ja som na pokeci zazil lasku. bolo to krasne, lebo som si s nou mohol pisat a lepsie ju spoznat. po niekolko tisíckach rp-ciek sme sa stretli, cisla sme si sice vymenili, ale viac sme vyuzivali pokec, ako telefony. pisali sme si a bolo to take, ako keby sme sa spolu rozpravali. toto je moj skrateny pribeh :D :D :D

Môj príbeh na pokeci
Zaregistrovala som sa ako 14 ročná na pokec. Našla som si tu pár priateľov a udržiavame vzťahy do dnes.
Sú mi ako rodina. Mám pocit, akoby som ich poznala celý svoj život. Mám možnosť spoznávať veľa ľudí. Stretla som tu aj ľudí, o ktorých som si myslela, že sú skutoční, no až po čase ukázali svoju pravú tvár. Veľa som sa na pokeci naučila. Naučila som sa to, že netreba veriť hneď všetkým ľuďom, treba si dávať aj pozor ....Treba si vážiť ľudí, ktorých máme. Mám tu na pokeci asi 3 skutočných priateľov a som tomu rada, lebo viem, že keby som mala problém, pomôžu mi. Niekedy je menej viac. Mám ich rada a dala by som za nich aj ruku do ohňa.

ahoj ..tak stalo sa to minuly rok v lete. bol som na pokeci v miestnosti pohoda a začal som pisat s jednou babou zo serede a potom sme dali stretko a bolo to nase najkrajsie leto s naj zažitkami a dakujem za to pokecu

Jedneho dna som sa na pokeci nudil a tak som zacal pisat s jednym dievcatom. O rok neskor som s tym dievcatom isiel von a po priblizne 3/4 roku sme sa dali dokopy. Dnes sme spolu 3 a pol roka. Som pokecu vdacny :)

vdaka pokecu som ziskal svoju lasku, lasku, ktora mi otvorila oči aj srdce

Zdravím, na pokeci som už nejaký ten rok, asi po pol roku, od kedy som sa zaregistroval na Pokec, mi prišla RP od neznámej ženy. Tak sme si začali písať. Ona ani nebývala ďaleko odo mna, len keď sme sa chceli už konečne vidieť, stále nám niečo do toho prišlo. Nakoniec sme si takto písali asi dva roky. Po týchto dvoch rokoch písania sme sa konečne stretli. :3 Bol z toho vzťah na jeden mesiac. Po mesiaci mi oznámila, že odchádza do anglicka navždy. Tento môj príbeh je smutný, ale do smrti nezabudnem na pokec a moju Nicoll :) :/

Zdravím. Mal som na Pokeci dva nicky. Jeden ako básnik s ukážkou mojich najlepších /zamilovaných básní/ a druhý ako športovec-outdoorman. Jedna pani našla toho básnika /mňa/ a povedala: Toho chlapa chcem. Lenže ja som na ten básnický profil veľa nechodil a nemal som tam zaplatené Plus. Takže som sa jej neozval, ako básnik. Povedala svojej mladej kolegyni, ať jej nájde nejakého športovca. A tá jej našla mňa ako outdoormana. A z fotiek potom prišla na to, že som to vlastne ja básnik, ktorý jej neodpovedal. Tak sme sa vlastne spoznali a prvé rande sme strávili na Slovenskom Raji v hotelu toho istého mena aj s bazénom. Tak sme prechodili spolu turisticky už veľa lokalít Slovenska aj Poľska. Za jedeň deň cca 7 jaskýň pri Rožňave. /Som aj jaskyniar./ Robím jej sprievodcu kade tade. Hory-doly-jaskyne, lyže, turistika. Vyhovujeme si, rozumieme si, máme sa radi a dúfam, že nám to vydrží. Už to trvá tretí rok.

Jedného dňa som sa ako obvykle príhlásila na pokec a zrazu mi tam svietila RP od jedného Slovenského rapera Moma. Otvorila som ju a samozrejme som na ňu odpovedala. Postupom času som si s dotyčným písala celé dni, až dovtedy, kým mi napísal, že ide do môjho mesta vystupovať na koncert, a že či by sme sa v ten deň stretli. Odpoveď samozrejme znela áno, lenže bol v tom jeden háčik, chlapec mi nedal jeho telefóne číslo a dohodli sme si spolu len čas a miesto stretnutia. Nezdalo sa mi to a naschvál som mu napísala, že by bolo lepšie, kebyže mi dá jeho mobil pre istotu, ak by som náhodou meškala alebo niečo. Nedal mi ho, pretože sa vyhovoril, že má mobil v oprave, ale aj tak som súhlasila so stretnutím. Nasledujúci deň som bola v daný čas na danom mieste a čakala som. Čakala som 5,10 minút a nič. Už som chcela ísť domov, ale niečo ma tam stále držalo. Z ničoho nič sa spoza rohu zjavil môj kamarát a pristavil sa pri mne. Nakoniec sme spolu strávili celý deň. Po slovenskom raperovi ani chýru, ani slychu, ale aj tak som s kamarátom išla na autobusovú stanicu pozrieť, či náhodou tam niekde nečaká, ale nebol tam. Po celom dni strávenom s kamarátom som nakoniec išla domov. Po niekoľkých rokoch som išla do našeho hlavného mesta, z ktorého bol dotyčný kamarát a ozvala som sa mu, či sa stretneme. Odpoveď znela áno. Dali sme sa dokopy. Chodíme spolu až do dnes a asi po roku chodenia sa mi priznal, že to on si vytvoril ten imaginárny nick na Pokeci, aby ma vytiahol von a spravil dobre, pretože sme spolu doteraz a sme šťastní :D

Môj príbeh sa začal tu na pokeci, keď som si nezáväzne začala písať s jedným chalanom. Nevypadalo to spočiatku nejak nádejne, skôr sme sa bavili ako kamaráti o živote, práci, dobe a mnoho iného. Zdal sa mi rozumný, mal podobné názory na svet ako ja a tým, že bol starší, vyzrelý, mi to imponovalo. Jeden deň mi navrhol, či by sme nepokecali cez skype. Po dlhšom presviedčaní sa mu to podarilo. Stretli sme sa zoči-voči vďaka skypu, rozprávali sme sa vďaka tejto aplikácii celé hodiny ako ľudia, ktorí sa poznajú dlhé roky. Potom sme si písali až pokým sme nešli obaja spať. Pracuje v okolí bydliska, a tak mi navrhol, či by sme sa nestretli. Ja som súhlasila a v ten deň sme strávili spolu 5 hodín vonku. Ukázala som mu mesto, boli sme sa poprechádzať, preletela medzi nami taká iskra, že sme spolu začali chodiť. Celé hodiny si píšeme, obaja sme zaľúbení, cítime, že z tohto bude vážny vzťah. Obaja to chceme, bavíme sa o budúcnosti, o rodine. Vďaka pokecu som našla toho pravého pre mňa, ja som tá pravá pre neho...Toto je príbeh o našej láske..

Tak paráda a začnem, že na pokeci som stretol krásnu trénerku a konečne po 20 -tich rokoch som začal robiť niečo pre svoje zdravie a ešte k tomu tá pekná trénerka, tak to je bomba a som so sebou taký spokojný, že toto prajem všetkým, aby sa mali veľmi dobre a hlavne, aby sa cítili veľmi dobre psychicky. Majte sa všetci fajn.