeku nestane, hmmm stretol som niekoho, kto mozno zmeni moj zivot, ktory bol doteraz o uplne niecom inom.

ahojte vsetci mne pokec zmenil zivot, ze nasiel chalana a aj kamaratov a skuste to aj vy, ako vam pokec zmeni zivot a vdaka svojmu chalanovi som nasla samu seba

Na pokeci som uz dlhe roky. Raz mi prisla rp od chalana ,,či popisem ". Hovorim si, preco nie =) spoznam noveho cloveka. =)... Pisali sme si skoro denne =) vzdy som cakala, kedy mi pride od neho rp a ked prisla rp typu ,,ok, jo, no..."hned som rp zrusila a ukoncila s nim kontakt. A on pisal stale znova znova... Az som sa namotala na neho aj ked sme si len pisali.....Po dlhsom case sme sa dohodli, ze pojdeme vonku, celkom som sa tesila, ale v duchu som sa stale pytala, ci to neni len nejaky uchylak (napadali ma fakt vseliake veci, ved teraz stretnete fakt hocikoho). Prisiel den dohodnuteho rande, zacala som streckovat a napisala som mu, ze mama ma nechce pustit, lebo bude prsat =)) (viem bola to trapna vyhovorka), ale zozral mi to =) A ja som bola rada, ze sme neprerusili kontakt. Vyse roka sme si len pisali, volali, boli to krasne dlhe vecery pri telefone =) Az raz 13. 10. 2010 sme mali v rodine svadbu a on mi povedal, ze pride za mnou ma pozriet =)... tesila som sa, ale zaroven bala...ci sa mu budem pacit, ci nezrusi so mnou potom akykolvek kontakt.....nechcela som onho prist. Ale dobre prisiel. Bol nadherny a hned mi bolo jasne, ze k nemu nieco citim, nieco viac ako ku kamaratovi. Prvy den to bolo take nesmele, ale krasne =) V noci mi prisla smska, ze som nadherna, a ze ma ma rad viac ako kamaratku. To ma potesilo. =) Na druhy den,sme sli vonku znova, uz to bolo odvaznejsie, chvila po ktorej som tuzila po kazdom telefonate snim po kazdej rp, prvy bozk od neho =) prvy dotyk =)) bolo to nadherne a nezabudnutelne =) Po roku chodenia s mojim vyvolenym sa nastahoval ku nam. Uz sme spolu vyse 4 roky a je nam spolu super, planujem svadbu, domcek, rodinu =). Som rada, ze som sa s nim stretla, a ze bol taky neodbitny a stale znova a znova mi pisal =))
Milujem ho a navzdy budem =) M.J =)

su tomu skoro 4 roky :) otehotnela som a moj partner, s ktorym som cakala dieta, sa nam obratil chrbtom a dieta odmietol, lebo vraj este nie je jeho cas. :(
ja som vynosila a aj odrodila moju krasnu, uz coskoro 3 rocnu, dcerku.. ked mala spinkala, z casu na cas som sa zapla na pokec, az jedneho dna mi prisla RP od chalana, ktory ma zaujal, no stroho som mu odpisala a sla od internetu prec.. vecer som sa zapla a nasla si odpoved a takto to vsetko zacalo. zacali sme si pisat, najprv som nebola otvorena, mala som voci muzom akysi strach, ze sa znova sklamem a ze budem oklamana, no on sa nedal odradit nicim... pracoval v UK a ja som bola na vychode, delilo nas od seba kopec Km ale jemu to vobec neprekazalo.. takto sme si pisali a vymienali RP denne 1000-krat, az som sa zrazu prichytila, ze ja na to cakam, ze sa kazdy den tesim, ked zaspavam a este viac, ked vstavam, ze si znova budeme pisat, ze mu napisem, ake pokroky spravila moja vtedy par mesacna dcerka. :)
takto sme si pisali cca 6 mesiacov, a potom prislo stretnutie. len kvoli nam si zobral dovolenku a prisiel...strasne som sa toho stretnutia bala, ako budem reagovat, ako sa budem spravat, ako zareaguje moja dcerka...proste strach :( ale dnes nelutujem, ze som odpisala a nelutujem, ze som si s nim vymenila cislo a nelutujem, ze som mu otvorila dvere do mojho srdca, lebo dnes je to moj manzel a porodila som mu druhu dceru .... milujem svoju rodinu a nebyt pokecu, tak dnes nie sme manzelia, nemame spolocnu dcerku a kto vie, asi by sme neboli ani stastni tak, ako sme teraz!!!!
dakujem pokecu, ze mne a mojej dcere zmenil zivot a nasiel nam nasho Tatina

Som Daniela, pokec som brala ako zabavu, kedze robim v zahranici. Som 30 rokov vydata, moj manzel je alkoholik agresivny, nezijeme spolu, len vedla seba. Moj zivot prestaval mat zmysel, kym mi nenapisal jeden chlap. Spociatku kamarat, dobry radca, no po case sa stal dobrym priatelom, ktory mi dal zmysel zivota.
Preto velke dakujem

Nerada rozprávam o svojom živote, no o tomto snáď môžem......veľakrát sa tu na pokeci stretneme s rôznymi ľudmi. Ochorela som a aby toho nebolo dosť postihla ma aj tragédia v rodine, vďaka čomu som si myslela, že môj život už nemá význam......no vďaka pokecu som tu našla kamaráta....(v tejto dobe už priateľa), ktorý mi v tejto dobe dodával silu....nádej...svojimi písmenkami vždy potešil, vždy ráno čo ráno mi po otvorení môjho nicku zacinkalo...Dobré ránko smejko...ako sa dnes máš??????..ako si spala...čo máš nové.......vďaka pokecu som tu...a môj život je plný smiechu, lásky a pohody.

moj pokec mi pomohol dost v láske i v pratelstve, ale hlavne v laske. od zaciatku co som ho zacal pouzivat to bolo cele 3 roki smutnych rozchodov aj peknych chvil stravenych s mojimi kamosmi a aj chatovanim sievcatami :P, mam mnoho spomienok ulozenich v mojich fotoalbumoch a aj vo videoalbumoch. mam tam vsetko co som kedy prezil su to najkrasie spomienky ktore mam, ale to najkrasie je ze si mozem v tejto chvili chatovat s mojou laskou ktoru nadovsetko milujem ...........dakujem pokec :D

Dobry den, uz som sem pisala no moj pribech nebol dokonceny. Detstvo som prezila s otcom alkoholikom, moja maminka mala 7 deti, otec ju aj nas bil na dennom poriadku. Detstvo? ......strasne. Ked som mala osemnast, vydala som sa za prveho muza, s ktorym som chodila, s nadejou, ze sa oslobodim od vsetkeho. Moj manzel pil zo zaciatku, ale nie velmi. Mala som tri deti krasne, no manzel sa zmenil, o deti sa nestaral a ked, tak malo. Roky isli a ja som si zvykla na zivot plny stresov, hadok a aka som nemozna. Vsetky veci, ktore spravila, boli zle, az som sa naucila verit, ze som memozna, aj ked moje srdce stale verilo, ze sa polepsi, prestane pit. Deti dpspeli a manzel bol cim starsi tym gresivnejsi, dokonca syna skrtil pat rokov dozadu, ked som bola v praci. Unavena som prisla ako kôn z prace, no doma opity muz ma cakal s vycitkami. Ked som prisla pred par rokmi o pracu a deti dospeli, rozhodla som sa nasu financnu situaciu zvladnut tym, ze pojdem pracovat ako opatrovatelka do rakuska s nadejou, ze to pochopi. Tato praca je velmi tazka, hlavne na psychiku, o to viac, ze nemam doma ziadnu oporu. Ked pridem domov, caka ma opity muz, praca v zahrade, platenie sekov a urazky. Verte mi, bola som na pokraji zufalstva. V rakusku mam net, aby som sa mohla spajat s detmi, znamymi a jeden vecer mi prisla nevinna rp, ze ako sa mas. Odpisala som, ze dobre, aj ked to nebola pravda, no ten chlap pisal dva roky, ale ozaj len pozdravil. Po nejakom case sa nase pisanie zmenilo na kazdodene a kedze bol stale tam, pomahal radit (nie v zlom), bol kamos a ja tazko nadvazujem znamosti. Stal sa pre mna butlava vrba. Po dlhsom case sme si dali nezavazne stretko, na ktorom som zistila, ze snad taki muzi jestvuju. Zacal mi davat tolko sily, ze som mala az strach. Muz ostal muzom, no stale som ho nepodviedla. Po jednom incidente, po ktorom sa vyhrazal zabitim, som si zbalila kufre a sla ku sestre a do prace smer rakusko s myslienkou, ze stacilo, ze sa uz nevratim. Hned som podala ziadost o razvod, ktory ma byt 9.6. a vdaka mojmu muzovi som prestala verit, ze muzi viedia byt aj mili a laskavi. Priatel stoji pri mne a chce mi pomoct. Manzel sa vyhraza, ze rozvod nepodpise a bude mi nadalej robit zle, no po dlhom case som mozno nasla niekoho, pri ktorom zistujem, ze zivot je o inom, nez o strachu. Keby nebol net, tak mozno som tu neni ani ja, aj ked to nemam vyhrate s rozvodom, ale chcem dat jednu radu, ...... zeny nebojme sa agresivnych muzov, budme silne!
Pokecu srdecna vdala.