Na pokeci som takmer od jeho zaciatkov. Vtedy este internet nebol taka samozrejma a bezna zalezitost, ako je tomu dnes. A tak som sem spociatku chodieval len raz za cas. Spoznal som tu mnoho zaujimavych ludi a vztahy, ktore som s nimi nadviazal, su fakt rozmanite...
Su taki, s ktorymi uz nie som vobec v kontakte a v niektorych pripadoch je mi to fakt luto. No ine vztahy, ktore sa zacali prave na pokeci, trvaju dodnes...
Nasiel som tu priatelov, kamaratov, zopar lasok a tiez ludi, ktori mi pomohli s problemami, ktore by som sam len velmi tazko dokazal vyriesit...
ALE ZO VSETKEHO DOBREHO, CO MI POKEC DAL, SI NAJVIAC VAZIM PRIATELSTVO S EVKOU...

Pred osmimi rokmi, par dni pred vianocami, som si po nocnej sadol na chvilu k pokecu a na ploche ma uputala otazka: "KOHO MI PRINESIE JEZISKO POD STROMCEK?" Nedalo mi to a odpovedal som jej otazkou: "A ZMESTIM SA TAM???" Tym zacala moja komunikacia s dievcatom, ktore si ma ziskalo vtipom, zrelym zmyslanim a pozitivnym zmyslanim... Zistil som, ze je z vedlajsieho okresu, asi tak 20 km odo mna. Po case sme si klasicky vymenili par fotiek a telefonne cisla a o par dni prislo prve stretnutie.

CIM JE VSAK TENTO PRIBEH INY, NEZ OSTATNE PRIBEHY???
Pre mna je to tym, ze aj ked je odo mna Evka o 9 rokov krajsia, aj ked je to rozvedena, dvojnasobna maminka a aj ked dodnes medzi nami nebolo viac, nez priatelsky bozk na lice, prave ona je dovod, preco som na pokec zabludil... Je fajn, mat niekoho, s kym sa da len tak sediet, prechadzat, jazdit autom, alebo lezat v objati pri telke... Nezalezi na tom, o com sa vtedy rozpravame, alebo ci sme uplne bez slova... Kazda spolocna minuta, je dokonala. Pokec v tomto pripade spojil dvoch ludi, ktori nemaju pred sebou ziadne tajnosti, maju vela spolocneho, ale zaroven su uplne rozdielni, no hlavne maju jeden v druhom istotu a oporu naozaj navzdy...
A TO JE MYSLIM VIAC, NEZ MAT VAZNY VZTAH, V KTOROM SU POCHYBNOSTI A NEDOVERA... Verim, ze nas vztah bude trvat naozaj uz navzdy...

K pokecu som sa dostal ešte na základnej škole. Na hodine informatiky sme sa učili, ako si vytvoriť svoju vlastnú emailovú schránku a spolužiaci mi poradili, že si ju mám založiť na azete. Prv som nevedel, čo azet obnáša a po čase som sa dostal k pokecu. Na pokeci sa mi podarilo spoznať veľa zaujímavých ľudí, ale aj ľudí, ktorých som radšej po čase ignoroval. Našiel som si tu prvé lásky a hlavne hlavne svoju druhú polovičku, s ktorou som už 4 roky. Ľúbim ju, vážim si ju a asi by som ju nevymenil :D

na pokeci som sa dostala k zaujímavej práci - animátorstvu

Zaregistrovala som sa na Pokec v dobe, keď som hľadala svojich spolužiakov, s ktorými sme sa nestretli celých 30 rokov. Bola som v tej dobe (je to už päť rokov) v ťažkom citovom rozpoložení, nakoľko mi ťažko ochorel otec a za krátky čas aj zomrel. Možno práve preto mi tak dobre padlo, že som tu čítala rôzne osudy dovtedy mne neznámych ľudí. Zistila som, že nie som jediná, ktorá smúti, nie som jediná, čo má starosti a problémy a našla som si tu veľa priateľov, ktorí boli ochotní načúvať mi a ja som si rada prečítala ich príbehy.
Aj po takom dlhom čase sa tu vyselektovali ozajstní priatelia, s ktorými sa dokonca stretávame, ako manželské páry a pozývame sa na rôzne kultúrne podujatia v mieste našich bydlísk, dokonca sa z času-načas aj navštevujeme, alebo si aspoň zavoláme.
Pokec tu zriadil veľmi dobrú službu, kde sa dá zablokovať nepríjemný účastník a tiež odmietnuť správy, ktoré obsahom nelahodia mojej povahe.
Možno som Vám nenapísala žiadny srdervúci príbeh, ale získať priateľa je oveľa viac, za čo vďačím práve Pokecu.

Vaša Anka

Cez pokec som sa zoznamila s mojim priatelom vo febuari 2013. Nebolo to s nim vobec jednoduche. Rad si pisaval z babami za umyslom zmotavat a naslubovat veci, ktore nemyslel vazne, ale zneli od neho presvedcivo. Po dlhsom pisani sme sa dohadovali na stretnuti, ktore stale odkladal, no ja som bola trpezliva a verila som, ze raz sa to podari, az sa tak naozaj stalo. Bol to pekne straveny dnik. Po stretnuti sme ostali v kontakte a dalsie stretnutia znovu odkladal, ale nakoniec po nejakom case sme sa vzdy stretli. Postupom casu si na mna zvykal a stretavali sme sa viacej. Neskor mi povedal, ze tie stretnutia odkladal kvoli tomu, ze je hanblivejsi a bal sa niekoho pripustit k srdcu po sklamani. Dnes sme uz spolu rok, co spolu zijeme a planujeme buducnost spolocnu, od toho uz ubehli 2 roky co sa pozname.

Môj príbeh sa začal v roku 2012, kedy som si povedal, že prečo sa neskúsiť s niekym stretnúť cez pokec. Písal som si so zopár ľudmi, ale stále som nemal odvahu. Nakoniec som natrafil na ňu. Nejaký čas sme spolu písali a nakoniec sme išli spolu na kávu. Nervozita, stres, prvé slová naživo, káva, veľké debaty, iskra, po ďalších stretkách pusa, chodenie spolu, spoločné bývanie, a nakoniec svadba pred tromi mesiacmi. :)
Nikdy by som nebol povedal, že sa dá niekto takto stretnúť. Mohol to byť hocikto, mohli sme sa stretnúť, dať si kávu a už sa nikdy nevidieť, alebo zahrala náhoda a tak sme si padli do očí, že sme spolu...

Ahojte,
nas pribeh sa zacal v lete 2013... Vzdy som mala predsudky voci ludom, vztahom, ktori sa dali dokopy vdaka POKECU... ale ako sa hovori: "Nikdy nehovor nikdy..."
Na pokeci som bola asi od 15-tich :D Kopec ludi, rozhovorov, par obycajnych stretiek... Az raz som sa rozhodla, ze z POKECU idem prec... Prestalo ma to bavit......... Chcela som niekoho naozaj "normalneho" spoznat.......... Ako som sa rozhodla odist, uplne zmazat cely ucet, bol to jeden letny vikend, napisal mi.............. moj uz teraz manzel :) :) :) Presne si pamatam jeho prvu RP... pozrela som jeho profil, vyzeral to byt velmi pozitivny a sympaticky clovek, tak sme si obcas napisali... a potom sme sa stretli... od chvile, ako sme sa prvy krat uvideli, prezivam nebo na zemi... tento rok sme sa vzali a ja naozaj zijem svoj sen s muzom, ktoreho milujem z celeho srdca...
Preto na POKEC nikdy nezanevriem... vyuzivam ho stále, udrziavam kontakty s priatelmi, s rodinou... a hlavne, vdaka POKECU mam pri sebe najlepsieho muza, manzela, kamarata, spriaznenu dusu...
DAKUJEM DAKUJEM DAKUJEM!!! :* <3

Ahoj pokec, vďaka vám som si na pokeci našiel svoju životnú lásku, s ktorou sme si vďaka vám sadli do oka a som s ňou veľmi šťastný a spokojný. Veľmi si spolu rozumieme vo veľa veciach a prežívame najšťasnejšie chvíle na svete. Naša láska vznikla vďaka vám a som vám za to veľmi vďačný. Som šťastný a spokojný, už máme spoločné bývanie a darí sa nám. Ďakujem vám za všetko.

Dobrý deň,
na pokeci som si našiel moju sedem-ročnú známosť. Pol roka sme si len písali, než sme sa stretli a potom sme spolu strávili sedem krásnych rokov. Potom sme sa rozišli kvôli práci, záľubám a ešte nejakým drobnostiam. :) Bola to moja prvá veľká láska. Teraz spolu nie sme, ale určite obaja na to spomíname v dobrom. Ale portálu pokec ďakujem.
Štefan.

Moj pribech sa zacina asi takto: v januari 2011 som si zacala pisat s jednym fesakom ... bola som zalubena, aj ked som ho nevidela ani nic .. 7. 3. 2011 sme sa konecne stretli a moje pochyby sa nezmenili ... 14. 3. 2011 sme zacali spolu chodit .... a tak pekne sa nam zacal nas zivot. Chodili sme po vyletoch, vecerach a tak. Tuzila som otehotniet a tak sa aj stalo, aj ked pol roka nic ... ale 3. 11. 2012 sa konecne narodilo jedno uzasne, krasne, mudre dieta ... .. a tomu vsetkemu musim podakovat pokecu ... keby nie pokec, nikdy by som ho nestretla a nikdy by som nemala take uzasne dieta. Dakujem