Ahoj, tak môj príbeh bol taký dosť fajn a hlavne mal pekný koniec. Tak jedného dňa som sa tu zaregistrovala a zisťovala som, ako to tu funguje. Tak som pozerala po chalanoch a zapáčil sa mi jeden. Tomu som napísala, kecali sme o kadečom, bolo aj prvé stretnutie a aj posledné, čo sme boli vonku, bo on chcel dievča len na jednu noc a ja som hľadala lásku. Tak písať sme písali, ale ja som hľadala dalej a bol to asi osud, našla som tu jeho brata. Tušila som, že to bude on, lebo stál pri jeho aute, tak som napísala a bol to naozaj jeho brat. Začali sme písať každý deň neskutočne veľa správ, dali sme si stretnutie, išli sme na džús, kecali o kadečom a išiel deň za dňom, až prešiel rok a jedného krásneho dňa sme išli do parku. Vytiahol krabičku s prsteňom a dal otázku, či si ho vezmem a ja že áno a v apríli bola svadba. Už sme spolu dva roky a stále sme na tom tak, ako na začiatku. Je to super, za to vďaka patrí vám Pokec, že nám dal takú možnosť spoznať sa. Ďakujem a dúfam, že sa vám môj príbeh páči.

Vďaka pokecu som sa zoznámila s mužom mne primeraným vekom, aj výškou. Ja som vždy tužila mať vyššieho muža nad 178cm. Bol milý, vypisoval mi zamilované sms, bola som pre neho najkrajšou ženou.
Čas plynul, trávili sme spolu spústu času, bola som predstavená jeho matke aj rodine. Vždy som túžila mať blízkeho priateľa aj v blízkosti seba, ráno sa prebúdzať a spolu ranajkovať.
Jedného pekného dňa sme spolu pozerali dovolenky na nete a on mi strčil notebook do ruky, že si ide niečo vybaviť. Pozerám a na lište dolu mal stiahnutý pokec, ktorý som zo zvedavosti samozrejme otvorila, no zároveň sa mi aj oči otvorili, cez ktoré som, asi mala celý čas zatiahnutú hmlu.
Ďakujem pokecu, že mi umožnil zistiť pravdu o človeku, s ktorým som bola, že nie som pre neho jediná. Človek, ktorý si vás neváži a nemá k vám úctu a neprejavuje k vám lásku je najväčším darom, ak z vášho života odíde.

spoznali sme sa pred 5 rokmi tu na pokeci a ako kamarati sme sa spoznavali a teraz sme zistili, ze sme spravili chybu, ze sme skor nezacali spolu chodit, ale teraz sa nadovsetko lubime a to je super, lebo stale mi vie vycarovat usmev na perach a je mi velkou oporou

Môj príbeh? Môj príbeh je zaujímavý tým, že si ma tu našel môj ortopéd...šla som s rodičmi v aute a jasné, ako zabiť čas v aute? No na pokeci....prišla mi RP od chlapa bez fotky, že teba poznám....neodpisujem ľuďom bez fotky, ale kto ma môže už len poznať? :D Nedalo mi to, odpísala som ....že: ano? odkial? Odpoveď som v zápätí dostala, že : ortopedické topánky ...to hneď otočka v aute na mamu s otázkou: kto mi predpisoval topánky a ona hneď no doktor ten a ten....hneď mi to bolo jasné, začali sme si teda písať, nič extra, klasika, čo robíš, kam ideš...až som šla na ďalšie ortopedické vyšetrenie ...a to už bolo druhý krat, sme sa videli a vedeli sme o sebe iba z písania :D no poviem vám, tak som sa ešte nehanbila :D Naše písanie prešlo až do veľkého kamarátstva. Pán Dr. mi pomáha, píšeme si, dokonca sme zistili, že máme aj spoločného koníčka :) Teraz môžem naozaj povedať, že pokec mi našiel dobrého ortopéda a že zbližuje ľudí :)

Bol jeden krásny deň a mne zrazu napísal správu nejaký chalan. Bola som v práci, nakoľko som nemohla odpísať, až keď som mala čas, tak som mu zo srandy napísala a len tak sme písali každý deň a niekedy až do rána. Stále sa chcel stretnúť, len ja som nenabrala odvahu a hanbila som sa a stále vyhovárala, že mám veľa práce a nemám čas. Až jeden deň som sa odhodlala a stretli sme sa a od vtedy sme sa stretávali a potom sa nasťahoval ku mne, až sme zatúžili po bábätku a nakoniec sa aj stalo. Dnes máme krásneho ročného synčeka a ďakujem pokecu, že sme sa stretli a z našej lásky vznikol krásny malý človiečik, náš Paťko, ktorý je náš malý usmiaty chlapček. Toto je môj príbeh, vďaka pokecu sa mi zmenil celý život. Ďakujeme pekne. Zuzana

ahojte, zoznamili sme sa vdaka pokecu. ja som hladala pracu v meste on zas znamost.....zacali sme si pisat, stretli sa a onedlho zacali spolu aj byvat a bolo to to najlepsie, co sa mohlo stat......zijeme spolu doteraz a klape to super, pretoze si super rozumieme.........VELKE DAKUJEME pre vsetkych, ktori vymysleli pokec
simka a matko

Ahoj, pokec môj druhý domov, spoznal som tu veľa dobrých ľudí, ale aj zlých ľudí, naučil sa nové veci, pomohol som veľa ľudom, dostal som pracovné ponuky popri štúdiu, našiel som starých známych priateľov. Prostredníctvom služby Pokec plus som zistil, kto sa o mňa zaujíma a kto nie a kto až podozrivo sa zaujíma.

Tak ako začať...:) Bolo to obdobie Vianoc ..na tie vianoce nikdy nezabudnem. Nie preto, že boli Krásne, ani nie preto, že som v ten deň niekoho spoznala, ale práve preto, že tieto Vianoce boli také, ako žiadné iné ...... Písal sa deň..17 .10. 2013 a ja som si vytvorila v ten čas v tom obdobi niekedy nick tajomstvomodrychsov ....odtiaľ som písala s jedným chalanom. Bol zrútený z toho, že sa rozišiel s priateľkou. Bol pod vplyvom alkoholu a od tej doby som vždy vedela, keď mal vypité :) Keďže sme ostali v kontakte..prešli dni, mesiace, ale zabudla som povedať, že ten chalan o mne nevedel v podstate nič, všetky údaje som mu dala falošné ... meno Viktória....:) Vek 19 :) bývam v Košických Olšanoch atď..:) ...po čase som ho pozdvihla... Prestal chodiť po zábavách, prestal s alkoholom ...mal len svoj cieľ.. dokončit školu a urobiť vodičský ...držala som mu palce, každý večer sme si volali do 4 rána a vždy sme mali o čom :) ... Keď raz tam bol pri ňom jeho kamoš a hovorili rečou, ktorej som niečo rozumela, vtedy povedal, že to je rusnácke nárečie :) ...Pokračovalo to tak,že sa chcel so mnou stretnúť. Povedal, že je už v Košických Olšanoch presne tam, kde som povedala, že bývam.. no ja som bola popritom v Sečovciach .. Zavolal mi, že je tam a ja som si niečo vymyslela .. Prešli dni, mesiace ....a už sa nedalo nič zatajiť ..Ja som ho po celý čas chcela len namotať, zmeniť ho ..a nechať ho, no nakoniec som sa namotala ja sama... Povedala som mu pravdu, prvýkrát za mnou prišiel tam, kde som naozaj bývala. Na zastávke sme sa stretli, prišiel na otcovom aute..:) Druhýkrat sesterka Paťka bola so mnou. Guláš z hrncom sme mu doniesli vonku hh :D nebrali sme ho ešte k nám, lebo nikto o ňom nevedel v podstate..:) Po čase prišiel k nám, potom som začala ja k nim ..Vychádzali sme s jeho mamou super..aj z otcom po čase... Všetko bolo ako má byť, ako správna rodina. Pomáhali sme si, dedo ho mal veľmi rád..ale až ku koncu, na začiatku bol dedo proti ... .. Neskôr ..dedo opustil babku, našiel si inú priateľku ... ja a babka sme ostali ako kôl v plote ... stále nám on bol na pomoci ..:) V ťažkých chvíľach zháňal so mnou nový byt .... Keď babka bola v robote ... a ja som bola sama.. ale po čase prišli ešte horšie rodinné problémy.... a museli sme sa rozísť...boli sme od seba odlúčení..a hrozne sme trpeli........ plakali vždy, keď sme sa na skype videli ....a tak :/ Tak ďakujem POKECU :) , že existoval .. :) Inak ten chalan sa volal Martin Chrapovič :) a ja sa volám Sára :)

tu na pokeci som nasiel super kamaratku Bibianu, s ktorou si piseme uz 6 rokov. hoci sme sa nikdy nestretli, citime k sebe priatelstvo, stale si posielame komplimenty. ja ju oslovujem slniecko a ona mna mesiacik. nepodarilo sa nas rozhadat ludom, ktori sa o to snazili.

Wow a je to tu :-) Konečne niekoho zaujíma môj príbeh, alebo skôr príbeh dvoch ,,pokecalov,, čo radi vtipkujú. V podstate taká tuctová príhoda .

Bol piatok a chcela som ísť s partiou niečo vypiť, ako vždy. Dala som ešte zopár vtipov na sklo v miestnosti --VTIPY-HALUZE--, keď v tom nejaký idiot hádzal toľko veľa vtipov, až tie moje boli hneď preč...tak ma naštval, až som zostala a súperila s ním celú noc. O pekný piatkový večer s kamošmi som nadobro prišla.
Po pol roku sme sa vzali a po šiestich už máme 5-ročnú a 2-mesačnú dcérku.
Vyzeralo to len na spackaný večer :-)

Ďakujem pokecu. Vtipy čítam stále, ale na sklo viac nič nedám.

PS: A keďže som vtipálek, tak vetu doplním:

,,Vyzeralo to len na spackaný večer a ono som si spackala celý život !!! "