Dobry den prajem vsetkym.....Pokec mi zmenil zivot o 180 stupnov. To by mi ani vo sne nenapadlo, ze ja si mozem cez socialnu siet najst po stroskotanom a kratkom manzelstve po desiatich rokoch noveho a uzastneho muza - 2 roky partnera a uz 4 roky manzela... Zaujimavostou je, ze ja som pracovala vo Svajciarsku a on na Slovensku. Zacalo to tym, ze som chcela byt v neustalom kontakte so svojou dcerou, tak som jej aj sebe kupila pocitac. Sice som nevedela do neho ani len tuknut, dcera mi zaklady ukazala a postupne to slo uz samo.... Aby som nebola v cudzom svete taka sama a mala s kym pokecat rodnou recou, urobila mi nick na pokeci. Bolo to presne vo februari. Hanbila som sa niekomu len tak napisat, koho nepoznam a moc som to nevyuzivala, ale jednu peknu nedelu som sa nudila a pozerala som si ludi na pokeci. Potom ma tam uputal jeden fesak v bielych monterkach a stal pri jeho bielom aute. Ani neviem preco, ale vzdy som sa k tej fotke vratila a nakoniec som mu napisala. Mimochodom bol jediny, komu som tam napisala sama, no a tak to vsetko zacalo....... Vela sme si pisali, uplne o vsetkom. Potom mi skladal basne, potom piesne, bolo to nadherne a neuveritelne, take nieco pre mna este nikto nikdy predtym neurobil a bolo to velmi uprimne a krasne, takze ako inak, strasne som sa do neho zalubila a najkrajsie na tom bolo, ze to bolo obojstranne. Nakoniec som sa dozvedela, ze v ten isty mesiac ako mne, aj jeho neter mu urobila nick na pokeci... takze co myslite osud??? Super... Som dnes stastna a mame spolu krasneho synceka a poviem vam, je cely tatinko.....Inak bola to dlha cesta, ale uz sest rokov sa lubime stale rovnako. Zijeme u nas na slovensku a slubili sme si, ze pokecu ostaneme verni, lebo jemu vdacime za to, ze sme dnes spolu.....Dakujeme

22. 6. 2012 - Deň, keď som spoznala osobu, ktorá mi zmenila život.
Bol Jún. Deň sa začal, ako každý iný. Bolo horúco a ja som sa nudila.
Pomyslela som si, že by som mohla pozrieť nejaký film. Tak som si sadla pred počítač a začala som hľadať. Velmi som nerozumela "dnešnej" technike, tak som skončila s neúspechom.
Myslela som, že by som si mohla pýtať pomoc na Pokeci. Tak som na plochu vypísala "Vedel by mi niekto pomôcť stiahnuť si film?". A v tedy mi napísal ON. Ten chalan s "kohútkovým" účesom.
Nepáčil sa mi. Nikdy sa mi nepáčili muži s nejakou "výraznosťou". Ale na tom nezáleží, veď mi chcel len pomôcť. A aj pomohol. Po rokoch sa priznal, že v ten deň sa chystal na poobednajšiu smenu.
Práve sa chystal ľahnúť, keď uvidel môj príspevok. (Že by OSUD?) Ak by si v tej minúte zvolil radšej oddych, ľahne si a mne nepribehne na pomoc, tak by sme spolu pravdepodobne neprežili to, čo sme prežili a dnes by sme nežili spolu. Toľkokrát mi to prebehlo hlavou, že čo by sa vtedy stalo, ak mi nenapíše (okrem toho, že by som nevedela stiahnuť ten film). Kam by viedli naše cesty jeden bez druhého. Ale pokračujem... Druhý deň som mu napísala, aby som poďakovala za pomoc. Písali sme si, zoznamovali sme sa. Nemala som s ním plány, on bol po uši zamilovaný do nejakej dievčiny, ktorá naňho kašľaľa. Ale aj napriek tomu LEN sme si písali. Deň za dňom viac a viac.
Rozumeli sme si, nepáčil sa mi, ale predsa som v ňom našla niečo. Niečo, čo mi chýbalo, keď sme si nepísali. Pracoval v zahraničí. Jeden týždeň chodil do práce okolo jednej poobede a večer o desiatej skončil. Druhý týžden chodil do práce ráno o piatej a skončil poobede o tretej.
Keď chodil "o jednej", tak celé predpoludnie sme prepísali. Keď zase chodil do práce ráno, tak sme prepísali celé popoludnie. A Potom sa TO stalo. Povedal mi, že by ma rád spoznal už aj v "reálnom živote". Samozrejme aj predtým sme písali o tom, že sa raz musíme stretnúť. Ale ani jeden z nás nevedel, kedy to bude, keď sme od seba boli približne 500 kilometrov. Ale bolo to tu... Chcel ma spoznať, bol schopný spraviť takú cestu len a len pre mňa. Bol to nádherný pocit. Bola som len malá vidiečanka, pubertiačka, ktorú raz v živote navštívi taký chalan, ktorý príde len pre to, aby sa somnou stretol. Mala som prísnych rodičov, pre ktorých som bola ešte príliž mladá na to, aby som mala chalana. Tak sme sa dohodli, že sa budeme stretávať po tajomky. Prišiel ten deň. Mali sme sa stretnúť o piatej na takom mieste, kde nás nemohol nikto vidieť, aby nás neprezradili mojim rodičom. Milujem to miesto. Malý potok, samá príroda... A tam ma čakal ON. V ruke s červenou ružou a na tvári s detským hanblivým úsmevom. Podal mi tú krásnu kvetinku, dal mi pusu na tvár a objal ma. Rozprávali sme sa, prechádzali sme sa... Potom mi volala mama, že kde trčím toľko.
Boli sme spolu sotva jednu hodinku. Ale nevadilo nám to, lebo sme vedeli, že máme ešte jeden celý týžden. Každý deň som niečo musela doma vymyslieť, aby sme sa mohli stretnúť. Bol to prekrásny týždeň aj preňho. Celé dva roky sme sa stretávali potajomky, až sme sa rozhodli, aby sa presťahoval na Slovensko, aby sme mohli byť spolu viac. Vtedy som vedela, že doma musím povedať, že mám chalana, ktorý sa chce presťahovať na Slovensko len preto, aby bol blízko mňa.
Chvála Bohu prijali to "dosť dobre". Teraz už bývame spolu a chystáme sa na svadbu. :))

ako mi zmenil pokec zivot? zmenil mi ho na plnej ciare.. bola som vydata uz niekolko rokov. aj ked som mala dve krasne deti, moje manzelstvo uz davno nefungovalo. zacala som na plochu posielat smutnych smajlikov, ani neviem preco, asi ze som cakala, ze sa niekto opyta, preco ti smajlici a stalo sa. jeden mlady chalan sa ma spytal ..preco.. zacali sme si pisat o vsetkom moznom aj nemoznom, kazdy den som cakala, ci sa mi ozve, ci mi napise. takto sme komunikovali cely rok, vobec som nevedela, ako vyzera, ani ako sa vola. on sa stazoval so svojimi problemami a aj jemu so svojimi. po roku sme sa rozhodli, ze sa stretneme na kave a pokecame aj osobne. bola som nervozna ako uz dlho nie, ale tesila som sa. nevedela som, co cakat a co nie, ale isla som do toho, uz som nemala co stratit. ako som ho cakala na dohodnutom mieste, objavil sa mlady vysoky chalan s velkymi ocami a krasnym usmevom. objali sme sa a isli sa prejst do mesta. po dlhej dobe to bol moj najkrajsi den, cititla som v sebe, ze nieco sa deje so mnou a nechala som tomu volny priebeh. z prechadzky nasledovala kava, letme dotyky a bozky.. vedeli sme, ze aj ja aj on sme zadani, ale bolo to silnejsie. to, ze bol o tolko rokov mladsi odomna mi nevadilo, rozumeli sme si vo vsetkych smeroch. konecne som nabrala odvahu a odisla od manzela, zacala novy zivot, nas vztah trval krasne dva roky, nakoniec vzdialenost a do urcitej miery aj jeho vek nas priviedli k rozchodu, ale boli to krasne dva roky. zachranil ma vo vsetkych smeroch, ako moze muz zachranit zenu. doteraz sme dobri priatelia a pomahame si a hlavne, ked potrebujeme, na pokeci sa najdeme vzdy...

Pokec mi pomohol v najťažších chvíľach môjho života nájsť človeka, ktorý stojí pri mne už viac ako 5 rokov. Po dvoch nevydarených manželstvách prišla tá najkrutejšia rana osudu - strata milovaného mladšieho syna. Jeho prevoz späť do vlasti a obrovské množstvo pôžičiek - na prevoz a pohreb, úplne zničili môj život. Obrovská bolesť v srdci sa nedala ničím prehlušiť. Na pokeci som si po večeroch písala s deťmi zo školy, v ktorej som pracovala, až sa mi ozval človek, ktorého som vôbec nepoznala. Bolo to rok po synovej smrti, moja cesta z práce viedla domov a ihneď na cintorín. Po 2 týždňoch som mu odpísala a vtedy sa môj život začal meniť. Jeho dobré srdiečko pomohlo môjmu aspoň trochu utíšiť bolesť a žiaľ. Teraz sme už svoji a náš spoločný život je aj napriek utrpeniu plný lásky a šťastia.

volam sa Renata a pochadzam zo Spiskej Novej Vsi. mala som take problemy, ze po 15 rokoch ma manzel opustil aj s detmi, nemohla som nanho zabudnut, trapila som sa rok, plakala, myslela som nanho, nemohla som spavat, pana boha som prosila, aby som zabudla nanho a vyslysal ma pan boh,, pocula som o pokeci, zaregristovala som sa a nasla som si tam kamaratov, kamaratky, som rada, ze som tu na pokeci, zoznamila som sa s nimi a teraz chodime na kavu a tak na navstevy chodime. som rada, ze mam ten pokec

Jedného dňa, teda v noci, píše niekto na POKECI.
Či popíšem a čo robím, idem predsa na jahody.
Veď čo sa dá v noci robiť? Jedine ísť na jahody.
On písal, že pomôcť príde, ja mu na to, dones kýbeľ.
Aj baterku treba nám, keď je vonku taká tma.
On na to, že fľašku kúpi, nech nám radšej svietia oči.
A tak sa nám veselo o jahodách písalo.
Neskôr, že chce stretko, číslo a ja, že mu šibe isto,
veď tie stretká cez pokec, nie sú vôbec pre mňa vec.
Pýtal sa, že odkiaľ som, ja že ,,z domu“ a čo on?
,,V Hrboltovej bývame“ ...,,Hovno!! veď sa poznáme“ :D
Hrba to je dedinka, kde mi býva rodinka.
Tak mu teda pekne píšem, že keď raz do hrby prídem,
dám mu vedieť poctivo a skočíme na pivo.
Ale mal námietky hneď, že on nerád v krčme sedieť,
a že ma chce čím skôr vidieť...
Po mesiaci presviedčania a márneho namáhania,
zvíťazila jeho schopnosť, zlomiť moju tvrdohlavosť.
Stretli sme sa v Kubíne a do RK frčíme.
Na Oravu pozrieť chodil, na Golfíku vždy povozil.
Vravel mi, že ma má rád, že nechce byť kamarát.
Vzťah a ja dokopy nejde, nech ma radšej golfom prejde.
Zas ukázal schopnosť svoju, lámať tvrdú hlavu moju.
Teraz som mu za to vďačná, už rok a pol som s ním šťastná.
Najradšej mám také dni, keď sa pri ňom zobudím.
Nikomu ho nikdy nedám, chcem byť s ním do konca sveta.
A pokecu vďačná som, že mám chlapa ako ON. ;) (Anička a Erik) :)

Zdravím, volám sa Miro a už dva roky som žil sám. Deti už nežijú a manželka sa pred dvoma rokmi so mnou rozviedla. Vďaka pokecu som si našiel životnú partnerku a už nie som sám. Teraz sme spolu spokojní a máme veľmi krásny vzťah. Doporučujem každému, kto je sám a trošku verí luďom. Oplatí sa.
Velmi pekne vám ďakujem.

Zdravím pokec. Som Dominik a Pokec mi pomohol nájsť svoju milovanú polovičku Simonu, s ktorou už pri vyhlasovaní tejto súťaže budem 2. mesiac. Naša konverzácia začala obyčajným "ahoj" a potom to už išlo samo. Zo začiatku bola dosť odmeraná a tak bolo pre mňa záhadou, či mám u tejto krásnej osôbky šancu. Prijala moje pozvanie a prišla na prvé stretnutie. Tam sme zistili, že sme si dokonale padli do oka. Stále tu však boli pochybnosti, žeby náš vzťah mohol mať budúcnosť. Postupom času sme sa presvedčili, že by to mohlo predsa len niekam ďalej pokročiť. No a tak sme každým dňom zisťovali, že si stále viac a viac rozumieme, máme spoločné záujmy, predstavili sme sa už aj naším rodičom a sem tam už preberáme aj našu spoločnú budúcnosť. Samozrejme, nie až tak do detailov, ale predsa len nejaký ten náčrt máme. Náš vzťah si jednoducho vychutnávame plným dúškom a sme vďační za každý okamih, ktorý môžme spolu stráviť. Obaja dúfame, že je náš vzťah tým, v čom chceme a budeme pokračovať. Pomaly dávame tehličku po tehličke a tak snáď vysnívaná budúcnosť bude spoločná a hlavne trvácna. Vieme, že nás za nejaký ten čas prejde náš krásny ošiaľ a ostane nám len realita, ale my naozaj pevne dúfame, že to zvládneme. Veď ani dážď netrvá dlho a po každom škaredom počasí príde nádherné a stále krajšie slnce.

Cawte Pokec je fajn vecicka je to super. Clovek si tu proste najde z kazdeho rozka troska nasiel som tu spustu priatelov a kamosov. Da sa tu proste posediet a pokecat si. Clovek ak rano sadne o 06.00 a urobi kukuk na hodinky a je zrazu 15.00 a povie si, ze to uz tolko je hodin. A pekny den je za nami.

Vďaka pokecu som spoznala jedného úžasného chalana. Najprv sme boli kamaráti a z kamarátstva vznikol vzťah, s ktorým som do dnes a 13. 2. 2015 spolu budeme rok. Vďaka nemu som zažila veľa krásnych chvíľ.
Volá sa Maroš a má 18 rokov ja sa volám Mária a mám 16 rokov.