Bol pekný piatkový podvečer a išiel som na pokec, keď tu zrazu mi napísal môj bratranec RP-čku, či by som s ním nešiel pre motorku do Rakúska na aute. Povedal som si, že prečo nie, taký výlet si treba spraviť. Na sebe som mal len tepláky a 10 eur v penaženke. Zobrali sme ešte pár jeho kamarátov a išli sme. Ako sme tak cestovali, tak sme prišli do Rakúska a tam ma bratranec prekvapil, že mi nejdeme do Rakúska pre motorku, ale že ideme do Talianska na pláž. Zo začiatku som neveril, ale ako tak išiel ďalej, tak sme sa cez búrku a celú tú dlhú cestu dostali do Talianska o 1 ráno, kde sme sa hneď všetci začali kúpať v mori ako blázni. V ten večer sme tam našli aj jeho rodičov, lebo oni tam boli na dovolenke a my sme našli hotel, kde boli ubytovaní. Tak sme zazvonili a vyšli na balkón a neverili vlastným očiam, že sme ich tak prekvapili. Za tých 10 eur som si kúpil v Taliansku pizzu a rozdelil sa s chalanmi. Celú tú bláznivú cestu nezabudnem, pretože na další deň sme išli zasa nazad a hneď na jednu super letnú párty. Toto by som nezažil, keby vtedy nemám pokec, pretože som v tej dobe nemal ani telefón, len starý počítač, kde mi prišla od bratranca RP. Na ďalší deň sme pricestovali všetci v poriadku domov a ja nikdy nezabudnem na tento zážitok. :)

Na pokeci som stretla veľa super ľudí. Niektorí sa v mojom srdci udržali nadlho a iní, čo z neho už odisli. Je pekné spoznať sa s novými ľuďmi, nikdy nevieš, kedy sú lepší, než tí, ktorých poznáš večnosť! Preto ďakujem pokecu, že mi umožnil spoznať fakt super ľudí :3 :* <3

Vďaka pokecu som spoznal svoju frajerku. 18 dní sme si písali, bolo to v roku 2007 v decembri. Napokon prišla autobusom, dal som jej svoje číslo mobilu. Čakala ma na zastávke, zavolala mi o 10 ráno "už som tu, kde si, ja tu v modrej vetrovke stojim". Prišla, objala ma, pusa na ústa a šli sme do blízkej cukrárne na zákusok a čaj a odvtedy sme spolu.

Môj nick mám len pre srandu, ale raz som napísal jednej babe z nášho mesta, že ju budem naťahovať. Bolo to len akože, bola zhovorčivá, milá, príjemná a vtipná, tak som jej dal číslo a v ďalšej RP mi poslala číslo ona sama. Zhodou okolností sa práve balila na lyže a odchádzala sa lyžovať, tak sme si volávali celý týždeň aj viac krát do dňa a keď som nevolal, tak jej to začalo chýbať a volala ona mne a hneď, keď prišla z lyží, tak mi volala, či sa nemôžme stretnúť. Súhlasil som, pretože zo žartu sa to zmenilo na niečo iné. Tak sme sa stretli, síce som meškal, ako vždy a nakoniec sme sa stretli a chvíľku po tom dni sme sa ešte stretávali a do dnešného dňa sme spolu.

Môj prvý nick na Pokeci bol "Gagy123" ...doteraz absolútne neviem, odkiaľ sa to vo mne nabralo... Neskôr som si vytváral ďalšie niky, lebo som nebol schopný si zapamätať heslo :D Ale vďaka pokecu som spoznal veľa skvelých ľudí a kamarátov. Takže ďakujem a rád by som spoznal aj to nové BMW !! :)

Bol upršaný piatok keď sme sa s kamoškou nudili. Rozmýšľali sme, čo ideme robiť. Napadlo nás sa zaregistrovať na pokec a ako mladé pubertiačky sme sa rozhodli, že popíšeme z nejakými chalanmi. Prihlásili sme sa a najskôr sme si robili len srandu. Neskôr nás oslovil jeden chalan. Písali sme si niekoľko mesiacov. Neskôr sme si dohodli stretko a začali sme chodiť von. S kamoškou si padli do oka a dnes tvoria už 3 rok pár. Dokonca sa aj zasnúbili. Stretávali sme sa často a brával so sebou aj svojich kamarátov. Dodnes si spolu píšeme a chodíme sa zabávať. Nepotrebovali sme ani isť na zábavu, čo sa nepatrilo v našom veku, a vytvorili sme si veľa nových priateľstiev. Pokec je super sieť.

vďaka pokecu som sa naučila veľa vecí. našla som si tam aj svoju lásku ;) a som rada, že moja kamarátka erika mi povedala, aby som si spravila pokec a hneď som sa zaregistovala. ahojte

volam sa marek a chcel, by som napisat len to, ze vdaka pokecu som nasiel svoju lasku, s ktorou mame 2 deti a som welmi stastny, ze existuje nieco take, ako je pokec.

volam sa zlatka, mam 56 rokov a byvam v novych zamkoch. pred 4 rokmi som si kupila pocitac. nevedela som snim robit, ale naucila som sa, ked aj pomaly. mala som ho asi tri mesiace a bola som na pokeci, ked mi dosla posta, ze ci si mozme popisat. napisala som jej ano, ze moze, tak sme sa zoznamili. pochadza z presova a vdaka pokecu uz mam dobru priatelku. piseme si uz skoro 4 roky, uz sme sa aj navstivili, lebo jeden z mojich synov byva v tom istom meste. neverili sme vlastnym ociam, ze sa niekedy stretneme. dakujem tymu, co vymyslel pokec. dakujem

spznal som dievča svojich snov a dakujem pokecu