Bol jeden pekný sviatočný večer, 26. 12. 2014. Ako vždy, zapla som pokec, odpísala som na všetky svoje rpe. Chcela som sa zoznámiť s niekym, kto si bude so mnou dobre rozumieť a nebude to len obyčajná rpečka typu ahoj popíšeš? ahoj ako? a dosť. Rozhodla som sa, že si zájdem do miestnosti žilina a na plochu napíšem, či popíše niekto známy alebo niekto z môjho okolia. A bolo to tam. Zasvietila rpe. Bolo v nej Ahoj rohamna ako?:) Nakoniec sme zistili, že sme pri sebe veľmi blízko. 0n bol z Terchovej. Nikdy predtým som ho nevidela, ale rozumela Som si s ním ako nikdy :) Zistili sme, že máme spoločných priateľov. Tak sme si vyšli von a spoznávame sa doteraz. Mám pocit, že pokec mi dal niečo viac ako len fajn človeka a som za to veľmi vďačná. (Majka Boháčová)

Na pokeci som našiel to, čo na facebooku nie je. Ľahko som oslovil nových ľudí, získal nové kontakty a nových priateľov. Zažili sme kopec zábavy, nielen cez rýchlu poštu, ale hlavne naživo. Každý z nich má fb, ale náš prvý kontakt bol na pokeci. Iba ten spája ľudí do miestností a nezakrýva informácie vyplnené v profile.

Jedného pekného dňa som si sadol k PC a zapol pokec. Keďže som si rp od nejakého dievčaťa nikdy nenašiel, s prekvapením som tam našiel nejakú tú rp. Písal sa dátum 27.5.2008 a ja som váhavo čakal a rozmýšľal, či odpísať.
Keď som sa rozhodol odpísať, tak sme sa spolu rozkecali. Netrvalo ani dva týždne a ja od zvedavosti som naštartoval starú škodovicu a išiel za ňou. Samozrejme prvé sretko dopadlo super, padli sme si a prebehla nejaká iskra. Potom sme si stále písali a týždeň na to som ju pozval ku mne, kde som jej povedal svoje rozhodnutie, že mi padla do oka, páči sa mi a chcem s ňou chodiť. Vtedy bol piatok 13. júna 2008 a ten deň mi všetko zmenil. Stretol som to najúžasnejšie dievča, s ktorým sa milujeme a máme spolu už aj 11 mesačnú dcérku Lindušku a my 13. júna budeme spolu 7 rokov...takže ďakujem pokecu za túto príležitosť :)

Volám sa Miriam Mullerová ..V čase keď som si založila svoj nick na pokeci, čo je už ale strašne dávno, som ešte bola vydatá mama dvoch detí...Nezakladala som si nick účelovo niekoho zbaliť, skôr som sa nechcela cítiť osamelá. A tak keď mi prišla prvá a neskôr aj viac RP čiek, ktoré boli slušné, odpovedala som so slušnosťou, že som zadaná...dokonca s jedným človiečikom si píšem dodnes a to sú už roky... Jedného dňa som dostala správu, kde bolo iba dobrý deň...potom sa to opakovalo, tak som odpovedala, pretože to bolo milé ...Na opačnej strane bol mladý muž, ktorý sa mi neskôr stal kamarátom, priateľom, bútľavou vŕbou. Písali sme si denne, až nakoniec sme sa stretli... Zamilovali sme sa a nakoľko s mojím manželom sme spolu dobre nežili, nakoniec sme sa rozviedli... S priateľom z pokecu sme spolu strávili viac ako dva roky ...I keď spolu nie sme, som šťastná, že som ho stretla. Dal mi pohľad na to, ako sa muž má chovať k žene...Doteraz sme dobrí priatelia. Za to vďačím pokecu, že ma posunul vpred a dodal mi priateľstvo, ktoré trvá roky.

Na Pokeci som našiel svoju životnú lásku. Bol to večer ako ktorýkoľvek iný a ja som si čas krátil prezeraním báb z môjho okolia. Jedna z nich ma dosť zaujala, no nevedel som, čo napíšem. Nechcel som obyčajné ahoj a riskovať, že neodpíše, tak som si prešiel jej profil a všimol som si, že počúva Linkin Park, kapelu ktorú som kedysi počúval aj ja, tak som sa spýtal, či už počula od nich nový album, ktorý som ešte ani ja nepočul :D Na druhý deň mi prišla odpoveď, našiel som si ju po nespravenej skúške, takže ma to dosť potešilo a zlepšilo mi to deň. Pár dní sme si písali o všeličom možnom (aj o skladbách z nového albumu), na Pokeci som skoro aj spal, nevedel som sa dočkať odpovedí.. pozval som ju von, s obavou aká príde odpoveď, pretože sme si písali sotva týždeň. Moje pozvanie prijala, stretli sme sa v meste, v ktorom som bol do tej doby raz (vyšlo najavo, že nie je až tak z blízkeho okolia ako som myslel), priznám sa mal som obavy kto tam príde (po zlých skúsenostiach so skreslenou realitou fotiek), no bola úžasná, a ešte sme si aj skvele rozumeli, takže nepotrvalo dlho a dali sme sa do kopy. Dlho som hľadal, ale konečne už nemusím, pretože vďaka Pokecu som ju našiel, lásku môjho života.
Vtipné na tom je, že keď som sa jej po čase spýtal na ten album, tak sa priznala, že ho počula prvý krát, keď som sa jej naň spýtal :D

Stretol som to kopu fajn ludi. Aj ked casom sa niektori nahnevali, na niektorych som sa nahneval ja a niektorym sice odpustim, ale ´´nezabudnem´´ a na niektorych zase budem spominat s laskou, tuzbami a krasnymi spomienkami prezitymi chvilami s nimi tu aj v osobnom zivote. Ale zivot ide dalej. Spoznas sa s novymi dalsimi ludmi, zoznamis sa a stale dufas, ze snad raz uz konecne najdes, co hladas... Peniaze, moc a drahocenne zlatokopky su to ale neni drahy pane)) Aj po tolkych zivotnych sklamaniach stale verim, dufam a myslim pozitivne, aj ked som opatrnejsi.
Ps.: A cakam na to BMW...:D :))

Prihlásila som sa na pokec, pretože ho mali všetci.. hneď ako som sa zaregistrovala, mala som pocit, že mám veľa kamarátov. Začala som si písať s množstvom ľudí.. dokonca som si tam našla svoju lásku, poslal mi len smejka, po čase sme prišli na to, že odo mňa žije len 1km :) šli sme na prechádzku a od vtedy sme spolu viac ako 4 roky. Momentálne sa ideme sťahovať a ak bude poslúchať, možno náš príbeh skončí ako v rozprávkach.

na pokeci som sa zoznamila so svojim frajerom, s ktorym som uz neskutocnych 5 rokov a som za to pokecu vdacna.. mala som asi stastie, ze som ho nasla, takeho mileho, pozorneho a pekneho chlapca

Niekedy dávno som na pokeci trávila dosť veľa času. Rozvedení rodičia, sťahovanie, žiadni kamaráti, predsalen adaptácia na nové prostredie je ťažká.
Nebudem tu písať o tom, ako som spoznala svoje lásky. Tých príbehov je tu veľa. Pomedzi tých mnohých ľudí, ktorí chceli fotky 18+ a ponúkali kadejaké sumy za jedno stretnutie, som však spoznala strašne veľa úžasných ľudí. Čerstvo po rozvode som tu spoznala super babu, ktorej som sa zdôverila a ona mňa. Spoznala som chlapca, s ktorým som mala dosť dlhý vzťah, ktorý síce už nie je aktuálny, ale dodnes som s ním v kontakte. A takto by som mohla pokračovať donekonečna...
Niekedy sa to nezdá, ľudia sú hanbliví, boja sa niekoho osloviť na ulici a myslím si, že pokec dáva tú možnosť najprv niekoho kus spoznať a neskôr sa s ním stretnúť...

Vďaka pokecu som spoznala pár skvelých kamarátov, našla som si tu svoje "lásky", s ktorými som prežila kus života. Na pokeci som zaregistrovaná už niekoľko rokov a nikdy som naňho nezanevrela. :P
Stále je tu niekto, s kým sa dá prehodiť pár písmen, vyrozprávať sa alebo nadviazať nové kontakty.
Cez pokec si ma našiel aj môj milovaný Mirko, vďaka ktorému sa nedokážem neusmievať. Je to až neuveriteľné, že práve tu som spoznala tak skvelého človeka, ktorý mi vyhovuje úplne vo všetkom.
Pokec dáva ľuďom možnosť si nezáväzne popísať, odreagovať sa a nájsť si tu spriaznenú dušu. Sú situácie, kedy si človek nevie v živote poradiť a aj mne osobne sa stalo, že mi cudzí ľudia dokázali úplne nezainteresovaným spôsobom poradiť a dodať veľa síl.
Pokec ďakujem ;)