Volám sa Ivana a na pokeci som našla svojho prieteľa Juraja. Teraz v marci (16. 3. 2015) to budú 4 roky, čo sme spolu. Ani jeden sme nič nehľadali a predsa sme sa našli. Presnejšie priateľ našiel mňa a napísal prvý. A najväčšie prekvapenie bolo, keď sme zistili, že sme z jednej dediny dokonca z vedľajšej ulice. Predtým sme sa nikdy nestretli a len vďaka pokecu som spoznala toho najúžasnejšieho muža na svete. Nejaký čas sme si písali a potom sme sa aj stretli. Zo začiatku to nebola láska, až neskôr sme sa do seba zamilovali... Juraj si ma získal svojou vytrvalosťou, ako sa neustále snažil dobíjať moje srdce.. až sa napokon do neho dostal a bude tam navždy.. Milujem svojho priateľa nadovšetko a aj vďaka pokecu som šťastná.

pokec mi dal v zivote vela skusenosti. nasla som tu ludi, s ktorymi si dobre rozumiem, kamosku, s ktorou sme ako sestry a na pokeci som nasla aj lasku svojho zivota

zmenil sa mi moj zivot naplno vdaka pokecu, lebo kvoli pokecu sa mozem spoznat s kym chcem a pisat si s kym chcem a som rad, ze mozem chodit na pokec a dakujem tym ktori ten pokec vymysleli

Zdravím vás. Aj ja by som sa chcela podeliť s vami o môj príbeh. Hlavne by som chcela dať nádej všetkým hendikepovaným, ktorí na pokeci.sk trávia veľa času a myslia si, že pre nich láska neexistuje. Existuje, len treba hľadať. Ja som dôkazom, že sa to dá. Len poďme pekne po poriadku. Možno som mala šťastie, možno to bol osud. No 20. 1. 2009 obyčajný zimný deň a veľká nuda. Bola som 5 mesiacov registrovaná na pokeci, keď som si začala písať s chlapcom. Chýbala mi spriaznená duša. Samota je zlý spoločník. Slovo dalo slovo a rozbehlo sa písanie. Veľa-krát to bolo dlho do noci. Po mesiaci sme sa rozhodli, že sa stretneme. Medzi nami bola vzdialenosť 35 km, no on do môjho mesta dochádzal za prácou. Napokon sme sa stretli. Hoci naše prvé stretnutie nedopadlo najlepšie a prinieslo aspoň mne sklamanie, on bol vytrvalejší. Cez pokec.sk sme si písali ďalej. Dohodli sme sa, že sa ešte stretneme. A od toho stretnutia sme spolu už viac ako 5 rokov. Nevravím, že to boli super roky. Boli aj pekné chvíle, prišli aj hádky. No vzájomnou toleranciou, úctou a láskou sa to dá. Treba kompromis, treba aj odpustiť. Som rada, že ho mám. Je mojou nádejou, oporou a veľkým priateľom. Neverila by som, že cez sociálnu sieť si nájdem priateľa, ktorý je pre mňa všetkým.
Ďakujem, pokecu.sk, že spája aj takých ľudí.

Ani neviem ako začať s písanim. Môj príbeh pokecový je asi takýto: na pokec som sa vlastne prihlásila z trucu, iba tak, potom ma to nejak vzalo, nečakané dvorenia, písmenká, ktoré hladili dušu, občasné stretnutia, ktore predišli môjmu očakávaniu a tak jak moje srdce zahorelo, tak aj umrelo. Doslova v nenávisti otvárané chlípne rp-čky, keď už som mala strach, že mi napíše vlk z červenej karkuľky alebo 7-hlavý drak, prestala som úplne reagovať na tieto rýchle správy a jediné, kvôli čomu som sa prihlásila, bol horoskop - prečítala a zas vypla. Až do okamžiku, keď som na bočnej strane uvidela fotku v domienke, že je to môj zákazník, napísala som rýchle rp so znením "čav feši, čo ty tu,, isto už tušíte, že išlo o omyl a ja s tým kvázi omylom som dnes už jeden a pol roka. Volá sa Miroslav, sme šťastní a moje deti tiež. On sám deti nemá a budúci rok sa stane dedkom. Keby sa mi toto nestalo, nikdy by som tomuto príbehu neverila, predsa toto sa nedá vymyslieť, to je život Život jednej zarytej puritánky, ktorá zanevrela a zaprisahala sa, že na pokeci nenájdeš nikdy nič dobrého a dnes v spokojnosti užíva šťastné dni z pokecovou láskou.
Takže milé dámy, nevzdávajte sa, nikdy nevieme, kedy a na koho natrafíme.

Moje meno je Martina, na pokeci som nasla svoju Lasku, manzela a najlepsieho priatela! bola som v komplikovanom vztahu, ktory ma ubijal, a jedine vychodisko bol rozchod, v tom case som na pokeci nasla butlavu vrbu, svojho, uz, manzela, chlapca co ma vypocul a dal par rad. vsetko sa to zacalo nevinnym prispevkom na plochu : " je tu niekto z Bojnic?" na co som sa ja, bojnicanka chytila :-) a napisala som mu ze ja som z Bojnic a ze co potrebuje, hladal totiz jeden Bar. dva mesiace sme si pisali, denno-denne, až zrazu nas kontakt utal, prestal! V priebehu tychto dvoch mesiacov som sa ja s mojim byvalym priatelom rozisla, a zila si svoj zivot slobodnej baby, az do chvile kym sa mi opat Luki neozval, pytal sa ako sa mam, co mam nove a pozval ma na rande, potesila som sa a pozvanie som prijala, no sklamanie bolo ked Luki na rande neprisiel, a ja som cakala a cakala, smutna som sla domov :-( na druhy den sa mi ozval a velmi ospravedlnoval, no hnev bol stale vo mne, snazil sa to nahradit novym terminom nasho rande, tak si vravim ok, skusim to, tak navrhol na vikend nase stretnutie, dohodli sme sa ze si v sobotu napiseme, a zrazu prisla sobota, Luki bol cely vikend neprihlaseny a ozval sa opat az v pondelok, co som si povedala a teraz ja s tebou koncim!! kontakt opat utal na par dni a povedala som si ze je len klamar a ma silne reci. po kratkej odmlke sa Luki opat ozval, nenapadne otazky a zdvorile vety a ja som uz automaticky bola chladna a pytam sa " co chces", ked Luki vravi, konecne ta spoznat, tak vravim ok tak udam miesto a cas, dobre?! a Luki suhlasil, tak vravim o 19 hod bud pri nemocnici v Bojniciach, a po tejto vete sa zacal vykrucat ze nevie ci je to dobry napad, a ja mu vravim: od teraz mi uz nepis, nemam na to nervy, a jeho odpoved bola, na to nikdy nezabudnem : VIES JA SA BOJIM ZE SA ZAMILUJEM!!! a ja jemu ako sa mozes zamilovat, ved ma nepoznas, a jeho nasledujuca odpoved bola: o 19 som pri nemocnici, bud tam! na to sa odhlasil a mna chytila panika, pretoze to bolo za hodku a pol,chystala som sa, licila som sa, pozicala si maminine cizmy a isla teda pred nemocnicu, o 19 hod tam bol ten najkrasnejsi muz, prisiel ku mne, ja som bola od hamby cela zkamenela, prihovoril sa mi, nase prve rande bolo krasne, romanticke, prechadzka v kupeloch, jazierko a ticho :-) od toho dna sme sa videli kazdy den, po roku prisli zasnuby, spolocne byvanie, dnes je to pol roka co sme manzelmi, a viete preco na tie stretnutia pred tym neprisiel? pretoze moj Lukasko bol poctivý baník ktorý pracoval na zmeny, a bal sa mi to povedat , aby som neohrnula nosom nad banikom! a ten moj banik, je ten najlepsi chlap!
pokec mi nasiel manzela, lasku zivota, ktory mi dal domov, zazemie a krasnu rodinu!!! dakujem Pokecu, ze mi ŤA dal!!!

našla som tu svoju polovičku :) je všetkým čo potrebujem :) robí ma šťastnou už len tým, že je :3 moje "malé" punkáčako :3

Bol to obycajny nudny oktobrovy vecer a zrazu napisal ON :) Po mesiaci pisania sme sa stretli a bola to magicka laska, akoby sa pozname uz roky... Preskakali sme cez dobre aj zle, zacali sme spolu byvat a tento mesiac oslavujeme nas spolocny 2. rocik a verim tomu, ze nie posledny. :)
Žanet a Filip :)

Moja láska, s ktorou som veľmi šťastný a budem ju milovať navždy. Nikdy v živote som sa necítil tak úžasne, ako sa cítim s ňou a to, že mi pred pár rokmi napísala tuto na pokeci je úžasné. Nečakal by som, že môže sociálna sieť takto spojiť dvoch ľudí :) ďakujem Vám

Tu na pokeci som spoznala svojho budúceho manžela. Napísal mi, dohodli sme kávičku a v apríli sa budeme brať :)