Ako zacat.. bol to den ako kazdy iny, ale niecim bol vynimocny. spoznal som jednu užastnu babu. Nikdy som netusil, ze na pokeci si najdem naj kamaratku. Tak k Nessie.. je to sympaticka blondína, nie je ako ostatne blondiny, ktore zvyknu byt namyslene a typy, co nikdy neodpisuju, proste je vynimocna.. je to baba, kvoli ktorej tu dokazem byt aj celu noc a rano vstat do roboty. Ked pred par dnami mi povedala svoj pribeh, tak ma to chytilo za srdce a som si uvedomil, ze je to osoba, ktora potrebuje podporu, oporu a pomoc v tazkych chvilach, v ktorych clovek prestava verit hocikomu na svete. Nikdy som netusil, ako obycajne som pri tebe a nikdy ti nedovolim vzdat sa, moze tak vela znamenat a cloveka podrzat. Nessie mi tiez pomohla, ked ma opustila frajerka, bola pri mne.. upokojovala ma, proste snazila sa mi vycarit usmev, ked sa mi tlacili slzy do oci.
Nikdy som netusil, ako velmi ma moze ahoj od nej skutocne moooc potesit. Je to baba, s ktorou si dokazem napisat aj viac ako jednu 2 vety do odpovede, proste nase odpovede su ako slohove prace. Hlavne nepozostava z 30tisic smajlikov a slova aha. Je to proste clovek, s korym je furt o com. Mam ju strasne rad, najradsej na planete. Macík, ked to citas, tak ano je to o tebe! Dakujem pokecu, ze mozem mat tak uzastnu naj kamaratku v galaxyiiiiiiii :) je mi jedno, ci vyhram alebo nie.. hlavny je pribeh o nej

Vdaka pokecu som spoznala moju jedinu lasku Petka. Presne sa pamatam na datum, ktory sme si zacali pisat 28. 8. 2009. Pisali sme si od rana do vecera a od vecera do rana sme si volavali, takto to slo do 1. 9. 2009. Prislo prve stretnutie, isli sme na kavu na kolibu s nim a s jeho sefom, hned ma ocaril jeho krasny usmev, jeho humor. Po kave ma viezol dole do mesta a chcel mi dat prvy bozk, ktory mu nevysiel :). Den nato som oslavila 18-te narodeniny a mozem povedat, ze som dostala od zivota ten najkrajsi najlepsi darcek, ako mohol byt, dostala som jeho, i ked o par dni neskorsie sme sa dali dokopy. Potom sme chodili spolu na rozne akcie, vylety, dovolenky, spoznavali sme novych ludi. Precestovali sme par Slovenskych miest, v ktorych sme aj byvali. Teraz sme sa z Bratislavy dostali do Zvolena, kazdy z nás ma svoju vytuzenu pracicku. Uz sme spolu vyse 5 rokov a stale sa milujeme. Som pokecu vdacna, ze som mohla mojho Petka spoznat :)

Manžel nás opustil po ťažkej chorobe. Znenávidela som rakovinu...Prečo??? Nikto mi na túto otázku nevedel odpovedať...Som matkou 3 detí, ktoré sú už dospelé. Vďaka nim som toto obdobie prekonala. Veľmi mi pomohli. Nadovšetko ich ľúbim. No chýbal mi niekto, kto by ma objal, chytil za ruku a komu by som sa mohla zdôveriť a "vyplakať" na pleci. Idete po ulici a smutne sa pozeráte na rodinky, páriky, ktoré sa držia za ruku, no Vám ostanú len oči pre plač... Samota bolí. Ale chuť žiť je väčšia. A nádej nezomrela...Mám 49 rokov. Dcérka ma prihlásila na Pokec. Nechodila som tam. Až raz...Narodeninový darček...Plus zadarmo...Skúsila som to. Prezrela som si profily mužov z okolia a zaujalo ma nasledovné motto: "Maj trpezlivosť. V pravý čas sa všetko zmení. Prianie nemôže privolať jesennú nádheru ani prinútiť zimu, aby ustúpila".Aj muž sa mi páčil. Dala som stretko "možno". A vyšla zhoda...Reagovala som na jeho motto...Pokec nás zblížil a vymieňali sme si krásne RP-éčky 2 mesiace. Vždy som sa tešila, čo si nájdem v správičke. Znamenala pre mňa tak veľa. Mali sme veľa spoločného - názory na život, spoločné záujmy, príroda a hlavne sme už neboli sami. Ani On a ani Ja. Až sme správy vymenili za stretnutie. Bolo to krásne. Dodnes rada spomínam na Jeho nádherný úsmev, žiariace oči a na objatie, ktoré nám obom tak veľmi chýbalo. Dnes sme spolu, ľúbime sa a sme obaja veľmi šťastní a aj naše deti. Dakujeme Pokecu a Bohu, že spojil naše osudy a že môžeme byť spolu. Veď milovať a byť milovaný je najväčším šťastím človeka.

Vďaka pokecu som sa stretol s mojou polovičkou.
Sme spolu krásne 4 roky a vďaka tomu som zažil aké je to milovať a byť milovaný v dobrom aj zlom.

Milujem POKEC :)
Vďaka pokecu som sa zoznámila s mojím milovaným , raz som sa prihlásila na pokec , bežne som tam chodila , čítala som čo si kto píše na ploche a zrazu mi napísal jeden chlapec bez fotky že Ahoj veľmi som nezvykla odpisovať chlapcom bez fotky ale keď mi napísal on cítila som niečo čo nikdy pred tým . Tak sme si začali písať každý deň až sme sa stali dobrými priateľmi , písala som si s ním a písala a písala až kým som spoznala jeho život .Trvalo to kým sme sa dali do kopy , ale predsa sme spolu . Sme spolu rok aj tri mesiace a je nám super .Je láskou môjho života a som zato vďačná jedine pokecu :) :*

Spoznal som dievča v marci minulý rok keď mi napísala či si s ňou popíšem,mňa to veľmi prekvapilo,lebo neviem čo ju na mne zaujalo.Tak postupne sme sa rozprávali stále viac a viac mi povedala že ju zaujala fotka a to že som dobrý človek.Po troch týždňoch sme si dali prvé stretnutie a som jej doniesol ružu, čo podľa nej malo ukázať ako dlho budeme kamaráti.Časom sme si porozprávali aj o svojej minulosti a ona mi porozprávala a smutnom rozchode s priateľom,ale ja som stál pri nej a veril som že bude ešte niekedy šťastná.Po určitom čase prišli na rad Vianoce a mňa napadlo,či by sme mohli Nový rok privítať spolu. Tak Radka súhlasila a sme si kúpili aj darčeky.Potom na silvestrovský večer Radka volala s kamoškou a ja som ostal smutný keď som videl aká je ona šťastná so svojím manželom a že ja som túžil byť šťastný s Tebou a preto som začal plakať keď som povedal radkinej kamoške čo k Radke cítim.Potom bola aj Radka smutná,bola z toho v šoku.Tak obidvom nám z tých slov spadli slzy a ja som sa spýtal Radky že prečo plače.Tak som ju pobozkal iba na pery a potom až po troch mesiacoch sme si dali vášnivý bozk a sme sa obidvaja rozplakali a išli nám slzy šťastia.Radke som potom povedal že mám o ňu záujem,ale ona chcela spoznať najprv mojich rodičov,keďže dovtedy to nebolo možné lebo ja žijem chudobným životom a som nechcel aby tu ona v zimných mesiacoch u mňa prechladla.Tak prišla na Veľkú noc keď mi jej mama dovolila aby som Ťa zobral ale mal som ťa aj doniesť späť keďže sa o Teba bála.U nás som Ťa zoznámil s mojimi rodičmi a Radka bola šťastná že ich spoznala a som ju zobral ku rieke kde sa jej veľmi páčilo.Ja som mal z toho radosť,že je Radka taká veselá a keď som ju odniesol domov tak sme rozmýšlali ako a kde sa stretneme.Tak sme sa dohodli že pôjdeme spolu na púť radodoisti.Tam sme oficiálne začali spolu chodiť a potom sme boli šťastní..:) Pred odchodom na púť sme išli na chatku kde sme si povedali čo jeden k druhému cítime.Tak sme spolu už pár mesiacov a máme za sebou aj pár iných výletov a sme veľmi šťastní,že vďaka Pánu Bohu a tejto stránke a vďaka Radke mojej priateľke,ktorá mi prvá napísala sme teraz veľmi šťastný párik.Veľmi pekne ďakujem.Teším sa že mám svoju polovičku vďaka Pánu Bohu,ktorému som vravel,že chcem si nájsť také dievča s ktorým si budem rozumieť.Prajem všetkým návštevníkom tejto veľa šťastia v láske.Radka mi vraví že je rovnako šťastná so mnou a sa veľmi ľúbime.Verím že nám to vydrží navždy.

Môj príbeh je obyčajný , no predsa iný . Je o chlapcovi s ktorým som sa míňala , prechádzali sme okolo seba,no akoby sme sa nevideli. Až pokec spojil naše cesty . Na pokec som chodievala pravidelne, s nikým z pokecu som sa síce nestretávala , ale občas som si s niekym len tak z nudy písala. Nikdy ma tam nikto nejako neuchvátil . Až raz som si tam našla Ahoj. Obyčajné ahoj , ktoré mi zmenilo život. Mala som veľa podobných rp, no práve iba tomuto chlapcovi som odpísala. Obyčajný chalan , však mal niečo čomu som nemohla odolať a chcela som si s ním písať stále a stále. Vyzeral ako ten pokecový záletník , takých ja nemám rada . Však niečo ma k nemu ťahalo. Tak sme si začalo písať od ahoj, ako sa máš ? , až po deň kedy som mu napísala či nepôjdeme spolu von.Áno , dievča chalanovi. Ja som proste vedela že ten chlapec bude raz môj . A tak aj je . Od nášho prvého stretnutia, cez prvú pusu až do teraz . Síce sme spolu iba skoro dva roky , no navždy to bude moja prvá láska. Neskutočne som vďačná pokecu , lebo iba vďaka nemu som spoznala toho najúžasnejšieho chlapca ktorý ma robí tou najšťastnejšou na svete.

Dlhé roky som bol sám. Odjakživa som plachý človek, čo sa týka osobného kontaktu, ale v písomnej forme sa viem "odviazať". Takže mi nezostávalo nič iné, len si nájsť lásku a spriaznenú dušu cez internet. Všetci moji známi a kamaráti boli skeptickí a odhovárali ma, že cez internet nikoho nenájdem, lebo na nete každý len klame a vymýšľa si. No ja som sa riadil svojimi pocitmi a nedal som na ich reči. Spoznal som cez pokec mnoho príjemných a milých ľudí a s kopou z nich to prerástlo do dobrého kamarátstva. Jedného pekného dňa sme si začali písať s jednou príjemnou, veselou slečnou. Postupne sme si písali, spoznávali sa, zbližovali. Ona sa ale po čase presťahovala do zahraničia, ale aj tak sme zostali v kontakte a písali sme si ďalej. Po nejakom čase mi napísala, že jedna jej sestra má momentálne zlé obdobie, je smutná a má problémy a že či by som jej mohol napísať a nejako ju potešiť a rozveseliť. Dala mi jej nick a napísala jej, že jej napíšem. A tak sa aj stalo. Napísal som jej, a ešte v ten večer mi odpísala. Čím dlhšie sme si písali, sme zisťovali, že máme veľmi veľa spoločného a naše písmenkovanie sa postupom času prehlbovalo do krásneho vzťahu. Prišli telefonáty, stretnutia a... dnes je presne mesiac, čo sme sa zasnúbili. Som ten najšťastnejší človek na svete a s mojou láskou chceme prežiť krásny lásky plný život. Takže odkazujem všetkým skeptikom: láska cez internet funguje, aj keď tomu neveríte :P. A za moje šťastie ďakujem pokucu a budúcej švagrinej ;)

MOJ PRIBEH SA ZACAL PRED NECELYMI 5ROKMI KED MI NAPISAL JEDEN HAMBLIVY MUZ CHCEL SI SO MNOU LEN PISAT NIC VIACEJ OBAJA SME BOLI ZADANI A TAK SME SI ZACALI O UPLNE BEZNYCH VECIACH O DETOCH O PRACI A NESKOR SME ZISTILI ZE BEZ POKECU NEDOKAZEME ANI JEDEN EXISTOVAT ZACALI SME SA NA SEBA HROZNE MOC TESIT A PO DLHEJ DOBE SME SA ROZHODLI ZE SA STRETNEME TO STRETNUTIE BOLO UZASNE A MALI SME SI TOHO TOLKO CO POVEDAT A KAZDYM DNOM SOM ZISTOVALA VIACEJ A VIACEJ ZE NEMOZEM BEZ NEHO EXISTOVAT ZALUBILI SME SA DO SEBA A MILUJEME SA UZ BUDE O NECELY POL ROK 5 ROKOV CO SA NA NEHO TESIM DEN CO DEN OBAJA SME V SEBE NASLI TO CO NAM DLHE ROKY CHYBALO UPRIMNOST LASKU KOMUNIKACIU A AJ KED JE TO NIEKEDY TAZKE V ZIVOTE A DLHO SNAD NEBUDE TRVAT ABY SME BOLI AJ SPOLU KAZDY VECER TU SPOLU PISEME KEDZE SME OD SEBA 60KM A STRETAVAME SA DETI CHCEME PRIPRAVIT NA SPOLOCNE BYVANIE ALE AKO PRISLA TATO LASKA Z NEBA TAK SA MI ZMENIL AJ JEMU CELY ZIVOT MILUJEME SA A DAKUJEM ZE SOM SI HO TU NASLA

Dobrý, zlý, smutný, štastný, negatívny, pozitívny, zoznam by bol dlhý toho, čo pokec prináša. Každý si tu nájde to "svoje". Toto všetko a ešte viac sa tu dá nájsť. Primárne najžiadanejší pocit na pokeci je: Láska a ten sekundárny: Nové priateľstvá. Na to netreba žiadne analýzy, ani štatistiky. Inak ako slovom "Ďakujem" sa pokecu nedá povedať. Priniesol mi mnoho poznania, mnoho pochopenia, mnohé názory, mnoho najme úsmevných radostných chvíľ. Ďakujem jedincom pozemského, mimozemského, energetického, duchovného, paranoidného, konšpirátorského a iného sveta (koho som zabudol nech sa dopíše do zoznamu :-) ) že ste naďalej korením našich životov a príbehov. Svet plný slniečkovských tvárí a samej pohody by bol časom bez Vás určite veľmi nudný :) Ďakujem za Vašu účasť v tejto veľkolepej ...........a ďalej sa len píska :) PS: Láska aj tak zvíťazí :-)