Vďaka pokecu som už zažil veľa rôznych príbehov. Boli to prevažne príbehy spoznávania nových ľudí. Spoznávanie je moja obľuba, a preto pokec mi už veľa krát pomohol v tomto smere. Či už som našiel priateľov, s ktorými som v kontakte do teraz, tak aj náhodné letné lásky s dievčatami a rôznymi príbehmi s týmito ľuďmi spojené. No najviac mi utkvel v pamäti príbeh s dievčaťom, ktoré bolo v tom čase na dovolenke v chorvátsku a zhodou náhod som mal tak isto zavítať do chorvátska. Náhoda nám neuveriteľne priala a boli sme ubytovaní vo vedľajšej prímorskej dedinke. Jedného dňa som toto dievča zazrel na našej domácej pláži, no nebol som si celkom istý, keďže fotky nie sú vždy objektívne. Tak som tomuto dievčaťu napísal na pokeci a zistil som si, či je to vážne ona a verte či nie, takéto náhody prichádzajú len pár krát v živote. Písali sme si nejakých pár chvíľ, pokým sme sa našli na pláži ďaleko od domova. Zbytok dovolenky bol neuveriteľne super, nakoľko takáto náhoda ľuďom len dodá na eufórií. Vtedy som si uvedomil, že len vďaka pokecu som si našiel cestu k spriaznenej duši a dlhoročnému vzťahu. Týmto vyjadrujem svoju vďaku k pokecu a jeho väčnej činnosti. PS: teším sa na výhru

Bolo to práve na Pokeci, kde som si začal písať s jednou ženou. Začalo to jednoduchým písaním, ale žiadne otázky typu "ako sa máš", koho by to bavilo takéto kecy. Bolo to spontánne písanie a vôbec som netušil, že bude tak dlho trvať. Preberali sme všetko. Školu, hľadanie práce, problémy v práci, sex, žúrky, rozchody atď. No smola bola taká, že ja som z Bratislavy a dotyčná z Leopoldova. Aby som sa moc nerozpisoval, písali sme si na pokeci 4 roky. Samozrejme aj na iných sociálnych sieťach. Jedného dňa mi napísala, že sa sťahuje do Bratislavy a mohli by sme sa stretnúť. Už teda bola presťahovaná a volal som jej, či nie je v meste na žúrke, nebola. Na druhý deň volala ona mne, či som v meste, ale nebol som. Dohodli sme sa na niečom inom, prišiel som za ňou do mesta (autom), zobral som ju domov a bez akéhokoľvek problému alebo obáv ma zavolala k nej na byt. Bol som prekvapený aj rád, teda som šiel. Budete sa diviť, ale nemal som v hlave len to jediné, sadli sme si, pustili si hudbu, rozprávali sa do 9 rána a potom som šilel domov. Obaja sme boli radi, že sme sa stretli, takže sme si nonstop písali a viac krát sme sa stretávali, aj keď sme mali 2 týždne od seba odstup, pretože som bol na dovolenke. Neomrzelo to nikoho z nás a zrazu sme spolu začali chodiť. Už sme spolu nejakú tu dobu, zažili sme veľa pekného a málo zlého, tak sa tešíme. Nikedy aj pokec zmení osud.

Ja som sa pomocou POKECU zoznámil so svojou milou. Nebolo to ani tak dávno, ale pamätám si na tie časy, keď sme si spolu písali a bolo to krásne obdobie. Mal som čerstvo pred skončením školy, zaujímala ma len maturita, ale ona mi vstúpila do srdca a už to bolo. Každý sa nejak musí zoznámiť, mne sa to pomocou POKECU podarilo a už som s ňou rok aj niečo :) Keby len som nemal pokec, tak sa s ňou nezoznámim a nebol by ten krásny čas strávený s ňou. Ďakujem POKEC

Vďaka pokecu som spoznala veľa nových ľudí, kamarátov a svojho manžela:) Už si presne nepamätám deň nášho prvého "pokecu", ale bolo to niekedy na jar 2006. Na vianoce 2006 sme sa 1.x stretli a v apríli 2007 sme začali spolu chodiť. Po 3,5 roku chodenia sme sa vzali 16. 10. 2010 a sme spolu už skoro 5 rokov:) Máme 2,5 ročného synčeka.

Písal sa rok 2007-2008 presne si nepamätám mala som iný nick. Chcela som stiahnuť jeden song. Navštívila som miestnosť Sťahuj Mp3 na sklo, ozvala sa mi smiley12 poslala song a týmto sme to ukončili. Vzápätí mi písala kamarátka, či jej stiahnem songy. Dala som jej kontakt na spomínanú smiley12. Potom stiahla ešte mne a od toho dňa sme si písali. Mali sme sa stretnúť všetky tri v KE, ale mňa rodičia nechceli pustiť, vraj nemôžem vedieť, kto to v skutočnosti je. Prišla ona, na Silvestra prvá chata prvý Silvester. Odvtedy sa spoznala s mojimi rodičmi, ja s jej, každé leto tam chodím, posielame si blahoželania k narodeninám a sviatkom symbolicky poštou. Jej rodina ma vníma ako druhú dcéru a ja ich ako druhých rodičov. Odsťahovala sa pri BA po škole ja po ukončení som tiež išla a pracovali sme chvíľu spolu. Dodnes si píšeme, voláme a sme si ako sestry a raz bude krstnou mamou mojich detí. ĎAKUJEM POKECU ZA NAŠE PRIATEĽSTVO

Pokec je velmi dobrou strankou, kde som si po dlhom case nasla svoju osudovu lasku, s ktorou som uz dva roky. Sme spolu stastni a moc sa lubime. Uzivame si jeden druheho navzajom. Bola to taktiez laska na prvy pohlad.

Vďka pokecu som spoznal veľa kamarátov a známych :-) Raz som napísal jednej slečne, ktorá ma zaujala. Niečo z jej foto vyžarovalo, čo ma presvedčilo napísať jej .... do dnes sme v kontakte a píšeme si, veľmi dobre si rozumieme. Ona si vďaka pokecu našla priateľa :-) a pevne verím, že im to vydrži. Ďakujem POKEC ...

Pokec-Pokec, tu začal náš spoločný príbeh! Moje návštevy na Pokeci boli väčšinou z dlhej chvíle a zábavy. Chodili a chodia sem hádam všetci. Sú tu rôzni ľudia, smutní, veselí, zábavní a aj tí, čo nenašli pochopenie vo svojom okolí a chcú sa porozprávať. Veľa príbehov, veľa radosti a aj smútku a samoty tu je, ale jedno východisko je, že sa tu dajú nájsť aj nové priateľstvá a lásky. Pomaličky sa tu vytvorila skupinka mojich priateľov a priateliek, ale jeden mi bol obzvlášť srdcu blízky. Malo to len jednu chybičku, pracoval veľmi ďaleko odo mňa, mimo Slovenska. Ale písať a posielať fotky sme si mohli a tak sme sa pomaly zbližovali stále viac. No asi tam niečo vykvitlo a bola to láska, prišli prvé slová v RP-ľúbim ťa, a bolo! Po dlhej dobe sa chystal dotyčný, smerom domov, teda konečne na Slovensko. Asi po 5 mesačnom písaní mi svitlo na lepšie časy. Nechcela som tomu veriť, že by došiel, ale nechala som sa prekvapiť. A verte alebo nie, zastavil sa a kedže sa blížili vianoce, aj darček som dostala. Konečne sme sa videli, bolo to zvláštne, ale spoznávanie sme už mali za sebou a lásku pred sebou. A bolo! Napokon si už iba išiel všetko z práce v zahraničí zobrať, bolo viac stretávania, menej slov a po dvoch rokoch už aj spolužitia sme sa zosobášili! Bývame na Slovensku a nažívame si takto už ako manželia!!

Vdaka pokecu som nasla svoju zivotnu lasku, som s nou skoro tri roky a chystame uz spolu svadbu. Keby nebolo pokeu, tak ba som ho nikdy nespoznala a preto som mu za to vdacna.

Svoju lásku som spoznal vo vlaku v jeden júnový deň. Prisadla si do kupé ku mne, mala miestenku. Otvorila dvere a povedala prepáčte, mám miestenku číslo 36. Muž, ktorý sedel na jej čísle sa postavil a odišiel. Na chrbte mala veľký ruksak a snažila sa vyložiť ho na policu. Kedže som videl, že sa trápi, postavil som sa a pomohol jej vyložiť ten batoh hore. Slušne poďakovala a usmiala sa. (ten nádherný úsmev ma zaujal) Asi po hodine spoločnej cesty a takého hanblivého rozprávania sa blížila stanica, kde som vystupoval. Samozrejme, že som si od nej pýtal telefónne číslo, no ona povedala, že číslo nedáva hoci komu, ale že mi dá nik na pokeci a môžem jej napísať. (bolo na nej vidieť, že sa jej páčim, bola úplne mimo) A to som ani len vo sne nedúfal, že raz budem s ňou šťastný. I keď som ju stretol vo vlaku, tak až tu na pokeci som spoznal svoju lásku. Už sme spolu 6 rokov a sme šťastní. Začalo to tým, že som bol sklamaný, ponížený z predchádzajúceho vzťahu. Rozhodol som sa, že si nájdem dievča, ktoré namotám a potom odkopnem, proste sa pomstím opačnému pohlaviu za to všetko, čo mi spôsobila moja ex. Taký týždeň, možno dva, sa mi to darilo a bol som so sebou spokojný. Ale potom som sa zamotal ja, zaľúbil som sa do nej až po uši. Potom som to začal brať vážne, bol som k nej pozorný, na každé rande som jej doniesol kyticu kvetov a malý darček. Náš vzťah sa ďalej harmonicky rozvíjal. Po pár rokoch sa náš vzťah začal rúcať, mojou vinou. Stále som ju kontroloval, nikam som jej nechcel dovoliť chodiť von, bol som žiarlivý na každého chlapa v jej blízkosti, v skratke bol som majetnícke hovädo.
Dostalo sa to tak ďaleko, že povedala, že je koniec že nevie takto žiť, že chce chodiť, kam bude chcieť a nechce, aby som ju kontroloval. Povedala, že je koniec. Ja som si to nechcel pripustiť, robil som všetko preto, aby som ju získal späť, lebo som ju miloval. Trvalo to dlhých 6 mesiacov, nečakaná a smutná udalosť sa pričinila o to, že sa to zlomilo. Ja som sa zmenil, ten kopanec, ktorý som dostal, som potreboval. Ona si uvedomila, že som iný, že nie som ten, čo pred tým. Dala mi šancu dokázať, že ju naozaj milujem a budem o ňu bojovať.
Je to už dva roky, čo sme opäť spolu, milujeme sa, veríme si a onedlho budeme mať svadbu. Naše cesty sa pretli vo vlaku, ale láska rozkvitla až vďaka pokecu.