Zdravím. Mal som na Pokeci dva nicky. Jeden ako básnik s ukážkou mojich najlepších /zamilovaných básní/ a druhý ako športovec-outdoorman. Jedna pani našla toho básnika /mňa/ a povedala: Toho chlapa chcem. Lenže ja som na ten básnický profil veľa nechodil a nemal som tam zaplatené Plus. Takže som sa jej neozval, ako básnik. Povedala svojej mladej kolegyni, ať jej nájde nejakého športovca. A tá jej našla mňa ako outdoormana. A z fotiek potom prišla na to, že som to vlastne ja básnik, ktorý jej neodpovedal. Tak sme sa vlastne spoznali a prvé rande sme strávili na Slovenskom Raji v hotelu toho istého mena aj s bazénom. Tak sme prechodili spolu turisticky už veľa lokalít Slovenska aj Poľska. Za jedeň deň cca 7 jaskýň pri Rožňave. /Som aj jaskyniar./ Robím jej sprievodcu kade tade. Hory-doly-jaskyne, lyže, turistika. Vyhovujeme si, rozumieme si, máme sa radi a dúfam, že nám to vydrží. Už to trvá tretí rok.

Jedného dňa som sa ako obvykle príhlásila na pokec a zrazu mi tam svietila RP od jedného Slovenského rapera Moma. Otvorila som ju a samozrejme som na ňu odpovedala. Postupom času som si s dotyčným písala celé dni, až dovtedy, kým mi napísal, že ide do môjho mesta vystupovať na koncert, a že či by sme sa v ten deň stretli. Odpoveď samozrejme znela áno, lenže bol v tom jeden háčik, chlapec mi nedal jeho telefóne číslo a dohodli sme si spolu len čas a miesto stretnutia. Nezdalo sa mi to a naschvál som mu napísala, že by bolo lepšie, kebyže mi dá jeho mobil pre istotu, ak by som náhodou meškala alebo niečo. Nedal mi ho, pretože sa vyhovoril, že má mobil v oprave, ale aj tak som súhlasila so stretnutím. Nasledujúci deň som bola v daný čas na danom mieste a čakala som. Čakala som 5,10 minút a nič. Už som chcela ísť domov, ale niečo ma tam stále držalo. Z ničoho nič sa spoza rohu zjavil môj kamarát a pristavil sa pri mne. Nakoniec sme spolu strávili celý deň. Po slovenskom raperovi ani chýru, ani slychu, ale aj tak som s kamarátom išla na autobusovú stanicu pozrieť, či náhodou tam niekde nečaká, ale nebol tam. Po celom dni strávenom s kamarátom som nakoniec išla domov. Po niekoľkých rokoch som išla do našeho hlavného mesta, z ktorého bol dotyčný kamarát a ozvala som sa mu, či sa stretneme. Odpoveď znela áno. Dali sme sa dokopy. Chodíme spolu až do dnes a asi po roku chodenia sa mi priznal, že to on si vytvoril ten imaginárny nick na Pokeci, aby ma vytiahol von a spravil dobre, pretože sme spolu doteraz a sme šťastní :D

Môj príbeh sa začal tu na pokeci, keď som si nezáväzne začala písať s jedným chalanom. Nevypadalo to spočiatku nejak nádejne, skôr sme sa bavili ako kamaráti o živote, práci, dobe a mnoho iného. Zdal sa mi rozumný, mal podobné názory na svet ako ja a tým, že bol starší, vyzrelý, mi to imponovalo. Jeden deň mi navrhol, či by sme nepokecali cez skype. Po dlhšom presviedčaní sa mu to podarilo. Stretli sme sa zoči-voči vďaka skypu, rozprávali sme sa vďaka tejto aplikácii celé hodiny ako ľudia, ktorí sa poznajú dlhé roky. Potom sme si písali až pokým sme nešli obaja spať. Pracuje v okolí bydliska, a tak mi navrhol, či by sme sa nestretli. Ja som súhlasila a v ten deň sme strávili spolu 5 hodín vonku. Ukázala som mu mesto, boli sme sa poprechádzať, preletela medzi nami taká iskra, že sme spolu začali chodiť. Celé hodiny si píšeme, obaja sme zaľúbení, cítime, že z tohto bude vážny vzťah. Obaja to chceme, bavíme sa o budúcnosti, o rodine. Vďaka pokecu som našla toho pravého pre mňa, ja som tá pravá pre neho...Toto je príbeh o našej láske..

Tak paráda a začnem, že na pokeci som stretol krásnu trénerku a konečne po 20 -tich rokoch som začal robiť niečo pre svoje zdravie a ešte k tomu tá pekná trénerka, tak to je bomba a som so sebou taký spokojný, že toto prajem všetkým, aby sa mali veľmi dobre a hlavne, aby sa cítili veľmi dobre psychicky. Majte sa všetci fajn.

Svoju zivotnu lasku som nasla prave na pokeci. Spoznali sme sa pred 7 rokmi a dnes me uz manzelia a mame na ceste dietatko. Nikdy som neverila, ze sa take nieco moze stat prave mne, ale stalo sa. Vdaka pokecu mam muza svojho zivota a rodinu, po ktorej som tak tuzila. Prve stretnutia bolo velmi zaujimave, ja som sa hanbila a myslela som si, ze sa viac nestretneme, ale on sa ozval a 24. 12. sme si povedali, ze to skusime a 24. 11. sme sa zasnnubili a 24. 1. sme sa zobrali. Dakujem, ze pokec existuje a vdaka nemu mam stastie na cely zivot.

Jedného dňa mi na pokeci prišla správa od mojej kamarádky, že na internete videla súťaž EVA Módna ikona roka a povedala mi, aby som aj ja zahlasovala za svoju slovenskú a zahraničnú módnu ikonu a zapojila sa do súťaže o super ceny, ako bola kozmetika, pobyt v Tatrách a prvá cena bola BMW radu 1 na pol roka zadarmo. Tak som sa do tejto súťaže zapojila tak, ako aj do mnoho iných, ale viac som to nesledovala a ani som nevedela, kedy sa žrebuje o ceny, pretože nikdy predtým som nič nevyhrala a ani by ma nenapadlo, že by som ja mohla vyhrať. A po nejakom mesiaci mi zazvonil telefón a volala mi pani z redakcie, že ja som vyhrala prvú cenu v tejto súťaži a to bolo auto BMW radu 1 na pol roka zdarma a až do prebratia výhry som tomu stále neverila, že sa to mohlo stať práve mne. Autíčko som si veľmi užila, za pol roka som ich mala 3 a samozrejme automat, krásne, úplne nové od výroby. Bolo to úžasné. A za to všetko vďačím mojej kamarátke, ktorá mi na Pokeci napísala RP, že sa táto súťaž koná. Takže toto je môj príbeh, vďaka ktorému vďačím Pokecu, pretože si myslím, že inak by som v takomto novučičkom úžasnom autíčku nikdy ani nesedela a nie ešte, že by som ho vlastnila (síce iba na pol roka):)

Bolo to v roku 2009, keď som začal hľadať nových priateľov na pokeci a natrafil som na jednu milú dámu. Volá sa Majka, začali sme si písať o všetkom, o rodine, o škole, o priateľoch, aj o záujmoch. Raz nastal ten deň, keď sme si dojednali stretnutie a šli sme do pizzerie a ja som ju čakal pred školou asi hodinu. Nakoniec prišla. Dali sme si pusu a šli sme do pizzerie. Začali sme sa o všetkom rozprávať, o svojich radostiach aj starostiach. Keďže to bolo prvé stretnutie, celý čas sme sa na seba pozerali, ona na mňa a ja na ňu. Až raz, bolo to o rok neskôr v januári, som mal tú česť spoznať jej dobrú susedu a kamarátku Angeliku. Angelika je trochu od nej staršia, asi o dva roky, ale tiež milé, pekné a užasné dievča s milým srdcom. Niekedy som sa k nim vybral do ich dediny, kde angelika mala chatu. Raz sme sa všetci traja vybrali do pizzerie. Začali sme sa rozprávať, ony mi povedali, čo majú nové a potom aj ja. Neskôr prišla téma o tom, aby som prišiel knim do dediny, kde Angelika mala chatu. A tak sa aj stalo. Pamätám sa, bolo to v marci. S Angelikou sme išli na autobuse. Keď sme prišli do Križovanov, už jej partia všetko pripravovala. Guláš, chlebíčky, koláče, chipsy, tyčinky, káva atď. Citil som sa s nimi super. Prišla ich celá partia. Spoznal som nových priateľov a dnes sme dobrí kamaráti.

Na pokeci som si našla svoju LÁSKU, stretli sme sa 27. 11. 2011 prvý x, predtým sme si písali na pokeci asi 3 týždne. Ja som bola po rozchode a na nový vzťah som nemala chuť. Ale predsa som sa rozhodla, že sa stretneme aj osobne. Stretávali sme sa istý čas, ja mám dieťa a som rozvedená a on tiež rozvedený a má syna. Deti sú rovnako staré. Po 4 mesiacoch sme začali spolu bývať, prežili sme spolu aj tie zlé chvílky, kým sme si na seba zvykli a deti tak isto. Partnerovho malého máme v striedavej starostlivosti. Bol to osud a vzájomná sympatia a hlavne láska.

Pred tromi rokmi, keď som bol ešte hamblivý mladý chalan, bol pokec pre mňa jedinou možnosťou ako osloviť dievča bez hamby a ostichu. Ani tu som sa však do niečoho veľmi nevrhol. Vedel som, že by som si rád niekoho našiel po viac ako dvoch rokoch osamote. Až som jedného dňa napísal jednej milej sympatickej dievčine od nás z Liptovského Mikuláša. Veľmi dlho neodpisovala. Až odpísala, boli to samé strohé odpovede. V tom čase som maturoval a prišiel čas na fotku na tablo. Ako každý maturant, zavesil som si ju sem. Musím priznať, po tejto zmene, dievča , ktoré bolo tiež sklamané nevydareným vzťahom začalo odpisovať. Navždy budem spomínať na jej fotku ( ktorú fotil ešte jej bývalý priateľ ). Na fotke ležala na zemi, a hlavu mala obklopenú krásnym opadaným lístím, ktoré hralo farbami. Proste bola dokonalá. Teraz prichádza čas na moje priznanie. Po zmene na maturitnú odpisovala viac a viac nie kvôli mne, ale kvôli fotke psíčaťa s ktorým som na nej bol . Viem, nemám sa čím chváliť. Na to nasledovali presne tri pozvania na rande. Až do tretice povedala áno. Bolo to také spontánne pretože ja som bol u lekára a ona na PN. Ako typická žena nič nestíhala a tak dorazila neskôr, mala zhorené vlasy zo žehličky na vlasy, ale bola neodolateľná. Mala červený kabáť, dlhé hnedé vlasy a krásne oči. Vedel som, že to je dievča pre mňa. dievča ktoré nepije, nefajčí, je skromné a nemá potrebu byť každý piatok v meste. Vďaka pokecu sme spolu dodnes. 4.7. To bude presne dva a pol roka .

Pokec ďakujem

Bola som čerstvá prváčka na výške, keď mi napísal. Chalan s peknými modrými očami a vlasmi, ktoré mu veľmi elegantne vytŕčali zo šiltovky. Žiadne selfie, žiadne ukážky svalov, takže podľa foto môže byť. Začala som čítať profil. Skoro v každom riadku mal k humornému textu pridaného aj nejakého smajla, pričom bolo vidieť, že píše pravdivo, takže môžem povedať, že ma zaujal aj jeho profil. Odpovede k láske, sexu, hudbe, záujmom, tie by celkom sedeli, s výnimkou pc hier, keďže ja som jej zanieteným odporcom. Kvôli tomuto faktu som sa začala rozhodovať, či mu odpíšem alebo nie. No mala som čas, tak reku skúsim. To som však nečakala, že v ten večer pôjdem spať až po polnoci a budem sa skoro štyri hodiny smiať na jeho hláškach. Pri tomto všetkom sme zisťovali základné info o sebe. Ďalšie dni mi preleteli ako voda, keďže mi začal zápočtový týždeň, potom Vianoce, ostatné skúšky a už tu bol február.
V jeden mrazivý večer som sa nudila, tak som znovu otvorila pokec. Hľadala som chalana, s ktorým by sa dalo dobre písať, v pohode by vyzeral, a pritom by vedel aj gramatiku. Nevedela som však, ako mám takéhoto chalana nájsť, no skúsila som archív rýchlych pôšt, kde som pozrela, že ich mám s jedným dotyčným presne 385, tak som mu skúsila napísať. Nepamätala som si skoro nič o ňom, no on ma prekvapil - vedel, že mi už raz písal. A tak sa začalo znovu naše večerno-nočno-skororanné písanie, ktoré pretrváva dodnes. Jasné, už tvoríme pár, za mesiac a 13 dní to budú tri roky. Obaja máme radi cestovanie a prírodu, smejeme sa, vzájomne dopĺňame, a čo je hlavné, stále sa máme o čom baviť. Stretávame sa asi tak 2 víkendy do mesiaca, ja tu mám školu, on blízko svojho bydliska dobrú prácu, v ktorej získava prax. A ten, kto vraví, že vzťah na diaľku nevydrží, nemá pravdu, veď keď sa dvaja mladí ľudia nájdu, prekonajú všetko. Aj nevôľu mojich rodičov, kvôli tomu, že nie je zarytý kresťan a nemá vysokú školu. No ľúbim ho veľmi a nedám ho za nič na svete. Vďaka, pokec.