Na pokeci som takmer od jeho zaciatkov. Vtedy este internet nebol taka samozrejma a bezna zalezitost, ako je tomu dnes. A tak som sem spociatku chodieval len raz za cas. Spoznal som tu mnoho zaujimavych ludi a vztahy, ktore som s nimi nadviazal, su fakt rozmanite...
Su taki, s ktorymi uz nie som vobec v kontakte a v niektorych pripadoch je mi to fakt luto. No ine vztahy, ktore sa zacali prave na pokeci, trvaju dodnes...
Nasiel som tu priatelov, kamaratov, zopar lasok a tiez ludi, ktori mi pomohli s problemami, ktore by som sam len velmi tazko dokazal vyriesit...
ALE ZO VSETKEHO DOBREHO, CO MI POKEC DAL, SI NAJVIAC VAZIM PRIATELSTVO S EVKOU...

Pred osmimi rokmi, par dni pred vianocami, som si po nocnej sadol na chvilu k pokecu a na ploche ma uputala otazka: "KOHO MI PRINESIE JEZISKO POD STROMCEK?" Nedalo mi to a odpovedal som jej otazkou: "A ZMESTIM SA TAM???" Tym zacala moja komunikacia s dievcatom, ktore si ma ziskalo vtipom, zrelym zmyslanim a pozitivnym zmyslanim... Zistil som, ze je z vedlajsieho okresu, asi tak 20 km odo mna. Po case sme si klasicky vymenili par fotiek a telefonne cisla a o par dni prislo prve stretnutie.

CIM JE VSAK TENTO PRIBEH INY, NEZ OSTATNE PRIBEHY???
Pre mna je to tym, ze aj ked je odo mna Evka o 9 rokov krajsia, aj ked je to rozvedena, dvojnasobna maminka a aj ked dodnes medzi nami nebolo viac, nez priatelsky bozk na lice, prave ona je dovod, preco som na pokec zabludil... Je fajn, mat niekoho, s kym sa da len tak sediet, prechadzat, jazdit autom, alebo lezat v objati pri telke... Nezalezi na tom, o com sa vtedy rozpravame, alebo ci sme uplne bez slova... Kazda spolocna minuta, je dokonala. Pokec v tomto pripade spojil dvoch ludi, ktori nemaju pred sebou ziadne tajnosti, maju vela spolocneho, ale zaroven su uplne rozdielni, no hlavne maju jeden v druhom istotu a oporu naozaj navzdy...
A TO JE MYSLIM VIAC, NEZ MAT VAZNY VZTAH, V KTOROM SU POCHYBNOSTI A NEDOVERA... Verim, ze nas vztah bude trvat naozaj uz navzdy...

K pokecu som sa dostal ešte na základnej škole. Na hodine informatiky sme sa učili, ako si vytvoriť svoju vlastnú emailovú schránku a spolužiaci mi poradili, že si ju mám založiť na azete. Prv som nevedel, čo azet obnáša a po čase som sa dostal k pokecu. Na pokeci sa mi podarilo spoznať veľa zaujímavých ľudí, ale aj ľudí, ktorých som radšej po čase ignoroval. Našiel som si tu prvé lásky a hlavne hlavne svoju druhú polovičku, s ktorou som už 4 roky. Ľúbim ju, vážim si ju a asi by som ju nevymenil :D

na pokeci som sa dostala k zaujímavej práci - animátorstvu

Bolo to uz davno, aj 5 ci 6 rokov, ked som vdaka pokecu nasiel svojho najlepsieho kamarata. Bolo to v case, ked som zacal chodit na strednu skolu. Pokec som vyuzival vo velkom a hladal si tu v miestnosti Košice niekoho na bicykel. Dlho sa nikto neozyval, no raz mi prisla rp od muza o par rokov starsieho ako som ja. Mal bicykel, chcel ist vonku, ba dokonca chcel chodit aj dlhsie a pravidelne trasy ako ja. Ale v hlave mi vrtala otazka, nie je to blbe?, ved nie je moja vekova skupina...No nakoniec som na jeho slova dal a stretli sme sa. To si este pamatam, ako sa o mna mama bala, ze s kym to idem vonku. No presiel prvy den a porozumeli sme si velmi dobre. Na bicykel sme chodili kazdy vikend, neskor aj castejsie, potom zacali nase pravidelne trasy do blizskeho madarska kazdy vikend. Na bicykli sme boli dokonca este aj cez zimu. Neskor, ked nas bicyklovanie uz unavovalo, sme boli skveli partaci na kazdorocny tyzdenny vylet do Prahy. A dnes? Hoci niesme svoja vekova kategoria, zozumiem si s nim ovela lepsie, ako s kamaratmi rovesnikmi a povazujem ho za najlepsieho kamosa. Dnes uz sice ani do Prahy a ani velmi na bicykel nechodime, ale mam kamarata, ktory mi pomaha vzdy, ked to potrebujem. Pozna ho skoro cela moja rodina a dokonca s nim nema problem ani moja priatelka. Takze byt na pokeci sa oplatilo, hoci som zazil aj mnoho nie velmi pekneho, koniec koncov som rad, pretoze mam odtial dobreho kamosa. A tym mozem povedat, ze na pokeci sa najdu aj dobri ludia :)

Zaregistrovala som sa na Pokec v dobe, keď som hľadala svojich spolužiakov, s ktorými sme sa nestretli celých 30 rokov. Bola som v tej dobe (je to už päť rokov) v ťažkom citovom rozpoložení, nakoľko mi ťažko ochorel otec a za krátky čas aj zomrel. Možno práve preto mi tak dobre padlo, že som tu čítala rôzne osudy dovtedy mne neznámych ľudí. Zistila som, že nie som jediná, ktorá smúti, nie som jediná, čo má starosti a problémy a našla som si tu veľa priateľov, ktorí boli ochotní načúvať mi a ja som si rada prečítala ich príbehy.
Aj po takom dlhom čase sa tu vyselektovali ozajstní priatelia, s ktorými sa dokonca stretávame, ako manželské páry a pozývame sa na rôzne kultúrne podujatia v mieste našich bydlísk, dokonca sa z času-načas aj navštevujeme, alebo si aspoň zavoláme.
Pokec tu zriadil veľmi dobrú službu, kde sa dá zablokovať nepríjemný účastník a tiež odmietnuť správy, ktoré obsahom nelahodia mojej povahe.
Možno som Vám nenapísala žiadny srdervúci príbeh, ale získať priateľa je oveľa viac, za čo vďačím práve Pokecu.

Vaša Anka

Vdaka pokecu som spoznala svojho Shreka. Svoju lasku a hadam na cely zivot. :D V Juli 2013 som mala bakalarske promocie a chystala som sa na cele leto robit tabory. Lenze som na jednom tabore chytila nejaku alergiu na nohe a nevedela som na nu chodit. Musela som tyzden lezat doma na antibiotikach a tak som zasla na pokec. V miestnosti Do pohody som sa spoznala s jednym uzasnym chalanom. Vtedy mal este priatelku a brali sme to len ako kamaratstvo. Po styroch dnoch sme sa stretli a vykecavali sme strasne dlho.. jeho priatelka o mne vedela. Potom som odisla na tabor a chodil ma s kamaratmi pozerat a zabaval sa s deckami. Asi po dvoch tyzdnoch sa rozisiel so svojou priatelkou a v priebehu dalsich dvoch tyzdnov sme sa dali dokopy. Dnes je tomu skoro dva roky, co spolu chodime a uz pol roka spolu byvame v nasom byte. Je to uzasny pocit mat niekoho takeho pri sebe vdaka vam Pokec :D :D :D

Cez pokec som sa zoznamila s mojim priatelom vo febuari 2013. Nebolo to s nim vobec jednoduche. Rad si pisaval z babami za umyslom zmotavat a naslubovat veci, ktore nemyslel vazne, ale zneli od neho presvedcivo. Po dlhsom pisani sme sa dohadovali na stretnuti, ktore stale odkladal, no ja som bola trpezliva a verila som, ze raz sa to podari, az sa tak naozaj stalo. Bol to pekne straveny dnik. Po stretnuti sme ostali v kontakte a dalsie stretnutia znovu odkladal, ale nakoniec po nejakom case sme sa vzdy stretli. Postupom casu si na mna zvykal a stretavali sme sa viacej. Neskor mi povedal, ze tie stretnutia odkladal kvoli tomu, ze je hanblivejsi a bal sa niekoho pripustit k srdcu po sklamani. Dnes sme uz spolu rok, co spolu zijeme a planujeme buducnost spolocnu, od toho uz ubehli 2 roky co sa pozname.

Ahoj, pred piatimi rokmi som sa zoznámil s jednou dievčinou tu na Pokeci. Každý večer sme si písali na pokeci cca mesiac, až kým sme sa náhodne nestretli v bare na oslave. Ona si ma všimla ako prvá a prihovorila sa mi, že ma pozná z pokecu. Asi po roku písania a stretávania sme sa dali dokopy a sme spolu už 4 roky. :-)

Môj príbeh sa začal v roku 2012, kedy som si povedal, že prečo sa neskúsiť s niekym stretnúť cez pokec. Písal som si so zopár ľudmi, ale stále som nemal odvahu. Nakoniec som natrafil na ňu. Nejaký čas sme spolu písali a nakoniec sme išli spolu na kávu. Nervozita, stres, prvé slová naživo, káva, veľké debaty, iskra, po ďalších stretkách pusa, chodenie spolu, spoločné bývanie, a nakoniec svadba pred tromi mesiacmi. :)
Nikdy by som nebol povedal, že sa dá niekto takto stretnúť. Mohol to byť hocikto, mohli sme sa stretnúť, dať si kávu a už sa nikdy nevidieť, alebo zahrala náhoda a tak sme si padli do očí, že sme spolu...

jedneho krasneho dna som zazil vynimocnu situaciu na pokeci, ked som napisal jednej dievcine a ako sme si tak pisali a spoznavali sme sa, rozhodli sme sa o stretnutie a dnes tvorime spolu par a lubime sa :) vdaka pokecu sme sa nasli a som vdacny, ze ju mam.