15snehulienka15
Dobry den, uz som sem pisala no moj pribech nebol dokonceny. Detstvo som prezila s otcom alkoholikom, moja maminka mala 7 deti, otec ju aj nas bil na dennom poriadku. Detstvo? ......strasne. Ked som mala osemnast, vydala som sa za prveho muza, s ktorym som chodila, s nadejou, ze sa oslobodim od vsetkeho. Moj manzel pil zo zaciatku, ale nie velmi. Mala som tri deti krasne, no manzel sa zmenil, o deti sa nestaral a ked, tak malo. Roky isli a ja som si zvykla na zivot plny stresov, hadok a aka som nemozna. Vsetky veci, ktore spravila, boli zle, az som sa naucila verit, ze som memozna, aj ked moje srdce stale verilo, ze sa polepsi, prestane pit. Deti dpspeli a manzel bol cim starsi tym gresivnejsi, dokonca syna skrtil pat rokov dozadu, ked som bola v praci. Unavena som prisla ako kôn z prace, no doma opity muz ma cakal s vycitkami. Ked som prisla pred par rokmi o pracu a deti dospeli, rozhodla som sa nasu financnu situaciu zvladnut tym, ze pojdem pracovat ako opatrovatelka do rakuska s nadejou, ze to pochopi. Tato praca je velmi tazka, hlavne na psychiku, o to viac, ze nemam doma ziadnu oporu. Ked pridem domov, caka ma opity muz, praca v zahrade, platenie sekov a urazky. Verte mi, bola som na pokraji zufalstva. V rakusku mam net, aby som sa mohla spajat s detmi, znamymi a jeden vecer mi prisla nevinna rp, ze ako sa mas. Odpisala som, ze dobre, aj ked to nebola pravda, no ten chlap pisal dva roky, ale ozaj len pozdravil. Po nejakom case sa nase pisanie zmenilo na kazdodene a kedze bol stale tam, pomahal radit (nie v zlom), bol kamos a ja tazko nadvazujem znamosti. Stal sa pre mna butlava vrba. Po dlhsom case sme si dali nezavazne stretko, na ktorom som zistila, ze snad taki muzi jestvuju. Zacal mi davat tolko sily, ze som mala az strach. Muz ostal muzom, no stale som ho nepodviedla. Po jednom incidente, po ktorom sa vyhrazal zabitim, som si zbalila kufre a sla ku sestre a do prace smer rakusko s myslienkou, ze stacilo, ze sa uz nevratim. Hned som podala ziadost o razvod, ktory ma byt 9.6. a vdaka mojmu muzovi som prestala verit, ze muzi viedia byt aj mili a laskavi. Priatel stoji pri mne a chce mi pomoct. Manzel sa vyhraza, ze rozvod nepodpise a bude mi nadalej robit zle, no po dlhom case som mozno nasla niekoho, pri ktorom zistujem, ze zivot je o inom, nez o strachu. Keby nebol net, tak mozno som tu neni ani ja, aj ked to nemam vyhrate s rozvodom, ale chcem dat jednu radu, ...... zeny nebojme sa agresivnych muzov, budme silne!
Pokecu srdecna vdala.
Čítať viac