Moj pribech sa zacina asi takto: v januari 2011 som si zacala pisat s jednym fesakom ... bola som zalubena, aj ked som ho nevidela ani nic .. 7. 3. 2011 sme sa konecne stretli a moje pochyby sa nezmenili ... 14. 3. 2011 sme zacali spolu chodit .... a tak pekne sa nam zacal nas zivot. Chodili sme po vyletoch, vecerach a tak. Tuzila som otehotniet a tak sa aj stalo, aj ked pol roka nic ... ale 3. 11. 2012 sa konecne narodilo jedno uzasne, krasne, mudre dieta ... .. a tomu vsetkemu musim podakovat pokecu ... keby nie pokec, nikdy by som ho nestretla a nikdy by som nemala take uzasne dieta. Dakujem

Všetko sa to začalo približne pred rokom, keď som prišiel na pokec a videl som, že mi svieti ikonka "stretko". Hneď som na ňu ťukol, ale kedže som nemal plusko, tak mi nezobrazilo, kto sa chce so mnou stretnúť. Tak som to nechal tak a len tak z nudy som prepol na spoznať nových ľudí. Tam sa mi zobrazilo jedno sympatické a pekné dievča, tak som si povedal, že kliknem na ikonu "spoznať ju bližšie" a v tom mi vyskočila ikona, že máme obojstranný záujem, tak som jej napísal. Dlho sme si písali, veľmi sme si rozumeli a jedného dňa sme sa dohodli na stretku. Stretko prebeho výborne a takýchto stretáviek sme mali ešte veľmi veľa krát. Stali sa z nás dobrí kamaráti, a neskôr sme začali spolu chodiť. Chodíme spolu do dnes a veľmi dobre si rozumieme. A za to všetko vdačím pokecu. Nebyť pokecu, tak by som bol možno aj dodnes nezadaný. A od vtedy viem, že nikdy nikto nemôže vedieť, kde stretne svoju lásku, či už v obchode, na kúpalisku, v parku a dokonca aj na pokeci. ;)

Ahoj,
na pokec som už chodievala viacmenej zo zvyku a písala si už len s priateľmi, ktorých som tu poznala už dlhšie. Až raz mi prišla RP od mojej lásky zo základnej školy. Nevideli sme sa dlhé roky a keď sme sa potom stretli, vedeli sme, že chceme byť navždy spolu. Oplatilo sa čakať:).
A

Dobrý večer,
budem stručná ale výstižná. Práve vďaka POKECU som spoznala a našla lásku môjho života, s ktorým oslávime za chvíľu 6. sladké výročie :) :) A to je pre mňa to výnimočné, čo som zažila vďaka POKECU ! Chcem si užívať radosť z nového BMW na pol roka zadarmo :)

Na pokeci som tiez spoznala svojho milovaneho manzela Danka a hoci sme z dvoch odlisnych svetov - on je nepocujuci a ja pocujuca, som velmi stastna, ze som ho vtedy oslovila, ked sa mi zapacil na fotke. Budeme spolu uz 3 roky a z toho necely rok sme manzelia. Nikdy by som nebola verila, ze svoju zivotnu lasku najdem prave tu :)

Mal som 4 dni pred bakalárskymi štátnicami a ako to už v takýchto chvíľach býva, doľahla na mňa učebná kríza. Síce by ma v tom čase viac ako učenie bavilo aj dívanie sa na stenu a počítanie fľakov od zabitých komárov, povedal som si, že skúsim nájsť rozptýlenie na Pokeci, aj keď v tom období som tam chodil len sporadicky. O to viac ma prekvapila čakajúca rýchla pošta, ktorá mi svietila na lište. Bola to krátka milá správa od ešte milšieho dievčaťa (v tej dobe som tak súdil na základe foto). Keďže učiť sa mi nechcelo a asi ako znamenie "zhora" som dostal túto rp, tak som neváhal a odpísal som. Dnes už viem, že lepšiu vec som nemohol ani spraviť. Prvý deň sme si písali 4 hodiny, druhý deň 6 hodín a tretí deň 8 hodín. Pripomínam, že som mal pred štátnicami a stresy fungovali na jedničku. Napriek všetkému som si nemohol pomôcť a stále som len čakal, kedy začne nový deň, nová správa a nový začiatok niečoho krásneho. Nebudem to zbytočne naťahovať, pretože aj nám to išlo všetko pekne hladko. Po 8 - hodinovom maratóne spoločného písania a spoznávania som na ďalší deň spravil štátnice, po pár dňoch som sa stretol s mojou milou neznámou slečnou a odvtedy sme už vyše troch rokov spolu bez jedinej hádky a s rastúcou láskou. Už len ako čerešničku spomeniem to, že minulý rok na Valentína sme sa zasnúbili, kedy som večer v parku pod blikajúcou lampou kľaciac na kolene prečítal vlastnú báseň roztraseným hlasom a ona povedala ÁNO (možno to príde trošku klišé, ale zažiť to naživo je pocit na nezaplatenie). A to ozajstné Áno si povieme tento rok v októbri. Takže ďakujem, že vďaka Pokecu mohol vzniknúť aj tento príbeh, pre mňa tak pamätný a jedinečný. S pozdravom, budúci šťastný ženích :)

Ahojte, tak môj príbeh bol zvláštny v tom, že väčšina báb mi hovorila, že som sympatický chalan, ale aj to boli dievčatá, ktoré som poznal už dlhšie. Lenže ide o to, že nikdy som sa vonku za 22r. neprihovoril babe! Hanblivý nie som, no nedá mi prihovoriť sa nejakej babe, ktorá mi je sympatická a dostať od nej košom. Cítil by som sa dosť trápne :D . Tak a pokec bola prvá vec, čo som vyskúšal a spoznal som tu svoju prvú spriaznenú dušu. Bolo to veľmi zaujímavé, pretože spoznať babu cez internet bola výzva. No časom človek zistil, že nie je nič krajšie, ako spoznať svoju budúcu polovičku bez dohadovaní a to náhodným stretnutím a prvým úsmevom. :)... Toto bude moja budúcnosť :D verím tomu ... S pozdravom Tomáš Solár

Pokec, je divné miesto, dá sa tu násjť naozaj všetko. Nebudem tu rozoberať, čo som tu našiel ja :) Idem pekne po poradí :) Našiel som tu dievča z dediny, kde býva babka (360) km od Mesta, kde bývam ja :) Potom som si tu našiel najlepšiu kamarátku, čo býva tiež dosť daleko. Neskôr som si tu našiel prvú frajerku, a potom aj druhú frajerku (obe boli z okolia), a potom ďalšiu veľmi dobú kamarátku z okolia :)

Ako som videl , všetci píšu príbehy ako vďaka pokecu spoznali svoju polovičku ... :)
A ten môj je tiež v podstate o tom istom ... na pokeci už som veeeľmi dlho... písal si s nespočetne veľa ľuďmi avšak pred vyše dvoma rokmi som si začal písať s jednou sympatickou slečnou. samozrejme ako u väčšiny boli prvé "erpéčky" také.. nemastné neslané :) ale ono sa to časom poddalo.. písali sme si tu, ale len chvíľku... potom to prešlo na Facebook, kde sme si neskôr vymenili čísla a dohodli sa, že sa stretneme NR ...
Nikdy som sa v živote viac nehanbil, ako v ten deň.. ale stálo to za to ! :) Bolo to 8. marca pred rokom .. odvtedy sa mi ale svet otočil o 180°.. a ja mám aj vďaka pokecu pri sebe človeka, na ktorom mi neskutočne záleží a znamená pre mňa všetko ! :)

vdaka pokecu som spoznal uzasne ziena, sme spolu uz vyse TRI roky a vsetko nadherne stale klape dakujeeem...