Vďaka pokecu som sa zoznámila s mužom mne primeraným vekom, aj výškou. Ja som vždy tužila mať vyššieho muža nad 178cm. Bol milý, vypisoval mi zamilované sms, bola som pre neho najkrajšou ženou.
Čas plynul, trávili sme spolu spústu času, bola som predstavená jeho matke aj rodine. Vždy som túžila mať blízkeho priateľa aj v blízkosti seba, ráno sa prebúdzať a spolu ranajkovať.
Jedného pekného dňa sme spolu pozerali dovolenky na nete a on mi strčil notebook do ruky, že si ide niečo vybaviť. Pozerám a na lište dolu mal stiahnutý pokec, ktorý som zo zvedavosti samozrejme otvorila, no zároveň sa mi aj oči otvorili, cez ktoré som, asi mala celý čas zatiahnutú hmlu.
Ďakujem pokecu, že mi umožnil zistiť pravdu o človeku, s ktorým som bola, že nie som pre neho jediná. Človek, ktorý si vás neváži a nemá k vám úctu a neprejavuje k vám lásku je najväčším darom, ak z vášho života odíde.

spoznali sme sa pred 5 rokmi tu na pokeci a ako kamarati sme sa spoznavali a teraz sme zistili, ze sme spravili chybu, ze sme skor nezacali spolu chodit, ale teraz sa nadovsetko lubime a to je super, lebo stale mi vie vycarovat usmev na perach a je mi velkou oporou

Môj príbeh? Môj príbeh je zaujímavý tým, že si ma tu našel môj ortopéd...šla som s rodičmi v aute a jasné, ako zabiť čas v aute? No na pokeci....prišla mi RP od chlapa bez fotky, že teba poznám....neodpisujem ľuďom bez fotky, ale kto ma môže už len poznať? :D Nedalo mi to, odpísala som ....že: ano? odkial? Odpoveď som v zápätí dostala, že : ortopedické topánky ...to hneď otočka v aute na mamu s otázkou: kto mi predpisoval topánky a ona hneď no doktor ten a ten....hneď mi to bolo jasné, začali sme si teda písať, nič extra, klasika, čo robíš, kam ideš...až som šla na ďalšie ortopedické vyšetrenie ...a to už bolo druhý krat, sme sa videli a vedeli sme o sebe iba z písania :D no poviem vám, tak som sa ešte nehanbila :D Naše písanie prešlo až do veľkého kamarátstva. Pán Dr. mi pomáha, píšeme si, dokonca sme zistili, že máme aj spoločného koníčka :) Teraz môžem naozaj povedať, že pokec mi našiel dobrého ortopéda a že zbližuje ľudí :)

Bol jeden krásny deň a mne zrazu napísal správu nejaký chalan. Bola som v práci, nakoľko som nemohla odpísať, až keď som mala čas, tak som mu zo srandy napísala a len tak sme písali každý deň a niekedy až do rána. Stále sa chcel stretnúť, len ja som nenabrala odvahu a hanbila som sa a stále vyhovárala, že mám veľa práce a nemám čas. Až jeden deň som sa odhodlala a stretli sme sa a od vtedy sme sa stretávali a potom sa nasťahoval ku mne, až sme zatúžili po bábätku a nakoniec sa aj stalo. Dnes máme krásneho ročného synčeka a ďakujem pokecu, že sme sa stretli a z našej lásky vznikol krásny malý človiečik, náš Paťko, ktorý je náš malý usmiaty chlapček. Toto je môj príbeh, vďaka pokecu sa mi zmenil celý život. Ďakujeme pekne. Zuzana

ahojte, zoznamili sme sa vdaka pokecu. ja som hladala pracu v meste on zas znamost.....zacali sme si pisat, stretli sa a onedlho zacali spolu aj byvat a bolo to to najlepsie, co sa mohlo stat......zijeme spolu doteraz a klape to super, pretoze si super rozumieme.........VELKE DAKUJEME pre vsetkych, ktori vymysleli pokec
simka a matko

Ahoj, pokec môj druhý domov, spoznal som tu veľa dobrých ľudí, ale aj zlých ľudí, naučil sa nové veci, pomohol som veľa ľudom, dostal som pracovné ponuky popri štúdiu, našiel som starých známych priateľov. Prostredníctvom služby Pokec plus som zistil, kto sa o mňa zaujíma a kto nie a kto až podozrivo sa zaujíma.

tu na pokeci som nasiel super kamaratku Bibianu, s ktorou si piseme uz 6 rokov. hoci sme sa nikdy nestretli, citime k sebe priatelstvo, stale si posielame komplimenty. ja ju oslovujem slniecko a ona mna mesiacik. nepodarilo sa nas rozhadat ludom, ktori sa o to snazili.

Vďaka pokecu som spoznala veľmi dobrú kamarátku, ktorá pomáha africkým deťom :) Vďaka nej som pochopila zmysel nadácie pre africké deti a stala som sa lepším človekom tým, že som im začala pomáhať aj ja :)

ja som na pokeci zazil lasku. bolo to krasne, lebo som si s nou mohol pisat a lepsie ju spoznat. po niekolko tisíckach rp-ciek sme sa stretli, cisla sme si sice vymenili, ale viac sme vyuzivali pokec, ako telefony. pisali sme si a bolo to take, ako keby sme sa spolu rozpravali. toto je moj skrateny pribeh :D :D :D

Môj príbeh na pokeci
Zaregistrovala som sa ako 14 ročná na pokec. Našla som si tu pár priateľov a udržiavame vzťahy do dnes.
Sú mi ako rodina. Mám pocit, akoby som ich poznala celý svoj život. Mám možnosť spoznávať veľa ľudí. Stretla som tu aj ľudí, o ktorých som si myslela, že sú skutoční, no až po čase ukázali svoju pravú tvár. Veľa som sa na pokeci naučila. Naučila som sa to, že netreba veriť hneď všetkým ľuďom, treba si dávať aj pozor ....Treba si vážiť ľudí, ktorých máme. Mám tu na pokeci asi 3 skutočných priateľov a som tomu rada, lebo viem, že keby som mala problém, pomôžu mi. Niekedy je menej viac. Mám ich rada a dala by som za nich aj ruku do ohňa.