Pred niekoľkými rokmi, keď som začal používať pokec, som ani netušil, čo ma čaká. Písal som si s viacerými babami, no vždy to bolo len na internete, až jedného dňa mi napísalo jedno dievča. Bola zlatá, ale chcel som niekoho iného, to dievča bolo tak dotieravé, :D že som si ho veľmi obľubil a stali sme sa najlepšími priateľmi. Po roku prišlo prvé stretnutie. Keď som ju uvidel prvýkrát naživo, bolo to niečo neopísteľné, proste som sa zamiloval. :) Po pár dňoch od stretnutia sme sa dali dokopy. V súčasnosti sú to dva roky aj pár mesiacov, čo sme spolu a MILUJEM JU čím ďalej, tým viac a viac.

Ako zmenil Pokec môj život? Tak to by mohla byť slohová práca aj na 5 veľkých husto zapísaných strán. Myslím, že úplne bude stačiť, ak priložím moju prvú profilovú fotku a fotku, na ktorej vidno "pokecoidné zmeny" :) ♡♡♡♡

Na pokeci som registrovaná od 12-tich rokov. Spoznala som tu veľa ľudí a aj jednu výnimočnú osobu. Po napísaní na plochu, či niekto nepokecá, sa mi ozval jeden chalan. Na fotke vyzeral celkom sympaticky, býval asi 30 km odo mňa. Písali sme si dlhé mesiace. Stretli sme sa, až keď som nastúpila na strednú školu do mesta jeho bydliska. Vtedy sme sa stretli prvýkrát. Zarozprávali sme sa a ostali v kontakte. Boli sme kamarátmi. Písali sme si asi 6 rokov, rozoberali všetko, sem-tam sme sa aj stretli. Počas tých rokov mal on nejaký vzťah, aj ja som chodila s niekym iným.
Pred dvoma rokmi sme boli obaja v štádiu, keď sme sa so svojimi polovičkami rozišli. Dohodli sme sa na spoločnom stretnutí, jednom, dvoch...Až nám to prerástlo do vzťahu. Mesiac pred našim výročím sme sa vybrali na spoločný výlet do Paríža - jedného z mojich vysnívaných miest. No a práve tam ma môj priateľ požiadal o ruku. Priamo na samom vrchole Eiffelovej veže. :)
Vďaka pokecu si dnes prezerám svadobné šaty a spolu s mojim snúbencom plánujem svadbu. :)

Dobrý deň, môj príbeh sa začal odvíjať tiež tu na pokeci... Prihlásil ma môj syn, napísal profil, pridal fotku. Chcel, aby som neostala sama po smrti môjho prvého manžela. Bola som veľmi prekvapená, aj trochu šokovaná, neverila som tomu, že by sa prostredníctvom pokecu v mojom živote niečo zmenilo.
Najskôr som si upravila profil, pretože jasne naznačoval, že ho písal mladší človek a zrušila som si fotku... Takto, tak trochu v anonymite a s trochou nedôverčivosti, som si začala sem-tam písať. V mojom profile som jasne naznačila, prečo som na pokeci, že si nikoho nehľadám a tak podobne. Musím ešte doplniť, že v mojom profile stálo, že milujem koncerty, ale ešte som na žiadnom nebola, ale nebránim sa, ak ma niekto pozve. Ten niekto sa veru našiel a pozval ma na koncert do Prahy na LINKIN PARK... TEN sa však žiaľ neuskutočnil - zrušili ho... Ale nastal čas zbierania húb a blížil sa čas vianoc. Každy sa na pokeci chválil fotkami s nazbieraným množstvom húb, len ja som nemala nič až dovtedy, kým som nespomenula môjmu pokecovému kamarátovi, že nemám nazbierané nič... Bol koniec októbra a my sme sa dohodli, že ideme na huby. Neverila som, že niečo nazbierame, ale na prvé stretko som prisľúbila, že prídem... Bola sobota ráno, u nás pršalo, ale kamarát nevolal, že sa stretko ruší, a tak som vyrazila... cestou sa mi honili myšlienky, aká som blbá, že idem do lesa s neznámym človekom, že čo ak sa z neho niečo vykľuje a tak podobne. Zašla som do tesca nakúpiť niečo na jedenie a v danom meste nepršalo, tak som sa vybrala na miesto stretnutia. Čakal ma mladý muž, vek okolo 40, sympaťak, vôbec nepôsobil nedôveryhodným dojmom a tak som presadla do jeho auta a išlo sa do lesa... Cestou som zisťovala čoraz viac, že sa nemusím obávať, bol milý, dôveryhodný a nazbieral mi plný košík húb, aj keď sme zmokli a nič nezjedli z toho, čo som nakúpila. Zašli sme preto do reštaurácie, kde podávali zverinu, objednali jelení guľaš, vypili kávu a neustále komunikovali a spoznávali sa. Ja som v stretnutí videla len nazbieranie húb a nového kamaráta, ale ON sa zaľúbil hneď na prvom stretku - v lese ma neustále pozoroval, pri rozchode špekuloval, či ma smie pobozkať a mne bolo z toho aj smiešno, ako sa milo snažil.... A snažil sa aj neskôr, písal, pozýval na stretnutie a to sa mi na ňom zapáčilo, že bol úprimný pravdovravný, priznal, že je síce ženatý, ale už podal o rozvod a že si hľadá partnerku na celý život, že sa veľmi sklamal a netúži len po využití a potom zbohom... Ja som po dalšom partnerovi vtedy netúžila, ale aj sama som ostať nechcela, brzdil ma vekový rozdiel - je o 10 rokov mladší... Ale nedal sa odradiť, postupne sme sa spoznávali a ja som v tom čase nastúpila na 4-týždňové liečenie do Trenčianských Teplíc. Odviezol ma a lúčenie už bolo ťažšie ako som si myslela, ten čas odlúčenia spravil svoje a ja som si uvedomila, ako mi jeho spoločnosť chýba. Po dvoch týždňoch, keď ma prišiel navštíviť, som bola šťastná, už som vedela že budeme spolu, že to skúsime... Pobyt v kúpeľoch skončil a keď prišiel pre mňa, už som vedela, že na blížiace sa Vianoce bude bývať so mnou. Dohodli sme sa, že najviac sa spoznáme a zistíme, či naozaj patríme k sebe, ak budeme spolu, spolu aj pri neočakávaných situáciách nielen pri stretávaní pri káve, keď sa človek inak správa...
Po rozvode o pár mesiacov /v marci/ bol šťastný, uvolnený, spokojný. Nažívali sme si spokojne, dobre a už prešlo sedem rokov, čo spolu žijeme. Po troch rokoch spolužitia náš vzťah dospel až k svadbe, žijeme si spokojne a keď poviem, že počas siedmych rokov neprebehla medzi nami ani jedna hádka, asi ťažko uveríte, ale je to tak. Manžel mi vždy tvrdí, že hľadal manželku presne takú, ako som. To, čo nikdy nemal, našiel vo mne a môžem zodpovedne prehlásiť, že aj ja som spokojná, šťastná a už mi vôbec nevadí veľký vekový rozdiel. Našla som obetavého, milého, zodpovedného človeka, ktorého si nesmierne vážim a ktorý je mojou oporou. Tak ho prijala aj moja rodina, môj syn a dcéra. Preto už verím, že aj prostredníctvom internetu - pokecu sa dá spoznávať a veru aj nájsť šťastie... Ďakujem, som rada, že ma syn prihlásil a tvorcom tejto stránky patrí moje veľké dakujem...
Alena

MNE OSOBNE ZMENIL ZIVOT. NASIEL SOM TU NOVYCH LUDI S KORYMI SI PISEM ALE LASKU SOM TU NENASIEL. ASI MAM VELA ROKOV.

Tak keď som sa prvýkrát prihlásil na Pokec, nečakal som nič extra, lebo vlastne už každý používal Facebook. Ale postupom času som zistil, že aj Pokec má niečo doseba. Myslím tým, kým na obyčajných socialnych sieťach môžete kontaktovať ludí, ktorých poznáte, tak tu je to práve naopak. Môžete spoznávať ludí bez ohladu na to, ako ďaleko bývajú alebo akého veku sú a to sa mi páči na pokeci a spoznal som tu veľa dobrých kamarátov. :)

Ahojte, chcela by som Vám vyrozprávať svoj príbeh. Bol pondelok a chystala som sa do práce. Môj pracovný deň prebehol veľmi rýchlo a po pracovnej dobe mi volala kamarátka a zrušila naše stretnutie, tak som šla na nákup a domov. Po ceste v aute som rozmýšľala, čo budem robit? Vôbec som sa netešila, pretože som vedela, že ma čaká dlhý a nudný večer. Po príchode domov som vybalila nákup, osprchovala sa, navečerala, zapla televízor a klasika prepínanie programov, pretože bola samá reklama. Takže nasledovalo vypnutie telky, zapnutie rádia, pohodlne som si sadla na gauč naliala vínko a prihlásila sa na pokec. V jednej nemenovanej miestnosti ma zaujal jeden nick. Klikla som si naňho a zbadala usmiateho chlapca, ktorý sedel pred stromčekom v červenom tričku. Rozhodla som sa, že mu napíšem. Komunikácia sa veľmi rýchlo rozbehla, necítila som sa byť sama, pretože mi robil spoločnosť síce cez internet, ale aj to sa ráta. Keď som mu napísala, že budem končiť vzhľadom na to, že ráno vstávam do práce, vymenili sme si tel. čísla. Na ďalší deň som dostala sms s pozvaním na rande. Naše prvé rande, veľmi som váhala, ale nakoniec som sa nechala prehovoriť. Stretli sme sa v meste, pozval ma na pizzu. Musím povedat, že bolo úžasne. Stretávali sme sa asi pol roka, až raz mi napísal sms s textom ,,Ahoj, prosím Ťa môžeš mi poradiť? Milujem jedno dievča, spoznal som ju na pokeci a chcel by som sa jej opýtať, či cíti to isté a môžme si začať hovoriť pár". Po prečítaní prešli mojím telom zimomriavky a ja som vedela, že je to chlap môjho života, sme spolu 7 rokov a máme 3-ročného syna a zakaždým si spomenieme na naše začiatky a hlavne na stránku www.pokec.sk. Ďakujem Vám.

Pokec mi zmenil život k lepšiemu. :) Asi dva mesiace som každé ráno chodila do práce autobusom, ale vždy som meškala, tak mi asi 3x zastavil šofér a počkal ma. Potom sme sa dali do reči, ale žiadny kontakt sme na seba nemali. Po vianočných sviatkoch mi v autobuse povedal, že keby nebolo pokecu, ani nemá čo cez Vianoce robiť, ale že aj mňa tam zazrel. Vďaka tomu sme si vymenili nicky, čo bol náš jediný kontakt, dohodli sme prvé spoločné stretnutie a viem a verím, že tých stretnutí bude viac. :) Začína sa nám vďaka pokec.sk tvoriť pekný vzťah, tak dúfam, že nám to stretávanie vydrží a bude z toho láska na celý život. :)

Vzdy som si myslela, ze stastna nebudem, ale vdaka Pokecu som nasla svoju pravu lasku. Dakujem.

tak to je cudny pribeh. zacalo to tym, ako som sa musel starat o mamu a hladal nejake znamosti na internete. bol som dost plachy a uzavrety, tak stretka nejako nezaberali na mna, az mi raz napisalo jedno dievca ohladom kremov a vonaviek. :) bolo to presne pred tromi rokmi. pochadzala z kosic a ja z okolia sniny. nieco ma na nej tak velmi ocarilo, ze som sa chcel s nou stretnut a to som este nevedel, co ma caka. boli sme spolu pri spievajucej fontane, ten den si budem pamatat navzdy, lebo to bol najkrajsi den mojho zivota. ani neviem, ako a kedy a dali sme sa dokopy. no problem zacal byt v dialke a v tom, ze 24-hodinova starostlivost, no nasli sme nejake medzery a stretavali sa. asi o 3 mesiace mojej mame zlyhali vsetky organy a to dievca prislo na pohreb aj so svojim otcom, kde povedal, ze mam prist byvat k nim. tak sa stalo aj po pohrebe do 1 dna som odtial odisiel. nasiel som si pracu, mam pri sebe zenu, co ma miluje, som sebavedomy v cieloch, o ktorych som predtym iba snival a to vdaka pokecu. a vdaka pokecu sa stal zo mna aj lepsi clovek. nebyt tohto portalu, neviem, co by sa dialo dalej po jej smrti a som rad, ze som nasiel svoju partnerku prave tu, lebo mi prevratila cely zivot naruby a zacal som stavat krasny novy svet vokol seba. toto je moj pribeh, ako mi pokec zmenil zivot.