Ahoj Pokec.
Chcem vám napísať svoj príbeh. Na Pokec som sa prihlásila veľmi dávno s očakavaním, čo príde a prišiel. Jeden neznámy, s ktorým som sa stretla na káve s tým, že ak budú sympatie na oboch stranách, tak to budeme rozvíjať ďalej. Ale mne prvé stretnutie nedalo veľa a moje očakávania neboli naplnené, tak som zo stretnutia odchádzala s tým názorom, že to nie je to, čo som hľadala. Ale on zavolal na druhý den, že dáme prechádzku, tak som si povedala, že za to nič nedám. Prechádzali sme sa, zhovárali a bolo nám fajn a tak sa naše stretnutia znásobovali. Vedeli sme, že to nemôžeme, keďže sme obaja zadaní, ale zároveň sme vedeli, že nám niečo chýba. Bolo to tajné, ale krásne a časom sme prestali vnímať realitu a nebezpečenstvoa tak nastali problémy. Rodiny začali niečo tušiť a začalo sa rozhodovanie, čo ďalej. On sa dokázal rozviesť, lebo jeho problémy v manželstve boli dlhodobé, ale ja som sa stiahla do uzádia a nechala som ho ísť vlastnou cestou. Verím v to, že našiel svoje šťastie a prajem mu to z celého srdca. Bolo to dávno, ale verte, či nie, myslím naňho dodnes a vždy pri spomienke naňho sa pousmejem a hreje ma pri srdci. Neľutujem jediný deň, jedinú minútu strávenú s ním a som mu vdačná za krásne chvíle. Nie vždy človek jedná správne, ale ak nie je čo ľutovať, tak je to krásne...

Ja som prostredníctvom pokecu spoznal svoju snúbenicu. Pamätám si na to, ako keby to bolo včera. Sedel som pred pc a mal som zapnutý Pokec. S nikým som si nepísal, len tak som mal zapnutý pokec a čítal som si niečo. A zrazu pozerám RP, len tak z čista jasna. Otvoril som a prvé, čo som si všimol, že mi napísalo to najkrajšie dievča. :) Rozhovor začal tak nevinne, že Ahoj :D. No naša konverzácia sa rozvinula až tak, že sme si písali od 19:00 do 05:30 rána. Potom sme obaja padli od únavy a šli sme spať. Obaja sme dlho nespali, bolo asi 11:00 hodín a písali sme zas. Už počas tých pár hodín písania sme zistili, že si dokonale rozumieme a sme rovnakí a tak sme sa dohodli na stretku. Dohodli sme sa na 20:30 večer, bol som tam o 15 minút skôr plný obáv a v napätí, ako to celé dopadne. Bolo 20:30 a ona nikde, povedal som si nevadí, mešká. Prešlo 10 min a stále nič, potom prešlo 30 minút a stále nič. A tak som sa sklamaný pobral domov. Sadol som smutný na trolejbus a ako sme sa tak blížili k zastávke, tak som zbadal dievča, ktoré som poznal len z fotky, dievča s ktorým som sa mal stretnúť. Hneď som vystúpil, ona si ma nevšimla a tak som začal utekať za ňou. Zaostával som asi tak 200 m za ňou. Keď prišla na miesto stretnutia, videl som ako ma tam hľadá, aká bola sklamaná. A potom som sa objavil, očká jej žiarili a ja som mal motýliky v bruchu. Potom sme sa šli prejsť, boli sme spolu až do 01:00 rána. Na ďalši deň sme sa stretli zas a odvtedy sme spolu každý jeden deň, ale naozaj každý jeden deň. Ja si nepamätám deň, či týždeň, ba či mesiac, čo i len jeden deň by sme neboli spolu. A vôbec sa nehádame. Ako tak plynul čas, som zistil, že ešte z nikým som si tak dobre nerozumel, ako s ňou. A tak som ju požiadal o ruku. A som šťastný, že vďaka pokecu som spoznal dievča, lásku svojho života.

s mojím manželom som sa náhodou zoznámila pred 4 rokmi práve cez pokec....zo začiatku sme si písali, po 2 mesiacoch stretli a sme spolu do dnes....je vtipné, keď sa nás známi pýtajú, ako sme sa zoznámili a povieme cez pokec

áno, na pokeci som naśla veľa kamarátov a dobrých ľudí

Nas pribeh zacal na pokeci. Jedneho dna som bola na pokeci a hladala som niekoho, s kym by som si rozumela, az som nasla toho praveho a zacala konverzacia. Ja som napisala a cakala, kym odpise. Ani som uz tomu neverila, kedze som nemala fotku, az mi zasvietila sprava. Zacali sme si pisat, az ma pozval na rande. Bola som nadsena a pripravovala sa na vecer. Mali sme dohodnuty cas o 16 hod v centre mesta. Kedze dost meskal, tak som sla do obchodu, az mi volal, ze bude meskat, ze si chce skocit do obchodu. Ale osud to vzal do svojich ruk, bol v tom istom obchode ako ja. Ked som bola pri pokladni, on bol priamo za mnou, co som ja ani netusila. Tak nakoniec sme sa stretli, dal mi ruzu a potom sme si sli sadnut a sme kecali a kecali. Potom to slo uz slo dalsie a dalsie za tych par mesiacov mame krasne zazitky a dufam, ze to bude pokracovat dalej. Lubime sa a dufam ze nam to dlho vydrzi ...