ahoj ..tak stalo sa to minuly rok v lete. bol som na pokeci v miestnosti pohoda a začal som pisat s jednou babou zo serede a potom sme dali stretko a bolo to nase najkrajsie leto s naj zažitkami a dakujem za to pokecu

Jedneho dna som sa na pokeci nudil a tak som zacal pisat s jednym dievcatom. O rok neskor som s tym dievcatom isiel von a po priblizne 3/4 roku sme sa dali dokopy. Dnes sme spolu 3 a pol roka. Som pokecu vdacny :)

vdaka pokecu som ziskal svoju lasku, lasku, ktora mi otvorila oči aj srdce

Zdravím, na pokeci som už nejaký ten rok, asi po pol roku, od kedy som sa zaregistroval na Pokec, mi prišla RP od neznámej ženy. Tak sme si začali písať. Ona ani nebývala ďaleko odo mna, len keď sme sa chceli už konečne vidieť, stále nám niečo do toho prišlo. Nakoniec sme si takto písali asi dva roky. Po týchto dvoch rokoch písania sme sa konečne stretli. :3 Bol z toho vzťah na jeden mesiac. Po mesiaci mi oznámila, že odchádza do anglicka navždy. Tento môj príbeh je smutný, ale do smrti nezabudnem na pokec a moju Nicoll :) :/

Zdravím. Mal som na Pokeci dva nicky. Jeden ako básnik s ukážkou mojich najlepších /zamilovaných básní/ a druhý ako športovec-outdoorman. Jedna pani našla toho básnika /mňa/ a povedala: Toho chlapa chcem. Lenže ja som na ten básnický profil veľa nechodil a nemal som tam zaplatené Plus. Takže som sa jej neozval, ako básnik. Povedala svojej mladej kolegyni, ať jej nájde nejakého športovca. A tá jej našla mňa ako outdoormana. A z fotiek potom prišla na to, že som to vlastne ja básnik, ktorý jej neodpovedal. Tak sme sa vlastne spoznali a prvé rande sme strávili na Slovenskom Raji v hotelu toho istého mena aj s bazénom. Tak sme prechodili spolu turisticky už veľa lokalít Slovenska aj Poľska. Za jedeň deň cca 7 jaskýň pri Rožňave. /Som aj jaskyniar./ Robím jej sprievodcu kade tade. Hory-doly-jaskyne, lyže, turistika. Vyhovujeme si, rozumieme si, máme sa radi a dúfam, že nám to vydrží. Už to trvá tretí rok.

Jedného dňa som sa ako obvykle príhlásila na pokec a zrazu mi tam svietila RP od jedného Slovenského rapera Moma. Otvorila som ju a samozrejme som na ňu odpovedala. Postupom času som si s dotyčným písala celé dni, až dovtedy, kým mi napísal, že ide do môjho mesta vystupovať na koncert, a že či by sme sa v ten deň stretli. Odpoveď samozrejme znela áno, lenže bol v tom jeden háčik, chlapec mi nedal jeho telefóne číslo a dohodli sme si spolu len čas a miesto stretnutia. Nezdalo sa mi to a naschvál som mu napísala, že by bolo lepšie, kebyže mi dá jeho mobil pre istotu, ak by som náhodou meškala alebo niečo. Nedal mi ho, pretože sa vyhovoril, že má mobil v oprave, ale aj tak som súhlasila so stretnutím. Nasledujúci deň som bola v daný čas na danom mieste a čakala som. Čakala som 5,10 minút a nič. Už som chcela ísť domov, ale niečo ma tam stále držalo. Z ničoho nič sa spoza rohu zjavil môj kamarát a pristavil sa pri mne. Nakoniec sme spolu strávili celý deň. Po slovenskom raperovi ani chýru, ani slychu, ale aj tak som s kamarátom išla na autobusovú stanicu pozrieť, či náhodou tam niekde nečaká, ale nebol tam. Po celom dni strávenom s kamarátom som nakoniec išla domov. Po niekoľkých rokoch som išla do našeho hlavného mesta, z ktorého bol dotyčný kamarát a ozvala som sa mu, či sa stretneme. Odpoveď znela áno. Dali sme sa dokopy. Chodíme spolu až do dnes a asi po roku chodenia sa mi priznal, že to on si vytvoril ten imaginárny nick na Pokeci, aby ma vytiahol von a spravil dobre, pretože sme spolu doteraz a sme šťastní :D

Môj príbeh sa začal tu na pokeci, keď som si nezáväzne začala písať s jedným chalanom. Nevypadalo to spočiatku nejak nádejne, skôr sme sa bavili ako kamaráti o živote, práci, dobe a mnoho iného. Zdal sa mi rozumný, mal podobné názory na svet ako ja a tým, že bol starší, vyzrelý, mi to imponovalo. Jeden deň mi navrhol, či by sme nepokecali cez skype. Po dlhšom presviedčaní sa mu to podarilo. Stretli sme sa zoči-voči vďaka skypu, rozprávali sme sa vďaka tejto aplikácii celé hodiny ako ľudia, ktorí sa poznajú dlhé roky. Potom sme si písali až pokým sme nešli obaja spať. Pracuje v okolí bydliska, a tak mi navrhol, či by sme sa nestretli. Ja som súhlasila a v ten deň sme strávili spolu 5 hodín vonku. Ukázala som mu mesto, boli sme sa poprechádzať, preletela medzi nami taká iskra, že sme spolu začali chodiť. Celé hodiny si píšeme, obaja sme zaľúbení, cítime, že z tohto bude vážny vzťah. Obaja to chceme, bavíme sa o budúcnosti, o rodine. Vďaka pokecu som našla toho pravého pre mňa, ja som tá pravá pre neho...Toto je príbeh o našej láske..

Tak paráda a začnem, že na pokeci som stretol krásnu trénerku a konečne po 20 -tich rokoch som začal robiť niečo pre svoje zdravie a ešte k tomu tá pekná trénerka, tak to je bomba a som so sebou taký spokojný, že toto prajem všetkým, aby sa mali veľmi dobre a hlavne, aby sa cítili veľmi dobre psychicky. Majte sa všetci fajn.

Svoju zivotnu lasku som nasla prave na pokeci. Spoznali sme sa pred 7 rokmi a dnes me uz manzelia a mame na ceste dietatko. Nikdy som neverila, ze sa take nieco moze stat prave mne, ale stalo sa. Vdaka pokecu mam muza svojho zivota a rodinu, po ktorej som tak tuzila. Prve stretnutia bolo velmi zaujimave, ja som sa hanbila a myslela som si, ze sa viac nestretneme, ale on sa ozval a 24. 12. sme si povedali, ze to skusime a 24. 11. sme sa zasnnubili a 24. 1. sme sa zobrali. Dakujem, ze pokec existuje a vdaka nemu mam stastie na cely zivot.

Bolo to v roku 2009, keď som začal hľadať nových priateľov na pokeci a natrafil som na jednu milú dámu. Volá sa Majka, začali sme si písať o všetkom, o rodine, o škole, o priateľoch, aj o záujmoch. Raz nastal ten deň, keď sme si dojednali stretnutie a šli sme do pizzerie a ja som ju čakal pred školou asi hodinu. Nakoniec prišla. Dali sme si pusu a šli sme do pizzerie. Začali sme sa o všetkom rozprávať, o svojich radostiach aj starostiach. Keďže to bolo prvé stretnutie, celý čas sme sa na seba pozerali, ona na mňa a ja na ňu. Až raz, bolo to o rok neskôr v januári, som mal tú česť spoznať jej dobrú susedu a kamarátku Angeliku. Angelika je trochu od nej staršia, asi o dva roky, ale tiež milé, pekné a užasné dievča s milým srdcom. Niekedy som sa k nim vybral do ich dediny, kde angelika mala chatu. Raz sme sa všetci traja vybrali do pizzerie. Začali sme sa rozprávať, ony mi povedali, čo majú nové a potom aj ja. Neskôr prišla téma o tom, aby som prišiel knim do dediny, kde Angelika mala chatu. A tak sa aj stalo. Pamätám sa, bolo to v marci. S Angelikou sme išli na autobuse. Keď sme prišli do Križovanov, už jej partia všetko pripravovala. Guláš, chlebíčky, koláče, chipsy, tyčinky, káva atď. Citil som sa s nimi super. Prišla ich celá partia. Spoznal som nových priateľov a dnes sme dobrí kamaráti.