Ahojte,
náš príbeh sa začal 8. septembra 2003. Vtedy sme si prvýkrát začali písať cez Pokec. Naše písanie bolo tak silné, že sme sa ešte v ten deň stretli. Najprv to boli také nezáväzné stretnutia, ale potom sme už bez seba nevedeli byť. Tak sme sa spoznali. Spolu sme 12 rokov, v spoločnej domácnosti žijeme 10 rokov a máme spolu 6 ročnú dcérku. Ďakujeme Pokecu, že ste, lebo bez vás by sme sa nespoznali.

Prvá tretina nového roka bola pre mna velmi ťažká, pretože v apríli som ukončila 7-ročný vzťah, ktorý tiež začal vďaka pokecu. Bolo to pre mňa veľmi ťažké rozhodnutie, ale byť spolu už zo zvyku, to ma nenapĺňalo.. Som typ ženy, čo má rada spoločnosť, zábavu a dobrých ľudí. Prostredníctvom pokec.sk som absolvovala asi tri stretnutia a povedala som si, že takto to nikdy nepôjde.. prestala som hľadať so slovami, čo má prísť, tak príde v ten správny čas. Na pokeci som si jedného dňa prezerala časť "spoznaj nových ľudí a pozvi ich na stretko" a vtedy to bol môj osudový klik na naše stretnutie. V ten moment som nečakala nič, ale keď mi potom chlapec - Martin napísal, tak sa mi hneď deň stal krajším. Začali sme si písať, písali sme si v ten deň veľmi dlho, ale už vtedy sa vo mne čosi dialo a vedela som, že to má zmysel..:) Spájali nás maličkosti, mali sme na rovnakú vec rovnaký názor. Po jednom dni písania, sme sa stretli, stretnutie bolo zo začiatku rozpačité a nesmelé, ale bola to láska na prvý pohľad z oboch strán. Strávili sme spolu dlhé hodiny a reč vôbec nestála, až neskôr, keď prišli na rad bozky a bola ruka v rukáve.. Na ten večer budem vždy spomínať :) To bol náš príbeh, ktorý sa udial vďaka pokecu..teraz sme spolu veľmi šťastní, spoznávame sa navzájom a prichádzame na to, že nás spájajú aj úplné maličkosti, ako semienka na žemli ;) Postupne spoznávam aj jeho rodinu a on moju, je to super, lebo si veľmi rozumieme. Dúfam, že to tak ostane aj naďalej, lebo už sme si vymenili aj vetu: "Ja už nechcem nikoho, lebo mám pri sebe Teba, ľúbim Ta" To je naša love story vďaka portálu pokec.sk. Bea

Čaute. Volám sa Karol a mám 24 rokov. Som z BA. Vždy som svoje priateľky našiel cez pokec. Až pred 4 rokmi prišla tá pravá. Jednoducho sme si len tak písali cez RP a na druhý deň sme sa stretli. Rozumeli sme si a bolo nám spolu super. Nebol deň, čo by sme neboli spolu vonku alebo si nepisali cez pokec. Dnes sme manželia a máme spolu dve krásne zdravé dcerky. Takže vďaka pokecu som našiel svoje životné šťastie a lásku. Ďakujen ti pokec za to :-)

Ahojte! Na pokec som sa prihlásila ako slobodná mamička. Keďže syn bol malý, nikam som nechodila, takže pokec bol môj virtuálny svet, bez ktorého som každý večer už ani nezaspala. Hľadala som si partnera, ktorý by mal podobný osud, ako ja. Ako každej žene, aj mne písali rôzni chlapi z celého Slovenska. Až raz mi napísal jeden taký celkom obyčajný muž, s ktorým som si začala písať čoraz častejšie, až natoľko, že som každy večer čakala, kedy sa konečne prihlási. Mala som pocit, že som sa zaľúbila a bolo to aj z jeho strany. Po dvoch mesiacoch písania sme sa rozhodli stretnút. Povedal mi, že keď ma zbadá, tak ma obíme a vybozkáva. No opak bol pravdou. Stáli sme tam ako dvaja ľudia, ktorí sa nikdy v zivote nevideli a predsa som cítila niečo zvláštne, že vlastne milujem ho a vidím ho prvý krát. Chcela by som ešte podotknúť, že z ex sa rozišiel tiež kvôli tomu, že si našla lásku na pokeci. My dvaja sme napokon ostali spolu, bola to bláznivá láska, možno najväčšia v mojom živote, veď mi neprekážalo ani to, že sme od seba vzdialení 350 km a po 8 mesiacoch sme sa vzali. Sme spolu 7 rokov a sme šťastní vďaka pokecu. A na záver môj nick je ebby.sk a jeho 108miro008, tam sú zverejnené komentáre o našej láske ☺ Aj keď nevyhráme BMW, viem, že ho mám a kým ja Vám píšem, on mi tu chrápe do ucha. S pozdravom Andrea

Ahoj, tak môj príbeh bol taký dosť fajn a hlavne mal pekný koniec. Tak jedného dňa som sa tu zaregistrovala a zisťovala som, ako to tu funguje. Tak som pozerala po chalanoch a zapáčil sa mi jeden. Tomu som napísala, kecali sme o kadečom, bolo aj prvé stretnutie a aj posledné, čo sme boli vonku, bo on chcel dievča len na jednu noc a ja som hľadala lásku. Tak písať sme písali, ale ja som hľadala dalej a bol to asi osud, našla som tu jeho brata. Tušila som, že to bude on, lebo stál pri jeho aute, tak som napísala a bol to naozaj jeho brat. Začali sme písať každý deň neskutočne veľa správ, dali sme si stretnutie, išli sme na džús, kecali o kadečom a išiel deň za dňom, až prešiel rok a jedného krásneho dňa sme išli do parku. Vytiahol krabičku s prsteňom a dal otázku, či si ho vezmem a ja že áno a v apríli bola svadba. Už sme spolu dva roky a stále sme na tom tak, ako na začiatku. Je to super, za to vďaka patrí vám Pokec, že nám dal takú možnosť spoznať sa. Ďakujem a dúfam, že sa vám môj príbeh páči.

Vďaka pokecu som sa zoznámila s mužom mne primeraným vekom, aj výškou. Ja som vždy tužila mať vyššieho muža nad 178cm. Bol milý, vypisoval mi zamilované sms, bola som pre neho najkrajšou ženou.
Čas plynul, trávili sme spolu spústu času, bola som predstavená jeho matke aj rodine. Vždy som túžila mať blízkeho priateľa aj v blízkosti seba, ráno sa prebúdzať a spolu ranajkovať.
Jedného pekného dňa sme spolu pozerali dovolenky na nete a on mi strčil notebook do ruky, že si ide niečo vybaviť. Pozerám a na lište dolu mal stiahnutý pokec, ktorý som zo zvedavosti samozrejme otvorila, no zároveň sa mi aj oči otvorili, cez ktoré som, asi mala celý čas zatiahnutú hmlu.
Ďakujem pokecu, že mi umožnil zistiť pravdu o človeku, s ktorým som bola, že nie som pre neho jediná. Človek, ktorý si vás neváži a nemá k vám úctu a neprejavuje k vám lásku je najväčším darom, ak z vášho života odíde.

spoznali sme sa pred 5 rokmi tu na pokeci a ako kamarati sme sa spoznavali a teraz sme zistili, ze sme spravili chybu, ze sme skor nezacali spolu chodit, ale teraz sa nadovsetko lubime a to je super, lebo stale mi vie vycarovat usmev na perach a je mi velkou oporou

Môj príbeh? Môj príbeh je zaujímavý tým, že si ma tu našel môj ortopéd...šla som s rodičmi v aute a jasné, ako zabiť čas v aute? No na pokeci....prišla mi RP od chlapa bez fotky, že teba poznám....neodpisujem ľuďom bez fotky, ale kto ma môže už len poznať? :D Nedalo mi to, odpísala som ....že: ano? odkial? Odpoveď som v zápätí dostala, že : ortopedické topánky ...to hneď otočka v aute na mamu s otázkou: kto mi predpisoval topánky a ona hneď no doktor ten a ten....hneď mi to bolo jasné, začali sme si teda písať, nič extra, klasika, čo robíš, kam ideš...až som šla na ďalšie ortopedické vyšetrenie ...a to už bolo druhý krat, sme sa videli a vedeli sme o sebe iba z písania :D no poviem vám, tak som sa ešte nehanbila :D Naše písanie prešlo až do veľkého kamarátstva. Pán Dr. mi pomáha, píšeme si, dokonca sme zistili, že máme aj spoločného koníčka :) Teraz môžem naozaj povedať, že pokec mi našiel dobrého ortopéda a že zbližuje ľudí :)

Bol jeden krásny deň a mne zrazu napísal správu nejaký chalan. Bola som v práci, nakoľko som nemohla odpísať, až keď som mala čas, tak som mu zo srandy napísala a len tak sme písali každý deň a niekedy až do rána. Stále sa chcel stretnúť, len ja som nenabrala odvahu a hanbila som sa a stále vyhovárala, že mám veľa práce a nemám čas. Až jeden deň som sa odhodlala a stretli sme sa a od vtedy sme sa stretávali a potom sa nasťahoval ku mne, až sme zatúžili po bábätku a nakoniec sa aj stalo. Dnes máme krásneho ročného synčeka a ďakujem pokecu, že sme sa stretli a z našej lásky vznikol krásny malý človiečik, náš Paťko, ktorý je náš malý usmiaty chlapček. Toto je môj príbeh, vďaka pokecu sa mi zmenil celý život. Ďakujeme pekne. Zuzana

ahojte, zoznamili sme sa vdaka pokecu. ja som hladala pracu v meste on zas znamost.....zacali sme si pisat, stretli sa a onedlho zacali spolu aj byvat a bolo to to najlepsie, co sa mohlo stat......zijeme spolu doteraz a klape to super, pretoze si super rozumieme.........VELKE DAKUJEME pre vsetkych, ktori vymysleli pokec
simka a matko