• Môj príbeh PODĽA SKUTOČNÝCH UDALOSTÍ (SILVESTER 2009)
• Písal sa rok 31. 12. 2009 - štvrtok asi 19:30 h. Čo už by som mal niekde oslavovať, či žúrovať a ja som ešte len v montérkach pobehoval okolo auta aj s mojim bratom. Opravovali sme niečo na aute a jak už sme to mali dokončené, tak brat ma vzal k sebe domov, keďže som zatiaľ nemal žiadny plán na večer, tak aby som šiel k ním. Cesta k bratovi je vzdialená asi 15 km od nášho domova, kde sme spolu vyrastali. A tak keď som bol už uňho a jeho rodiny (brat má manželku a 3 deti – 2 chlapci a 1 dievča), sadol som si k počítaču. Čas bežal a ja som sa neustále cítil naliaty smútkom z toho, že je Silvester a nemal som kam ísť. No nie, žeby som nemal, ale veď predsa každý mal v ten deň nejaké plány na večer, chaty, diskotéky, atď..... A tak vrátil som sa späť k počítaču a išiel som si aspoň „pokecovať“. A tak píšem a píšem, a tu zrazu som si začal písať s jedným dievčaťom, volala sa Betka, vraj vzdialených od nás asi nejakých 25 km. A tak sa začala medzi nami komunikácia. Písali sme a písali, lenže čas sa krátil a mne bolo trápne sa opýtať, keďže bolo tesne pred oslavou Silvestra, či nepôjde von. Samozrejme, že som o tom pochyboval, no napriek tomu mne sa nechcelo utápať sa v smútku a silvestrovskej depresii po celý čas. Tak som kdesi nabral odvahu a povedal som si, že to risknem, možno to vyjde. A možno mi napíše, či mi preskočilo. No ale čo už, skúsme to teda a tak som jej napísal: „Počuj Betka, ja viem, že je to hlúpe, ale píšeme spolu asi 2 hodiny a ja ťa idem požiadať, či by sme sa stretli, keď už je ten Silvester pokiaľ nemáš už nejaké iné plány?. Odpoveď: „UUUf Janko, ale je asi 21:30 a ty teraz sa ma také niečo ideš spýtať, a za ďalšie, veď sme sa nikdy nevideli a nepoznáme sa. To akože sranduješ?.“
• A tak sa náš príbeh začal. : )
Po vzájomnom písmenkovaní cez internet, akoby motyka vystrelila. Neverili by ste mi, ale v ten večer sme sa veru stretli. Všetko sa zrazu veľmi zmenilo. V mojom „JA“ svitla veľká nádej a radosť nie len preto, že bolo 31. 12., ale najmä preto, že som mal možnosť pekne stráviť a osláviť Nový rok s niekym, koho som zatiaľ ešte osobne nepoznal.
Pamätám si to dobre, v ten silvestrovský večer bola vonku obrovská hmla. Tak ako sme si vymenili svoje telefónne čísla, mali sme sa stretnúť povedzme na polceste v jednom mestečku, keďže si vyhľadala na nete, že vraj v ten večer jej mal isť nejaký posledný spoj. No ale čo čert nechcel, autobus za záhadných okolnosti nechodil a nechodil a ona čakala a čakala. Asi po polhodinovom čakaní mi zavolala, že už čaká na autobus istý dlhší čas, a že nedošiel. Tak som už pochyboval, že ma oklamala, ale ja som povedal, že keď je taká vec, tak že prídem, no súhlasila. Tak som sadol a hneď som šiel za ňou do ich dediny, aby som ju tam vyzdvihol, veď nič iné mi neostávalo. A tak idem v napätí, že čo a ako z prvého kontaktu medzi nami, z toho aká bude reakcia, keď ma zbadá a ja ju, ako dopadne celý večer, resp. noc, a vôbec mal som v sebe asi tisíc zmiešaných pocitov, ale to k tomu patrí.
A tak som k nej došiel, stála na zastávke chúďa úplne sama, zmrzla. Zastavil som pri nej auto, predstavili sme sa jeden druhému, ona si nasadla a mohlo sa vyraziť. Tak ako sme už cestovali, zrazu mi zazvonil mobil, ozval sa mi kamarát z našej dediny, že čo momentálne robím, kde som a aký mám plán na večer. Tak vysvetlil som mu, že kde práve som a najmä s kým, že práve cestujeme na aute niekde sa zabaviť a osláviť Nový rok. A tak keď sme spolu telefonovali, napadlo nás, že by sme Nový rok mohli osláviť spoločne aj s mojim kamarátom a jeho priateľkou, pretože dôvod jeho telefonátu bol ten, že tiež sa nemal ako dostaviť k svojej priateľke večer, tak chcel aby som ho odviezol k nej do inej obce, kde bývala. No všetko ako keby bolo dávno vypočítané. Tak som sa jej opýtal alebo skôr som jej navrhol, či by nechcela, aby sme silvestrovský večer strávili v spoločnosti môjho kamaráta a jeho priateľky, aspoň by nám bolo veselšie. Ona na to, že v pohode, prečo nie, veď aj tak sme mali v pláne ísť niekam sa zabaviť medzi ľudí, takže to bolo Ok. A bol som rád, že to mohlo byť aj tak. Ako vidíte, nudný večer sa začal meniť na ozajstný zážitok. Tak ako sme došli do našej dediny po kamaráta, vyrazili sme za jeho priateľkou. Už bol pokročilý čas, takže sme sa stretli na námestí a oslavovali tam spolu. No prišlo ráno čas na rozlúčku každý svojou cestou. A tak to skončilo a myslím, že nám bolo celkom fajn. A tak po nejakom týždni som sa ozval a navrhol rande, no s radosťou ho prijala a tak sa to rozbehlo. Čas plynul, až to došlo k záveru a to takom: Po 2 rokoch som ju požiadal o ruku na deň Sv. Valentína. S radosťou to prijala, tak sme sa vzali a dnes máme krásného synčeka Alexa.
Tak to je náš príbeh, ktorý nám zariadil „AZET – zoznamka“
Janik, Betka a Alexik.

Pred 9-timi rokmi sme sa so sesternicou vybrali trochu sa schladiť na kúpalisko. Boli prázdniny, horúci letný deň. Ako sme sa tak vyhrievali na slniečku, prišli za nami dvaja chlapci so slovami: "baby, už ste moc suché, idete do vody!". Vzali nás na ruky a hodili do vody. Tak som sa spoznala s NÍM :) Celý zbytok dňa sme strávili spolu, kecali sme, blbli vo vode a bolo nám všetkým fajn. V jeseni som nastupovala do prvého ročníka na gymnáziu a on tam už chodil, tak som sa veľmi tešila. Po kúpaliskovom šoku zo studenej vody som dostala zápal pľúc, takže som zbytok leta preležala. Facebooky vtedy ešte neexistovali, dokonca som ani nemala doma internet, tak som len čakala na začiatok školského roka, aby sme sa mohli znovu stretnúť. A aj sa tak stalo. Vídali sme sa v škole, pokecali na chodbe a mne sa veľmi páčil. Dokonca sme boli aj na jednom rande, ale nejako to nedopadlo. Napísal mi, že nemá moc čas, že ma berie skôr ako kamarátku atď. Teraz som mu veľmi vďačná za to, že to urobil, aj keď vtedy som sa prirodzene hnevala....čas plynul a po jeho odchode z gymnázia som o ňom vôbec nič nepočula, dokonca môžem povedať, že som na neho zabudla...mala som iné vzťahy, potom som šla na výšku. Nevideli sme sa 8 rokov. Na pokec už chodievam len zriedka, ale minulú jeseň som ho predsalen zapla....blikala mi tu RP. Zvedavo som ju otvorila. Nechápala som, kto mi tu môže písať. Bola to správa od neho....chvíľu som musela uvažovať, odkiaľ to meno poznám, ale potom som si spomenula....písal, že ma dlho nevidel, ako sa mám a či nezájdeme na kávu. Priznám sa, že v prvom momente som sa musela zasmiať. Bola som práve rozídená po dlhodobejšom vzťahu a nechcelo sa mi veľmi niečo si začínať, ale zvedavosť ma premohla. Neskôr vysvitlo, že si na mňa spomenul vďaka jednej mojej spolužiačke, ktorú stretol na svadbe a keďže na mňa nemal žiaden kontakt, zúfalo skúsil aspoň Pokec. :) Od tej našej prvej kávy sme spolu a naša love story po 9 rokoch len tak prekvitá.....ak by sme spolu ostali vtedy, možno sa veľmi skoro rozídeme, ale takto sme si každý zažili svoje a teraz si ma po toľkom čase (aj vďaka Pokecu) moja životná láska našla :)

Môj príbeh sa začína dňom, keď mi jeden neznámy chlapec napísal na pokeci. Odpísala som mu síce až po pol dni, ale hlavné je, že som odpísala...písali sme si spolu každý deň, spoznali sme sa bližšie a zistili sme, že máme toho veľa spoločného. Vždy, keď ma videl prihlásenú, napísal mi. Takto sa to ťahalo rok, až nakoniec sme sa rozhodli, že sa stretneme aj na živo. Každý deň sme boli spolu vonku, prechádzali sme sa, rozprávali...až sme sa nakoniec dali dokopy. Teraz sú to 2 roky aj 9 mesiacov, čo sme spolu vďaka pokecu a vďaka tomu, že som napísala na sklo :-). Plánujeme spoločnú budúcnosť, pretože láska na prvý pohľad existuje! :-) Milujem ho nadovšetko ^_^

k pokecu som sa dostal nahodou, trosku zabit nudu. casom som slovil par ludi, az som si zacal pravidelne pismenkovat. nasla jedne zena, ktora mala moje sympatie, pozval som ju na kavicku a ona prisla. sice meskala 48 hod., ale zostali sme od toho dna spolu. dnes byvam u priatelky a mame sa uzasne krasne uz 4 a pol roka, tak i takto dakujem pokecu

Bude to zniet ako najvacsie klise, ale bol september, ja som nastupil do tretieho rocnika na gymnaziu a ako kazdy rok som sa siel poprechadzat po chodbe a poobzerat si nove prirastky, cize prvacky. A potom to prislo, uvidel som to najmilsie najkuceravejsie male stvorenie, ktore som samozrejme hned, ako som prisiel zo skoly, nasiel po usilovnom boji na POKECI. Zacali sme si postupne pisat eRPe :D .... a dnes je to uz 4,5 roka, co sme stastne spolu :) vdaka za to POKEC

Tak prvý krát som sa prihlásil už asi pred 8 rokmi.. odvtedy sa strašne veľa na pokeci zmenilo.. ale veľa mi pokec dal. Spoznal som veľmi veľa super ľudí. Super kamarátky.. Raz som si začal písať s jedným dievčaťom, po dlhom písaní sme zistili, že má rodinu v obci, v ktorej žijem. Tak prišla k nim na prázdniny. Stretli sme sa prvý krát pred vyše 5 rokmi.. dnes spolu tvoríme pár už skoro vyše roka. :)

Jedneho pekneho dna pred NEpar (3) rokmi mi napisala Amada2. Pisali sme nezavazne, dlhodobo, casom bola jedinym dovodom, preco som sa tesil k svojmu pc na ceste z prace. Slovo dalo slovo, a ked mala cestu do mesta, kde som byval, tak sme si dohodli stretnutie v kaviarni, kde robila jej kamaratka. Vsetko prebehlo v ramci priatelstva, nic sme nechceli pokazit, narusit, ci hocijako ohrozit. Ked som ju vsak odprevadzal na vlak, tak cestou v mhd sa nam stala povestna "filmova romanticka chvilka", kde clovek nedopovie vetu, zastavi sa, lebo sa oci stretli, pozeraju druhemu striedavo na pery, oci a cas sa zastavi..
To som si povedal - A SI V TOM ! Napriek tomu sme vztah ohrozit nechceli, zhlboka sme vydychli a tvarili sa, ze sa nic nestalo. Odprevadil som ju na vlak, zakyvali sme si a ked prisla domov, hned mala schranku plnu RPcok :D
Obaja sme sa priznali, ze sme odolavali a odolali.. Dohodli sme teda oficialne rande a stretli sa v Trnave na pol ceste medzi mojim a jej domom.
Rande prebehlo nad ocakavania a ja som jej OZNAMIL : Nezlakni sa, ale ja si ta zoberiem (14. 8. 2012)
Po 3 mesiacoch sme spolu zacali byvat, odvtedy sa nevieme rozlucit. Na zaklade toho som naplanoval zasnuby na moje narodeniny (16. 4. 2014). Priebeh zasnub som volal kamaratke hned v den prveho rande, a teda ze budem potrebovat aj jej pomoc.
Napokon posudte sami. Sam som naplanoval, zorganizoval, ludia nevedeli aky text pre nu sformovali az do posledneho momentu https://www.youtube.com/watch?v=JinEzu67RP4
Vsetko dopadlo podla planov a 18. 7. 2015 sme si povedali oficialne a najdolezitejsie ANO :)
(v texte je nase youtube video, ak by neslo v ramci programu odstranujuce hypertextove odkazy, tak skopirujte .com/watch?v=JinEzu67RP4 za www.youtube )

Vďaka pokecu som stretla môjho teraz už 3 ročného priateľa, vďaka pokecu som spoznala aj veľmi veľa ľudí, s ktorými som do dnes v kontakte a za to mu patri jedno veľké ĎAKUJEM :)

ahoj na pokeci som si nasiel dobru a zlatu priatelku, s ktorou sa pozname uz dost dlho a mame uz aj spolu krasneho syna Damianka, ktory je nas pokladik a v najblizsom case by sme sa uz aj vziat chceli. vdaka pokecu som nasiel svoje stastie a krasnu rodinku mam

"Prepáč nemám náladu..." bolo odpoveďou na moje "Ahoj ako tráviš tento upršaný deň?" Ostal som chvíľku bez slov po jej negatívnej správe. No povedal som jej aspoň: "Neviem čo ťa trápi, možno sklamanie z lásky, možno len nemáš náladu alebo máš pocit, že si nezvládla maturitu z angličtiny. No nemať náladu nie je dôvod na vyriešenie problému, ktorý ťa trápi. Ak sa nám niečo nepodarí, rozmýšľame nad tým veľmi dlho a preto privolávame to zlé. A ak s tým neskončíš čím skôr, bude to stále horšie, proste sa deje to, na čo myslíš. Hlavu hore a mysli na niečo pozitívne. No a ak budeš mať náladu, rád pokecám, pretože v tomto počasí sa ani nič iné nedá robiť :)." Neodpisovala mi asi 10 minút. Zrazu mi prišla Rp, v ktorej bolo: "Ďakujem za povzbudenie.
P.S.
1.) ideme sa kúpať
2.) ideme do kina
Ktorú z možností podnikneme? V každom počasí sa niečo dá robiť:)"

Ešte v ten deň sme sa boli kúpať a išli sme spolu večer do kina, pamätám si že dávali horor, z ktorého som sa bál viacej ako ona, ale to nie je podstatné. Hlavné je to, že od vtedy sme sa stretávali stále častejšie a každý deň stál za to, po chvíli z toho bolo priateľstvo, neskôr niečo ako "kamarát taky rád" no a nakoniec z toho bol úspešný a dlhý vzťah. Áno rozišli sme sa asi po vyše troch rokoch, no ostali sme priateľmi dodnes. Dokonca sedí vedľa mňa ako to tu píšem, ale budem musieť končiť, dnes má narodky a ešte nevie, že ju čaká paragliding. Tak my ideme oslavovať, zatiaľ čáute. :)