Bude to zniet ako najvacsie klise, ale bol september, ja som nastupil do tretieho rocnika na gymnaziu a ako kazdy rok som sa siel poprechadzat po chodbe a poobzerat si nove prirastky, cize prvacky. A potom to prislo, uvidel som to najmilsie najkuceravejsie male stvorenie, ktore som samozrejme hned, ako som prisiel zo skoly, nasiel po usilovnom boji na POKECI. Zacali sme si postupne pisat eRPe :D .... a dnes je to uz 4,5 roka, co sme stastne spolu :) vdaka za to POKEC

Tak prvý krát som sa prihlásil už asi pred 8 rokmi.. odvtedy sa strašne veľa na pokeci zmenilo.. ale veľa mi pokec dal. Spoznal som veľmi veľa super ľudí. Super kamarátky.. Raz som si začal písať s jedným dievčaťom, po dlhom písaní sme zistili, že má rodinu v obci, v ktorej žijem. Tak prišla k nim na prázdniny. Stretli sme sa prvý krát pred vyše 5 rokmi.. dnes spolu tvoríme pár už skoro vyše roka. :)

Jedneho pekneho dna pred NEpar (3) rokmi mi napisala Amada2. Pisali sme nezavazne, dlhodobo, casom bola jedinym dovodom, preco som sa tesil k svojmu pc na ceste z prace. Slovo dalo slovo, a ked mala cestu do mesta, kde som byval, tak sme si dohodli stretnutie v kaviarni, kde robila jej kamaratka. Vsetko prebehlo v ramci priatelstva, nic sme nechceli pokazit, narusit, ci hocijako ohrozit. Ked som ju vsak odprevadzal na vlak, tak cestou v mhd sa nam stala povestna "filmova romanticka chvilka", kde clovek nedopovie vetu, zastavi sa, lebo sa oci stretli, pozeraju druhemu striedavo na pery, oci a cas sa zastavi..
To som si povedal - A SI V TOM ! Napriek tomu sme vztah ohrozit nechceli, zhlboka sme vydychli a tvarili sa, ze sa nic nestalo. Odprevadil som ju na vlak, zakyvali sme si a ked prisla domov, hned mala schranku plnu RPcok :D
Obaja sme sa priznali, ze sme odolavali a odolali.. Dohodli sme teda oficialne rande a stretli sa v Trnave na pol ceste medzi mojim a jej domom.
Rande prebehlo nad ocakavania a ja som jej OZNAMIL : Nezlakni sa, ale ja si ta zoberiem (14. 8. 2012)
Po 3 mesiacoch sme spolu zacali byvat, odvtedy sa nevieme rozlucit. Na zaklade toho som naplanoval zasnuby na moje narodeniny (16. 4. 2014). Priebeh zasnub som volal kamaratke hned v den prveho rande, a teda ze budem potrebovat aj jej pomoc.
Napokon posudte sami. Sam som naplanoval, zorganizoval, ludia nevedeli aky text pre nu sformovali az do posledneho momentu https://www.youtube.com/watch?v=JinEzu67RP4
Vsetko dopadlo podla planov a 18. 7. 2015 sme si povedali oficialne a najdolezitejsie ANO :)
(v texte je nase youtube video, ak by neslo v ramci programu odstranujuce hypertextove odkazy, tak skopirujte .com/watch?v=JinEzu67RP4 za www.youtube )

Vďaka pokecu som stretla môjho teraz už 3 ročného priateľa, vďaka pokecu som spoznala aj veľmi veľa ľudí, s ktorými som do dnes v kontakte a za to mu patri jedno veľké ĎAKUJEM :)

ahoj na pokeci som si nasiel dobru a zlatu priatelku, s ktorou sa pozname uz dost dlho a mame uz aj spolu krasneho syna Damianka, ktory je nas pokladik a v najblizsom case by sme sa uz aj vziat chceli. vdaka pokecu som nasiel svoje stastie a krasnu rodinku mam

"Prepáč nemám náladu..." bolo odpoveďou na moje "Ahoj ako tráviš tento upršaný deň?" Ostal som chvíľku bez slov po jej negatívnej správe. No povedal som jej aspoň: "Neviem čo ťa trápi, možno sklamanie z lásky, možno len nemáš náladu alebo máš pocit, že si nezvládla maturitu z angličtiny. No nemať náladu nie je dôvod na vyriešenie problému, ktorý ťa trápi. Ak sa nám niečo nepodarí, rozmýšľame nad tým veľmi dlho a preto privolávame to zlé. A ak s tým neskončíš čím skôr, bude to stále horšie, proste sa deje to, na čo myslíš. Hlavu hore a mysli na niečo pozitívne. No a ak budeš mať náladu, rád pokecám, pretože v tomto počasí sa ani nič iné nedá robiť :)." Neodpisovala mi asi 10 minút. Zrazu mi prišla Rp, v ktorej bolo: "Ďakujem za povzbudenie.
P.S.
1.) ideme sa kúpať
2.) ideme do kina
Ktorú z možností podnikneme? V každom počasí sa niečo dá robiť:)"

Ešte v ten deň sme sa boli kúpať a išli sme spolu večer do kina, pamätám si že dávali horor, z ktorého som sa bál viacej ako ona, ale to nie je podstatné. Hlavné je to, že od vtedy sme sa stretávali stále častejšie a každý deň stál za to, po chvíli z toho bolo priateľstvo, neskôr niečo ako "kamarát taky rád" no a nakoniec z toho bol úspešný a dlhý vzťah. Áno rozišli sme sa asi po vyše troch rokoch, no ostali sme priateľmi dodnes. Dokonca sedí vedľa mňa ako to tu píšem, ale budem musieť končiť, dnes má narodky a ešte nevie, že ju čaká paragliding. Tak my ideme oslavovať, zatiaľ čáute. :)

Dobrý deň. Vďaka pokecu som spoznal svoju lásku. Keď sme sa rozišli s priateľkou, po dlhšom čase som si začal prezerať fotky na pokeci, až ma nakoniec jedna očarila, dokonca bola z blízkeho okolia. Bola nádherná a mala prekrásny úsmev, tak som jej skúsil napísať. Veriť- neveriť ona odpísala, aj keď mi neskôr povedala, že na pokeci nikomu neodpisuje. Keď sme si tak dlhšiu dobu deň čo deň písali, bola plesová sezóna, tak som ju pozval na ples. Zo začiatku nechcela ísť, lebo sme sa vôbec osobne nestretli ani nepoznali, no nakoniec sme sa dohodli na osobnom stretnutí. No keď sme sa dohodli na dni, kedy sa stretneme, v ten deň som dostal vysokú teplotu a musel som stretnutie odložiť. Tri dni som preležal v posteli. Boli sme obaja z toho sklamaní a už sa jej nechcelo ani na ples, no snažil som sa ju odhovoriť, nech nevymýšľa, že ja za ňou prídem hneď, ako mi bude lepšie. Rýchle som sa dal dokopy, kúpil kvet a šiel za ňou do Humenného, kde pracuje .Tak sme sa napokon stretli aj osobne. Pekne sme sa porozprávali, nasmiali a nakoniec aj prijala to pozvanie na ples. Na plese s ňou bolo úžasne, tancuje perfektne a má čarovný úsmev. No čas rýchle utekal a pripadalo mi v ten večer, ako keby sme sa poznali už dávno. Skvele sme sa zabavili. Naďalej sme sa stretávali, chodil som za ňou a nakoniec tvoríme prekrásny pár. Vďaka pokecu som spoznal svoju životnú lásku a verím, že nám to vydrží navždy! Nakoniec už máme aj dátum svadby :-)

Moj pribeh hmm no tak ten sa odohral uz davnejsie. Samozrejme, ako asi vela ostatnych, aj ja som sa tu zoznamil so svojim dievcatom. :) Kedysi davnejsie som len tak prezeral pouzivatelov z okolia, ci niekoho nepoznam a dole, kde vam bezi, koho by ste mohli spoznat, nabehlo jedno zlate dievca. Klikol som na nu, samozrejme mala zadane bydlisko zahranicie, ale napisal som jej. Trosku sme pisali, ale bola zadana a mala chalana, ja som bol sam :D. Dlhsi cas neodpisovala a asi po roku mi odpisala na spravu a ja som bol mimo, ze o com sme sa vlastne bavili, kedze som nemal plusko a uplne som bol prekvapeny, ze mi niekto odpisal na rok staru spravu :D heh a este som bol aj zadany vtedy, aj ked uz to bolo vsetko na rozpadnutie, co sa o par dni aj stalo a tak som bol rad, ze ma niekto podporuje a ani ma nepozna. Nakoniec sme zistili, ze sme z rovnakej dediny a ze chodila s mojou sestrou na zakladnu skolu a ani sme sa nepoznali :D :D dobre sme sa nasmiali na tom, aky je svet maly. Potom mi odisla do zahranicia na leto na brigadu, tak sme si dalej pisali a pockali sme si na seba a doteraz sme spolu a je to najuzasnejsie dievca, ktore som spoznal a to vdaka pokecu, co som si nikdy nemyslel :D a predsa. Tolko moja love story :D :D a snad ju zakoncim aj svadbou ;) tak drzte palce

Mne zmenili život 2 veľké náhody, jednu má na svedomí pokec. Najprv som bola v správny čas, na správnom mieste, aby som prvý krát osobne stretla istého mladého pána policajta, ktorý mi v ten večer veľmi pomohol :) ... asi rok som o ňom ani nepočula, ani ho nevidela, aj som zabudla skoro, ako vyzeral.
Jeden večer som bola doma, chystala som sa už spať, ale ešte som niečo riešila na inetrnete a mala som zapnutý aj pokec medzi tým množstvom otvorených stránok. Postupne som ich začala vypínať a keď prišiel na rad pokec, chodili tam fotky ľudí, čo sú práve prihlásení. Zaujal ma tam mladý chalan, tak reku, len napíšem a idem spať. Odpísal, odpísala som ja, zakecali sme sa... Samozrejme, že to bol ten policajt, ktorého som stretla vyše roka dozadu. Z tej náhody som ani nezaspala v ten večer :D... A tak to išlo potom už klasicky, chvíľku sme si trochu vypisovali, potom sme si písali stále a strašne veľa, potom sme sa stretávali a po asi ďalšom roku sme už boli párik :D
Takže, hoci sa mi to ťažko priznáva, pokec mi pomohol dostať najlepšieho muža na svete :)

Na pokeci som takmer od jeho zaciatkov. Vtedy este internet nebol taka samozrejma a bezna zalezitost, ako je tomu dnes. A tak som sem spociatku chodieval len raz za cas. Spoznal som tu mnoho zaujimavych ludi a vztahy, ktore som s nimi nadviazal, su fakt rozmanite...
Su taki, s ktorymi uz nie som vobec v kontakte a v niektorych pripadoch je mi to fakt luto. No ine vztahy, ktore sa zacali prave na pokeci, trvaju dodnes...
Nasiel som tu priatelov, kamaratov, zopar lasok a tiez ludi, ktori mi pomohli s problemami, ktore by som sam len velmi tazko dokazal vyriesit...
ALE ZO VSETKEHO DOBREHO, CO MI POKEC DAL, SI NAJVIAC VAZIM PRIATELSTVO S EVKOU...

Pred osmimi rokmi, par dni pred vianocami, som si po nocnej sadol na chvilu k pokecu a na ploche ma uputala otazka: "KOHO MI PRINESIE JEZISKO POD STROMCEK?" Nedalo mi to a odpovedal som jej otazkou: "A ZMESTIM SA TAM???" Tym zacala moja komunikacia s dievcatom, ktore si ma ziskalo vtipom, zrelym zmyslanim a pozitivnym zmyslanim... Zistil som, ze je z vedlajsieho okresu, asi tak 20 km odo mna. Po case sme si klasicky vymenili par fotiek a telefonne cisla a o par dni prislo prve stretnutie.

CIM JE VSAK TENTO PRIBEH INY, NEZ OSTATNE PRIBEHY???
Pre mna je to tym, ze aj ked je odo mna Evka o 9 rokov krajsia, aj ked je to rozvedena, dvojnasobna maminka a aj ked dodnes medzi nami nebolo viac, nez priatelsky bozk na lice, prave ona je dovod, preco som na pokec zabludil... Je fajn, mat niekoho, s kym sa da len tak sediet, prechadzat, jazdit autom, alebo lezat v objati pri telke... Nezalezi na tom, o com sa vtedy rozpravame, alebo ci sme uplne bez slova... Kazda spolocna minuta, je dokonala. Pokec v tomto pripade spojil dvoch ludi, ktori nemaju pred sebou ziadne tajnosti, maju vela spolocneho, ale zaroven su uplne rozdielni, no hlavne maju jeden v druhom istotu a oporu naozaj navzdy...
A TO JE MYSLIM VIAC, NEZ MAT VAZNY VZTAH, V KTOROM SU POCHYBNOSTI A NEDOVERA... Verim, ze nas vztah bude trvat naozaj uz navzdy...