Vďaka pokecu som aj ja, ako aj veľa iných ľudí spoznala svoju lásku. Pred 5 rokmi sme sa tu zoznámili, písali si a podobné veci, následne potom to však pominulo. Stratili sme sa navzájom a už sme na seba aj zabudli. Tento rok však moju lásku napadlo moje meno, z ničoho nič a si tak zmyslel, že ma vyhľadá a tak sme si začali znovu písať a už sme tu. Sme zaľúbený pár a aj keď máme od seba trochu ďaleko, dúfam, že to vydržíme čo najďalej. :)

Na pokec chodím už dlhé roky. Bol som sám, a tak som dúfal, že cez pokec si nájdem spriaznenú dušu. Absolvoval som viac stretnutí, spoznával som ženy, ale nikdy to nebolo to pravé. Všetko v podstate skončilo skôr, ako začalo. Až raz sa všetko zmenilo. Zbadal som ju náhodne na pokeci, pokúsil som sa osloviť a ona začala so mnou komunikovať. Ešte v ten deň sme sa stretli. Odvtedy sme spolu a to už rok. Môj život je krásny a to práve vďaka pokecu :)

na pokec chodim malo, ale spoznavam vela dobrych a milych ludi .. vela sa predvadzaju, ale ved o tom je pokec. som rada, ze som tu mohla najst dobrych kamaratov a doteraz sa vidame ...dakujem timu pokec

Takže náš príbeh začal pred 8 rokmi (v 2007) tu na pokeci. Videla som jednu jeho fotku, na ktorej vyzeral ako pohodový sympaťák. Žiaden nagélovaný metrosexuálny krásavec, normálny chalan. Čítala som od neho čoraz viac písmenok. A tým postupne prestával byť sympatický, menil sa na môj ideál. Tešila som sa na jeho správy, smiala som sa pri nich, krútila hlavou, že nie je možné, aby sme mali toho toľko spoločného. Keď sme si neskôr vymenili telefónne čísla, mala som pocit, že sa to už blíži k dokonalosti. Teraz sa na tom musím smiať. Volali sme si často a dlho. Jednoducho sme si rozumeli. Byval 30 km od môjho mesta, ale on sem chodieval za kamarátmi. Naše prvé stretnutie bolo 8. júna 2007. Čakal ma na zástavke v meste a keď som ho prvýkrát videla naživo, hneď som sa doňho zamilovala. Boli sme si sadkať na kofču a potom na prechádzku, kde mi bol ukázať, kde predtým býval v našom meste. Strávili sme spolu krásny večer, a potom aj ďalšie dni a mesiace... a aj roky. Nakoniec sme sa zobrali a máme spolu krásne dve zdravé detičky. Nikdy som neverila takýmto zoznamkám, ale u nás preskočila iskra a milujeme sa doteraz. S pozdravom Kamila

Ahojte,
náš príbeh sa začal 8. septembra 2003. Vtedy sme si prvýkrát začali písať cez Pokec. Naše písanie bolo tak silné, že sme sa ešte v ten deň stretli. Najprv to boli také nezáväzné stretnutia, ale potom sme už bez seba nevedeli byť. Tak sme sa spoznali. Spolu sme 12 rokov, v spoločnej domácnosti žijeme 10 rokov a máme spolu 6 ročnú dcérku. Ďakujeme Pokecu, že ste, lebo bez vás by sme sa nespoznali.

Prvá tretina nového roka bola pre mna velmi ťažká, pretože v apríli som ukončila 7-ročný vzťah, ktorý tiež začal vďaka pokecu. Bolo to pre mňa veľmi ťažké rozhodnutie, ale byť spolu už zo zvyku, to ma nenapĺňalo.. Som typ ženy, čo má rada spoločnosť, zábavu a dobrých ľudí. Prostredníctvom pokec.sk som absolvovala asi tri stretnutia a povedala som si, že takto to nikdy nepôjde.. prestala som hľadať so slovami, čo má prísť, tak príde v ten správny čas. Na pokeci som si jedného dňa prezerala časť "spoznaj nových ľudí a pozvi ich na stretko" a vtedy to bol môj osudový klik na naše stretnutie. V ten moment som nečakala nič, ale keď mi potom chlapec - Martin napísal, tak sa mi hneď deň stal krajším. Začali sme si písať, písali sme si v ten deň veľmi dlho, ale už vtedy sa vo mne čosi dialo a vedela som, že to má zmysel..:) Spájali nás maličkosti, mali sme na rovnakú vec rovnaký názor. Po jednom dni písania, sme sa stretli, stretnutie bolo zo začiatku rozpačité a nesmelé, ale bola to láska na prvý pohľad z oboch strán. Strávili sme spolu dlhé hodiny a reč vôbec nestála, až neskôr, keď prišli na rad bozky a bola ruka v rukáve.. Na ten večer budem vždy spomínať :) To bol náš príbeh, ktorý sa udial vďaka pokecu..teraz sme spolu veľmi šťastní, spoznávame sa navzájom a prichádzame na to, že nás spájajú aj úplné maličkosti, ako semienka na žemli ;) Postupne spoznávam aj jeho rodinu a on moju, je to super, lebo si veľmi rozumieme. Dúfam, že to tak ostane aj naďalej, lebo už sme si vymenili aj vetu: "Ja už nechcem nikoho, lebo mám pri sebe Teba, ľúbim Ta" To je naša love story vďaka portálu pokec.sk. Bea

Čaute. Volám sa Karol a mám 24 rokov. Som z BA. Vždy som svoje priateľky našiel cez pokec. Až pred 4 rokmi prišla tá pravá. Jednoducho sme si len tak písali cez RP a na druhý deň sme sa stretli. Rozumeli sme si a bolo nám spolu super. Nebol deň, čo by sme neboli spolu vonku alebo si nepisali cez pokec. Dnes sme manželia a máme spolu dve krásne zdravé dcerky. Takže vďaka pokecu som našiel svoje životné šťastie a lásku. Ďakujen ti pokec za to :-)

Ahojte! Na pokec som sa prihlásila ako slobodná mamička. Keďže syn bol malý, nikam som nechodila, takže pokec bol môj virtuálny svet, bez ktorého som každý večer už ani nezaspala. Hľadala som si partnera, ktorý by mal podobný osud, ako ja. Ako každej žene, aj mne písali rôzni chlapi z celého Slovenska. Až raz mi napísal jeden taký celkom obyčajný muž, s ktorým som si začala písať čoraz častejšie, až natoľko, že som každy večer čakala, kedy sa konečne prihlási. Mala som pocit, že som sa zaľúbila a bolo to aj z jeho strany. Po dvoch mesiacoch písania sme sa rozhodli stretnút. Povedal mi, že keď ma zbadá, tak ma obíme a vybozkáva. No opak bol pravdou. Stáli sme tam ako dvaja ľudia, ktorí sa nikdy v zivote nevideli a predsa som cítila niečo zvláštne, že vlastne milujem ho a vidím ho prvý krát. Chcela by som ešte podotknúť, že z ex sa rozišiel tiež kvôli tomu, že si našla lásku na pokeci. My dvaja sme napokon ostali spolu, bola to bláznivá láska, možno najväčšia v mojom živote, veď mi neprekážalo ani to, že sme od seba vzdialení 350 km a po 8 mesiacoch sme sa vzali. Sme spolu 7 rokov a sme šťastní vďaka pokecu. A na záver môj nick je ebby.sk a jeho 108miro008, tam sú zverejnené komentáre o našej láske ☺ Aj keď nevyhráme BMW, viem, že ho mám a kým ja Vám píšem, on mi tu chrápe do ucha. S pozdravom Andrea

Ahoj, tak môj príbeh bol taký dosť fajn a hlavne mal pekný koniec. Tak jedného dňa som sa tu zaregistrovala a zisťovala som, ako to tu funguje. Tak som pozerala po chalanoch a zapáčil sa mi jeden. Tomu som napísala, kecali sme o kadečom, bolo aj prvé stretnutie a aj posledné, čo sme boli vonku, bo on chcel dievča len na jednu noc a ja som hľadala lásku. Tak písať sme písali, ale ja som hľadala dalej a bol to asi osud, našla som tu jeho brata. Tušila som, že to bude on, lebo stál pri jeho aute, tak som napísala a bol to naozaj jeho brat. Začali sme písať každý deň neskutočne veľa správ, dali sme si stretnutie, išli sme na džús, kecali o kadečom a išiel deň za dňom, až prešiel rok a jedného krásneho dňa sme išli do parku. Vytiahol krabičku s prsteňom a dal otázku, či si ho vezmem a ja že áno a v apríli bola svadba. Už sme spolu dva roky a stále sme na tom tak, ako na začiatku. Je to super, za to vďaka patrí vám Pokec, že nám dal takú možnosť spoznať sa. Ďakujem a dúfam, že sa vám môj príbeh páči.

Vďaka pokecu som sa zoznámila s mužom mne primeraným vekom, aj výškou. Ja som vždy tužila mať vyššieho muža nad 178cm. Bol milý, vypisoval mi zamilované sms, bola som pre neho najkrajšou ženou.
Čas plynul, trávili sme spolu spústu času, bola som predstavená jeho matke aj rodine. Vždy som túžila mať blízkeho priateľa aj v blízkosti seba, ráno sa prebúdzať a spolu ranajkovať.
Jedného pekného dňa sme spolu pozerali dovolenky na nete a on mi strčil notebook do ruky, že si ide niečo vybaviť. Pozerám a na lište dolu mal stiahnutý pokec, ktorý som zo zvedavosti samozrejme otvorila, no zároveň sa mi aj oči otvorili, cez ktoré som, asi mala celý čas zatiahnutú hmlu.
Ďakujem pokecu, že mi umožnil zistiť pravdu o človeku, s ktorým som bola, že nie som pre neho jediná. Človek, ktorý si vás neváži a nemá k vám úctu a neprejavuje k vám lásku je najväčším darom, ak z vášho života odíde.