Pred 9-timi rokmi sme sa so sesternicou vybrali trochu sa schladiť na kúpalisko. Boli prázdniny, horúci letný deň. Ako sme sa tak vyhrievali na slniečku, prišli za nami dvaja chlapci so slovami: "baby, už ste moc suché, idete do vody!". Vzali nás na ruky a hodili do vody. Tak som sa spoznala s NÍM :) Celý zbytok dňa sme strávili spolu, kecali sme, blbli vo vode a bolo nám všetkým fajn. V jeseni som nastupovala do prvého ročníka na gymnáziu a on tam už chodil, tak som sa veľmi tešila. Po kúpaliskovom šoku zo studenej vody som dostala zápal pľúc, takže som zbytok leta preležala. Facebooky vtedy ešte neexistovali, dokonca som ani nemala doma internet, tak som len čakala na začiatok školského roka, aby sme sa mohli znovu stretnúť. A aj sa tak stalo. Vídali sme sa v škole, pokecali na chodbe a mne sa veľmi páčil. Dokonca sme boli aj na jednom rande, ale nejako to nedopadlo. Napísal mi, že nemá moc čas, že ma berie skôr ako kamarátku atď. Teraz som mu veľmi vďačná za to, že to urobil, aj keď vtedy som sa prirodzene hnevala....čas plynul a po jeho odchode z gymnázia som o ňom vôbec nič nepočula, dokonca môžem povedať, že som na neho zabudla...mala som iné vzťahy, potom som šla na výšku. Nevideli sme sa 8 rokov. Na pokec už chodievam len zriedka, ale minulú jeseň som ho predsalen zapla....blikala mi tu RP. Zvedavo som ju otvorila. Nechápala som, kto mi tu môže písať. Bola to správa od neho....chvíľu som musela uvažovať, odkiaľ to meno poznám, ale potom som si spomenula....písal, že ma dlho nevidel, ako sa mám a či nezájdeme na kávu. Priznám sa, že v prvom momente som sa musela zasmiať. Bola som práve rozídená po dlhodobejšom vzťahu a nechcelo sa mi veľmi niečo si začínať, ale zvedavosť ma premohla. Neskôr vysvitlo, že si na mňa spomenul vďaka jednej mojej spolužiačke, ktorú stretol na svadbe a keďže na mňa nemal žiaden kontakt, zúfalo skúsil aspoň Pokec. :) Od tej našej prvej kávy sme spolu a naša love story po 9 rokoch len tak prekvitá.....ak by sme spolu ostali vtedy, možno sa veľmi skoro rozídeme, ale takto sme si každý zažili svoje a teraz si ma po toľkom čase (aj vďaka Pokecu) moja životná láska našla :)

Môj príbeh sa začína dňom, keď mi jeden neznámy chlapec napísal na pokeci. Odpísala som mu síce až po pol dni, ale hlavné je, že som odpísala...písali sme si spolu každý deň, spoznali sme sa bližšie a zistili sme, že máme toho veľa spoločného. Vždy, keď ma videl prihlásenú, napísal mi. Takto sa to ťahalo rok, až nakoniec sme sa rozhodli, že sa stretneme aj na živo. Každý deň sme boli spolu vonku, prechádzali sme sa, rozprávali...až sme sa nakoniec dali dokopy. Teraz sú to 2 roky aj 9 mesiacov, čo sme spolu vďaka pokecu a vďaka tomu, že som napísala na sklo :-). Plánujeme spoločnú budúcnosť, pretože láska na prvý pohľad existuje! :-) Milujem ho nadovšetko ^_^

k pokecu som sa dostal nahodou, trosku zabit nudu. casom som slovil par ludi, az som si zacal pravidelne pismenkovat. nasla jedne zena, ktora mala moje sympatie, pozval som ju na kavicku a ona prisla. sice meskala 48 hod., ale zostali sme od toho dna spolu. dnes byvam u priatelky a mame sa uzasne krasne uz 4 a pol roka, tak i takto dakujem pokecu

Bude to zniet ako najvacsie klise, ale bol september, ja som nastupil do tretieho rocnika na gymnaziu a ako kazdy rok som sa siel poprechadzat po chodbe a poobzerat si nove prirastky, cize prvacky. A potom to prislo, uvidel som to najmilsie najkuceravejsie male stvorenie, ktore som samozrejme hned, ako som prisiel zo skoly, nasiel po usilovnom boji na POKECI. Zacali sme si postupne pisat eRPe :D .... a dnes je to uz 4,5 roka, co sme stastne spolu :) vdaka za to POKEC

Tak prvý krát som sa prihlásil už asi pred 8 rokmi.. odvtedy sa strašne veľa na pokeci zmenilo.. ale veľa mi pokec dal. Spoznal som veľmi veľa super ľudí. Super kamarátky.. Raz som si začal písať s jedným dievčaťom, po dlhom písaní sme zistili, že má rodinu v obci, v ktorej žijem. Tak prišla k nim na prázdniny. Stretli sme sa prvý krát pred vyše 5 rokmi.. dnes spolu tvoríme pár už skoro vyše roka. :)

Jedneho pekneho dna pred NEpar (3) rokmi mi napisala Amada2. Pisali sme nezavazne, dlhodobo, casom bola jedinym dovodom, preco som sa tesil k svojmu pc na ceste z prace. Slovo dalo slovo, a ked mala cestu do mesta, kde som byval, tak sme si dohodli stretnutie v kaviarni, kde robila jej kamaratka. Vsetko prebehlo v ramci priatelstva, nic sme nechceli pokazit, narusit, ci hocijako ohrozit. Ked som ju vsak odprevadzal na vlak, tak cestou v mhd sa nam stala povestna "filmova romanticka chvilka", kde clovek nedopovie vetu, zastavi sa, lebo sa oci stretli, pozeraju druhemu striedavo na pery, oci a cas sa zastavi..
To som si povedal - A SI V TOM ! Napriek tomu sme vztah ohrozit nechceli, zhlboka sme vydychli a tvarili sa, ze sa nic nestalo. Odprevadil som ju na vlak, zakyvali sme si a ked prisla domov, hned mala schranku plnu RPcok :D
Obaja sme sa priznali, ze sme odolavali a odolali.. Dohodli sme teda oficialne rande a stretli sa v Trnave na pol ceste medzi mojim a jej domom.
Rande prebehlo nad ocakavania a ja som jej OZNAMIL : Nezlakni sa, ale ja si ta zoberiem (14. 8. 2012)
Po 3 mesiacoch sme spolu zacali byvat, odvtedy sa nevieme rozlucit. Na zaklade toho som naplanoval zasnuby na moje narodeniny (16. 4. 2014). Priebeh zasnub som volal kamaratke hned v den prveho rande, a teda ze budem potrebovat aj jej pomoc.
Napokon posudte sami. Sam som naplanoval, zorganizoval, ludia nevedeli aky text pre nu sformovali az do posledneho momentu https://www.youtube.com/watch?v=JinEzu67RP4
Vsetko dopadlo podla planov a 18. 7. 2015 sme si povedali oficialne a najdolezitejsie ANO :)
(v texte je nase youtube video, ak by neslo v ramci programu odstranujuce hypertextove odkazy, tak skopirujte .com/watch?v=JinEzu67RP4 za www.youtube )

Vďaka pokecu som stretla môjho teraz už 3 ročného priateľa, vďaka pokecu som spoznala aj veľmi veľa ľudí, s ktorými som do dnes v kontakte a za to mu patri jedno veľké ĎAKUJEM :)

ahoj na pokeci som si nasiel dobru a zlatu priatelku, s ktorou sa pozname uz dost dlho a mame uz aj spolu krasneho syna Damianka, ktory je nas pokladik a v najblizsom case by sme sa uz aj vziat chceli. vdaka pokecu som nasiel svoje stastie a krasnu rodinku mam

"Prepáč nemám náladu..." bolo odpoveďou na moje "Ahoj ako tráviš tento upršaný deň?" Ostal som chvíľku bez slov po jej negatívnej správe. No povedal som jej aspoň: "Neviem čo ťa trápi, možno sklamanie z lásky, možno len nemáš náladu alebo máš pocit, že si nezvládla maturitu z angličtiny. No nemať náladu nie je dôvod na vyriešenie problému, ktorý ťa trápi. Ak sa nám niečo nepodarí, rozmýšľame nad tým veľmi dlho a preto privolávame to zlé. A ak s tým neskončíš čím skôr, bude to stále horšie, proste sa deje to, na čo myslíš. Hlavu hore a mysli na niečo pozitívne. No a ak budeš mať náladu, rád pokecám, pretože v tomto počasí sa ani nič iné nedá robiť :)." Neodpisovala mi asi 10 minút. Zrazu mi prišla Rp, v ktorej bolo: "Ďakujem za povzbudenie.
P.S.
1.) ideme sa kúpať
2.) ideme do kina
Ktorú z možností podnikneme? V každom počasí sa niečo dá robiť:)"

Ešte v ten deň sme sa boli kúpať a išli sme spolu večer do kina, pamätám si že dávali horor, z ktorého som sa bál viacej ako ona, ale to nie je podstatné. Hlavné je to, že od vtedy sme sa stretávali stále častejšie a každý deň stál za to, po chvíli z toho bolo priateľstvo, neskôr niečo ako "kamarát taky rád" no a nakoniec z toho bol úspešný a dlhý vzťah. Áno rozišli sme sa asi po vyše troch rokoch, no ostali sme priateľmi dodnes. Dokonca sedí vedľa mňa ako to tu píšem, ale budem musieť končiť, dnes má narodky a ešte nevie, že ju čaká paragliding. Tak my ideme oslavovať, zatiaľ čáute. :)

Dobrý deň. Vďaka pokecu som spoznal svoju lásku. Keď sme sa rozišli s priateľkou, po dlhšom čase som si začal prezerať fotky na pokeci, až ma nakoniec jedna očarila, dokonca bola z blízkeho okolia. Bola nádherná a mala prekrásny úsmev, tak som jej skúsil napísať. Veriť- neveriť ona odpísala, aj keď mi neskôr povedala, že na pokeci nikomu neodpisuje. Keď sme si tak dlhšiu dobu deň čo deň písali, bola plesová sezóna, tak som ju pozval na ples. Zo začiatku nechcela ísť, lebo sme sa vôbec osobne nestretli ani nepoznali, no nakoniec sme sa dohodli na osobnom stretnutí. No keď sme sa dohodli na dni, kedy sa stretneme, v ten deň som dostal vysokú teplotu a musel som stretnutie odložiť. Tri dni som preležal v posteli. Boli sme obaja z toho sklamaní a už sa jej nechcelo ani na ples, no snažil som sa ju odhovoriť, nech nevymýšľa, že ja za ňou prídem hneď, ako mi bude lepšie. Rýchle som sa dal dokopy, kúpil kvet a šiel za ňou do Humenného, kde pracuje .Tak sme sa napokon stretli aj osobne. Pekne sme sa porozprávali, nasmiali a nakoniec aj prijala to pozvanie na ples. Na plese s ňou bolo úžasne, tancuje perfektne a má čarovný úsmev. No čas rýchle utekal a pripadalo mi v ten večer, ako keby sme sa poznali už dávno. Skvele sme sa zabavili. Naďalej sme sa stretávali, chodil som za ňou a nakoniec tvoríme prekrásny pár. Vďaka pokecu som spoznal svoju životnú lásku a verím, že nám to vydrží navždy! Nakoniec už máme aj dátum svadby :-)