moj pokec mi pomohol dost v láske i v pratelstve, ale hlavne v laske. od zaciatku co som ho zacal pouzivat to bolo cele 3 roki smutnych rozchodov aj peknych chvil stravenych s mojimi kamosmi a aj chatovanim sievcatami :P, mam mnoho spomienok ulozenich v mojich fotoalbumoch a aj vo videoalbumoch. mam tam vsetko co som kedy prezil su to najkrasie spomienky ktore mam, ale to najkrasie je ze si mozem v tejto chvili chatovat s mojou laskou ktoru nadovsetko milujem ...........dakujem pokec :D

Dobry den, uz som sem pisala no moj pribech nebol dokonceny. Detstvo som prezila s otcom alkoholikom, moja maminka mala 7 deti, otec ju aj nas bil na dennom poriadku. Detstvo? ......strasne. Ked som mala osemnast, vydala som sa za prveho muza, s ktorym som chodila, s nadejou, ze sa oslobodim od vsetkeho. Moj manzel pil zo zaciatku, ale nie velmi. Mala som tri deti krasne, no manzel sa zmenil, o deti sa nestaral a ked, tak malo. Roky isli a ja som si zvykla na zivot plny stresov, hadok a aka som nemozna. Vsetky veci, ktore spravila, boli zle, az som sa naucila verit, ze som memozna, aj ked moje srdce stale verilo, ze sa polepsi, prestane pit. Deti dpspeli a manzel bol cim starsi tym gresivnejsi, dokonca syna skrtil pat rokov dozadu, ked som bola v praci. Unavena som prisla ako kôn z prace, no doma opity muz ma cakal s vycitkami. Ked som prisla pred par rokmi o pracu a deti dospeli, rozhodla som sa nasu financnu situaciu zvladnut tym, ze pojdem pracovat ako opatrovatelka do rakuska s nadejou, ze to pochopi. Tato praca je velmi tazka, hlavne na psychiku, o to viac, ze nemam doma ziadnu oporu. Ked pridem domov, caka ma opity muz, praca v zahrade, platenie sekov a urazky. Verte mi, bola som na pokraji zufalstva. V rakusku mam net, aby som sa mohla spajat s detmi, znamymi a jeden vecer mi prisla nevinna rp, ze ako sa mas. Odpisala som, ze dobre, aj ked to nebola pravda, no ten chlap pisal dva roky, ale ozaj len pozdravil. Po nejakom case sa nase pisanie zmenilo na kazdodene a kedze bol stale tam, pomahal radit (nie v zlom), bol kamos a ja tazko nadvazujem znamosti. Stal sa pre mna butlava vrba. Po dlhsom case sme si dali nezavazne stretko, na ktorom som zistila, ze snad taki muzi jestvuju. Zacal mi davat tolko sily, ze som mala az strach. Muz ostal muzom, no stale som ho nepodviedla. Po jednom incidente, po ktorom sa vyhrazal zabitim, som si zbalila kufre a sla ku sestre a do prace smer rakusko s myslienkou, ze stacilo, ze sa uz nevratim. Hned som podala ziadost o razvod, ktory ma byt 9.6. a vdaka mojmu muzovi som prestala verit, ze muzi viedia byt aj mili a laskavi. Priatel stoji pri mne a chce mi pomoct. Manzel sa vyhraza, ze rozvod nepodpise a bude mi nadalej robit zle, no po dlhom case som mozno nasla niekoho, pri ktorom zistujem, ze zivot je o inom, nez o strachu. Keby nebol net, tak mozno som tu neni ani ja, aj ked to nemam vyhrate s rozvodom, ale chcem dat jednu radu, ...... zeny nebojme sa agresivnych muzov, budme silne!
Pokecu srdecna vdala.

Sranda, že som vždy opovrhovala pokecom a podobnými zoznamkami a práve vďaka POKECU som sa zoznámila s mojou milovanou láskou s ktorou som doteraz, a sme spolu jeden nádherný rok...
Len tak náhodne som sa zaregistrovala, hlavne teda kvoli emailu, a na druhý deň som sa z nudy prihlásila. A v tom mi na písal ON...
Poznal ma z videnia, ale neveril, že som to ja, lebo nick som mala deň vytvorený a 0 priateľov...Zrejme si myslel, že ide o nejaký podvrh...Bol prvý, s kým som bola ochotná sa zoznámiť, aj keď cez internet, ale zistili sme, že máme toho veľa spoločného, a zo vzájomnej zvedavosti sme sa stretli....;)
Nič nie je náhoda...a práve vďaka Pokecu som stretla niekoho úžasného na kom mi záleží najviac na svete. :)

Tak ako mnohým, čo sem chodia, aj mne pokec zmenil život. Pred 6-timi rokmi som odoslala obyčajnú RP, no ako sa ukázalo časom, nebola vôbec obyčajná. Pár slov mi zmenilo život. Našla som si tu svojho priateľa, s ktorým sme už vyše 5 rokov. Spoznali sme sa len vďaka pokecu, medzi nami bolo vyše 300km, no táto stránka to prekonala a medzi 2 ľudmi vzniklo neskutočne silné puto. Časom sme začali k sebe cítiť niečo krásne - Lásku !! Písali sme si, stretávali sa a užívali sme si jeden druhého. A čo je s nami dnes? Dnes už zdieľame spoločnú domácnosť, plánujeme našu budúcnosť a nikdy nezabudame na to, kde sme sa našli a že pokec.sk nám zmenil život a spojil naše životy <3

Este zatial mi nepomohol najst milovanu polovicku ale pomohol mi najst vela kamaratov a kamaratok, to je zatial vsetko.

Vďaka pokecu som sa spoznala môjho najlepšie priateľa na svete. Začalo to tak že tu sme si len písali a nakoniec sme zistili že máme spoločných priateľov.. vôbec sme sa nestretávali a po dvoch rokoch nás niečo spojilo a verím že už nás nič nerozdelí :) milujem ťa maco <3

Pokec doprial aj nám lásku, sme spolu už 3,5 roka. Svoju lásku sme spečatili manželstvom aj 2,5 ročným synčekom.

Vďaka pokec-u mám skvelých kamaratov: Všetko začalo slovom "Ahoj". Ďakujem pokec. ;-)

Našiel som si tu to najlepšie, čo tu mohlo byť, a to svoju najlepšiu priateľku, ktorú som tu stretol úplne náhodou :)

Môj príbeh sa začína 21. 3. 2013 ..keď sa na mojom profile zjavil odkaz od neznámeho ...: "si pekna baba
pekne mas o sebe napisane" ,,,,,,,,,len pár slov a tak veľa mali v sebe ukryté. Začalo sa nekonečné písanie. Neodradil ho ani môj profil, kde píšem o 4 deťoch, ktoré mi "skáču" po hlave :) , ani veľkosť mojej postavy, na ktorej by si pochutnal asi každý kanibal .....Bral to len ako žart z mojej strany a tak mu to nedalo a prišiel sa osobne presvedčiť, čo dokážu moji 4 čerti ...nezľakol sa a zostal! Už je to 2 a pol roka, čo spolu žijeme a zatiaľ ani jeden z nás nebanuje... Deti skrotli a volajú ho tatinom, aj keď nieje ich bio, ale to nevadí, lebo otcom nie je ten, čo dieťa splodí, ale ten, čo ho vychová....Teraz si prajem už len jediné...nech ho neopúšťa zmysel pre humor, pevné nervy a božia trpezlivosť.