Jedného dňa, teda v noci, píše niekto na POKECI.
Či popíšem a čo robím, idem predsa na jahody.
Veď čo sa dá v noci robiť? Jedine ísť na jahody.
On písal, že pomôcť príde, ja mu na to, dones kýbeľ.
Aj baterku treba nám, keď je vonku taká tma.
On na to, že fľašku kúpi, nech nám radšej svietia oči.
A tak sa nám veselo o jahodách písalo.
Neskôr, že chce stretko, číslo a ja, že mu šibe isto,
veď tie stretká cez pokec, nie sú vôbec pre mňa vec.
Pýtal sa, že odkiaľ som, ja že ,,z domu“ a čo on?
,,V Hrboltovej bývame“ ...,,Hovno!! veď sa poznáme“ :D
Hrba to je dedinka, kde mi býva rodinka.
Tak mu teda pekne píšem, že keď raz do hrby prídem,
dám mu vedieť poctivo a skočíme na pivo.
Ale mal námietky hneď, že on nerád v krčme sedieť,
a že ma chce čím skôr vidieť...
Po mesiaci presviedčania a márneho namáhania,
zvíťazila jeho schopnosť, zlomiť moju tvrdohlavosť.
Stretli sme sa v Kubíne a do RK frčíme.
Na Oravu pozrieť chodil, na Golfíku vždy povozil.
Vravel mi, že ma má rád, že nechce byť kamarát.
Vzťah a ja dokopy nejde, nech ma radšej golfom prejde.
Zas ukázal schopnosť svoju, lámať tvrdú hlavu moju.
Teraz som mu za to vďačná, už rok a pol som s ním šťastná.
Najradšej mám také dni, keď sa pri ňom zobudím.
Nikomu ho nikdy nedám, chcem byť s ním do konca sveta.
A pokecu vďačná som, že mám chlapa ako ON. ;) (Anička a Erik) :)

Zdravím, volám sa Miro a už dva roky som žil sám. Deti už nežijú a manželka sa pred dvoma rokmi so mnou rozviedla. Vďaka pokecu som si našiel životnú partnerku a už nie som sám. Teraz sme spolu spokojní a máme veľmi krásny vzťah. Doporučujem každému, kto je sám a trošku verí luďom. Oplatí sa.
Velmi pekne vám ďakujem.

Zdravím pokec. Som Dominik a Pokec mi pomohol nájsť svoju milovanú polovičku Simonu, s ktorou už pri vyhlasovaní tejto súťaže budem 2. mesiac. Naša konverzácia začala obyčajným "ahoj" a potom to už išlo samo. Zo začiatku bola dosť odmeraná a tak bolo pre mňa záhadou, či mám u tejto krásnej osôbky šancu. Prijala moje pozvanie a prišla na prvé stretnutie. Tam sme zistili, že sme si dokonale padli do oka. Stále tu však boli pochybnosti, žeby náš vzťah mohol mať budúcnosť. Postupom času sme sa presvedčili, že by to mohlo predsa len niekam ďalej pokročiť. No a tak sme každým dňom zisťovali, že si stále viac a viac rozumieme, máme spoločné záujmy, predstavili sme sa už aj naším rodičom a sem tam už preberáme aj našu spoločnú budúcnosť. Samozrejme, nie až tak do detailov, ale predsa len nejaký ten náčrt máme. Náš vzťah si jednoducho vychutnávame plným dúškom a sme vďační za každý okamih, ktorý môžme spolu stráviť. Obaja dúfame, že je náš vzťah tým, v čom chceme a budeme pokračovať. Pomaly dávame tehličku po tehličke a tak snáď vysnívaná budúcnosť bude spoločná a hlavne trvácna. Vieme, že nás za nejaký ten čas prejde náš krásny ošiaľ a ostane nám len realita, ale my naozaj pevne dúfame, že to zvládneme. Veď ani dážď netrvá dlho a po každom škaredom počasí príde nádherné a stále krajšie slnce.

Cawte Pokec je fajn vecicka je to super. Clovek si tu proste najde z kazdeho rozka troska nasiel som tu spustu priatelov a kamosov. Da sa tu proste posediet a pokecat si. Clovek ak rano sadne o 06.00 a urobi kukuk na hodinky a je zrazu 15.00 a povie si, ze to uz tolko je hodin. A pekny den je za nami.

Vďaka pokecu som spoznala jedného úžasného chalana. Najprv sme boli kamaráti a z kamarátstva vznikol vzťah, s ktorým som do dnes a 13. 2. 2015 spolu budeme rok. Vďaka nemu som zažila veľa krásnych chvíľ.
Volá sa Maroš a má 18 rokov ja sa volám Mária a mám 16 rokov.

Volám sa Ivana a na pokeci som našla svojho prieteľa Juraja. Teraz v marci (16. 3. 2015) to budú 4 roky, čo sme spolu. Ani jeden sme nič nehľadali a predsa sme sa našli. Presnejšie priateľ našiel mňa a napísal prvý. A najväčšie prekvapenie bolo, keď sme zistili, že sme z jednej dediny dokonca z vedľajšej ulice. Predtým sme sa nikdy nestretli a len vďaka pokecu som spoznala toho najúžasnejšieho muža na svete. Nejaký čas sme si písali a potom sme sa aj stretli. Zo začiatku to nebola láska, až neskôr sme sa do seba zamilovali... Juraj si ma získal svojou vytrvalosťou, ako sa neustále snažil dobíjať moje srdce.. až sa napokon do neho dostal a bude tam navždy.. Milujem svojho priateľa nadovšetko a aj vďaka pokecu som šťastná.

pokec mi dal v zivote vela skusenosti. nasla som tu ludi, s ktorymi si dobre rozumiem, kamosku, s ktorou sme ako sestry a na pokeci som nasla aj lasku svojho zivota

zmenil sa mi moj zivot naplno vdaka pokecu, lebo kvoli pokecu sa mozem spoznat s kym chcem a pisat si s kym chcem a som rad, ze mozem chodit na pokec a dakujem tym ktori ten pokec vymysleli

Zdravím vás. Aj ja by som sa chcela podeliť s vami o môj príbeh. Hlavne by som chcela dať nádej všetkým hendikepovaným, ktorí na pokeci.sk trávia veľa času a myslia si, že pre nich láska neexistuje. Existuje, len treba hľadať. Ja som dôkazom, že sa to dá. Len poďme pekne po poriadku. Možno som mala šťastie, možno to bol osud. No 20. 1. 2009 obyčajný zimný deň a veľká nuda. Bola som 5 mesiacov registrovaná na pokeci, keď som si začala písať s chlapcom. Chýbala mi spriaznená duša. Samota je zlý spoločník. Slovo dalo slovo a rozbehlo sa písanie. Veľa-krát to bolo dlho do noci. Po mesiaci sme sa rozhodli, že sa stretneme. Medzi nami bola vzdialenosť 35 km, no on do môjho mesta dochádzal za prácou. Napokon sme sa stretli. Hoci naše prvé stretnutie nedopadlo najlepšie a prinieslo aspoň mne sklamanie, on bol vytrvalejší. Cez pokec.sk sme si písali ďalej. Dohodli sme sa, že sa ešte stretneme. A od toho stretnutia sme spolu už viac ako 5 rokov. Nevravím, že to boli super roky. Boli aj pekné chvíle, prišli aj hádky. No vzájomnou toleranciou, úctou a láskou sa to dá. Treba kompromis, treba aj odpustiť. Som rada, že ho mám. Je mojou nádejou, oporou a veľkým priateľom. Neverila by som, že cez sociálnu sieť si nájdem priateľa, ktorý je pre mňa všetkým.
Ďakujem, pokecu.sk, že spája aj takých ľudí.

Ani neviem ako začať s písanim. Môj príbeh pokecový je asi takýto: na pokec som sa vlastne prihlásila z trucu, iba tak, potom ma to nejak vzalo, nečakané dvorenia, písmenká, ktoré hladili dušu, občasné stretnutia, ktore predišli môjmu očakávaniu a tak jak moje srdce zahorelo, tak aj umrelo. Doslova v nenávisti otvárané chlípne rp-čky, keď už som mala strach, že mi napíše vlk z červenej karkuľky alebo 7-hlavý drak, prestala som úplne reagovať na tieto rýchle správy a jediné, kvôli čomu som sa prihlásila, bol horoskop - prečítala a zas vypla. Až do okamžiku, keď som na bočnej strane uvidela fotku v domienke, že je to môj zákazník, napísala som rýchle rp so znením "čav feši, čo ty tu,, isto už tušíte, že išlo o omyl a ja s tým kvázi omylom som dnes už jeden a pol roka. Volá sa Miroslav, sme šťastní a moje deti tiež. On sám deti nemá a budúci rok sa stane dedkom. Keby sa mi toto nestalo, nikdy by som tomuto príbehu neverila, predsa toto sa nedá vymyslieť, to je život Život jednej zarytej puritánky, ktorá zanevrela a zaprisahala sa, že na pokeci nenájdeš nikdy nič dobrého a dnes v spokojnosti užíva šťastné dni z pokecovou láskou.
Takže milé dámy, nevzdávajte sa, nikdy nevieme, kedy a na koho natrafíme.