Dobrý deň,
na pokeci som si našiel moju sedem-ročnú známosť. Pol roka sme si len písali, než sme sa stretli a potom sme spolu strávili sedem krásnych rokov. Potom sme sa rozišli kvôli práci, záľubám a ešte nejakým drobnostiam. :) Bola to moja prvá veľká láska. Teraz spolu nie sme, ale určite obaja na to spomíname v dobrom. Ale portálu pokec ďakujem.
Štefan.

Vďaka pokecu som si našla veľa kamarátov.
Môj príbeh síce nie je veľmi dlhý, ale zato krásny.
Pred vyše pol rokom som si začala písať s jedným úžasným mužom. No neváhala som a stretla som sa s ním.
Najúžasnejšie na tom bolo to, že keď sme sa dali dokopy a chodili sme spolu iba tri dni, požiadal ma o ruku.
Za mesiac na to som dostala úžasný darček pod stromček, našu svadbu. Sme spolu pol roka, ale stále šťastní a veľmi sa ľúbime.

A to len vďaka pokecu, som našla svoju pravú lásku.

Jedného krásneho dňa, presne 22. 9. 2012, som na pokeci napísal sympatickej mladej žene. Hoci sme boli od seba vzdialení pol republiky, začali sme si písať a bližšie sa spoznávať. Z nevinného spoznávania sme sa stretli a padli sme si do oka. Nakoniec sme sa do seba šialene bláznivo zamilovali. Keďže ja som už pracoval a moja láska ešte končila školu, tak sme boli pol roka spolu iba cez Pokec.. za čo sme mu obaja vďační. Po skončení školy som si ju vzal k sebe a začali sme si spolu zariaďovať náš nový byt. Neskôr sme sa vzali, narodili sa nám krásne dvojičky, chlapec a dievčatko. Vďaka Pokecu sme rodinka a sme spolu šťastní už 3 roky, za čo Ďakujeme...:-)

Ja som na pokeci spoznala moju lásku, s ktorou som už 1 rok :) na pokeci sme si začali písať, stretli sme sa a sme spolu. Veľmi sa ľúbime a ďakujeme pokecu, že môžeme byť spolu :)

Moj pribech sa zacina asi takto: v januari 2011 som si zacala pisat s jednym fesakom ... bola som zalubena, aj ked som ho nevidela ani nic .. 7. 3. 2011 sme sa konecne stretli a moje pochyby sa nezmenili ... 14. 3. 2011 sme zacali spolu chodit .... a tak pekne sa nam zacal nas zivot. Chodili sme po vyletoch, vecerach a tak. Tuzila som otehotniet a tak sa aj stalo, aj ked pol roka nic ... ale 3. 11. 2012 sa konecne narodilo jedno uzasne, krasne, mudre dieta ... .. a tomu vsetkemu musim podakovat pokecu ... keby nie pokec, nikdy by som ho nestretla a nikdy by som nemala take uzasne dieta. Dakujem

Všetko sa to začalo približne pred rokom, keď som prišiel na pokec a videl som, že mi svieti ikonka "stretko". Hneď som na ňu ťukol, ale kedže som nemal plusko, tak mi nezobrazilo, kto sa chce so mnou stretnúť. Tak som to nechal tak a len tak z nudy som prepol na spoznať nových ľudí. Tam sa mi zobrazilo jedno sympatické a pekné dievča, tak som si povedal, že kliknem na ikonu "spoznať ju bližšie" a v tom mi vyskočila ikona, že máme obojstranný záujem, tak som jej napísal. Dlho sme si písali, veľmi sme si rozumeli a jedného dňa sme sa dohodli na stretku. Stretko prebeho výborne a takýchto stretáviek sme mali ešte veľmi veľa krát. Stali sa z nás dobrí kamaráti, a neskôr sme začali spolu chodiť. Chodíme spolu do dnes a veľmi dobre si rozumieme. A za to všetko vdačím pokecu. Nebyť pokecu, tak by som bol možno aj dodnes nezadaný. A od vtedy viem, že nikdy nikto nemôže vedieť, kde stretne svoju lásku, či už v obchode, na kúpalisku, v parku a dokonca aj na pokeci. ;)

Ahoj,
na pokec som už chodievala viacmenej zo zvyku a písala si už len s priateľmi, ktorých som tu poznala už dlhšie. Až raz mi prišla RP od mojej lásky zo základnej školy. Nevideli sme sa dlhé roky a keď sme sa potom stretli, vedeli sme, že chceme byť navždy spolu. Oplatilo sa čakať:).
A

Dobrý večer,
budem stručná ale výstižná. Práve vďaka POKECU som spoznala a našla lásku môjho života, s ktorým oslávime za chvíľu 6. sladké výročie :) :) A to je pre mňa to výnimočné, čo som zažila vďaka POKECU ! Chcem si užívať radosť z nového BMW na pol roka zadarmo :)

Na pokeci som tiez spoznala svojho milovaneho manzela Danka a hoci sme z dvoch odlisnych svetov - on je nepocujuci a ja pocujuca, som velmi stastna, ze som ho vtedy oslovila, ked sa mi zapacil na fotke. Budeme spolu uz 3 roky a z toho necely rok sme manzelia. Nikdy by som nebola verila, ze svoju zivotnu lasku najdem prave tu :)

Mal som 4 dni pred bakalárskymi štátnicami a ako to už v takýchto chvíľach býva, doľahla na mňa učebná kríza. Síce by ma v tom čase viac ako učenie bavilo aj dívanie sa na stenu a počítanie fľakov od zabitých komárov, povedal som si, že skúsim nájsť rozptýlenie na Pokeci, aj keď v tom období som tam chodil len sporadicky. O to viac ma prekvapila čakajúca rýchla pošta, ktorá mi svietila na lište. Bola to krátka milá správa od ešte milšieho dievčaťa (v tej dobe som tak súdil na základe foto). Keďže učiť sa mi nechcelo a asi ako znamenie "zhora" som dostal túto rp, tak som neváhal a odpísal som. Dnes už viem, že lepšiu vec som nemohol ani spraviť. Prvý deň sme si písali 4 hodiny, druhý deň 6 hodín a tretí deň 8 hodín. Pripomínam, že som mal pred štátnicami a stresy fungovali na jedničku. Napriek všetkému som si nemohol pomôcť a stále som len čakal, kedy začne nový deň, nová správa a nový začiatok niečoho krásneho. Nebudem to zbytočne naťahovať, pretože aj nám to išlo všetko pekne hladko. Po 8 - hodinovom maratóne spoločného písania a spoznávania som na ďalší deň spravil štátnice, po pár dňoch som sa stretol s mojou milou neznámou slečnou a odvtedy sme už vyše troch rokov spolu bez jedinej hádky a s rastúcou láskou. Už len ako čerešničku spomeniem to, že minulý rok na Valentína sme sa zasnúbili, kedy som večer v parku pod blikajúcou lampou kľaciac na kolene prečítal vlastnú báseň roztraseným hlasom a ona povedala ÁNO (možno to príde trošku klišé, ale zažiť to naživo je pocit na nezaplatenie). A to ozajstné Áno si povieme tento rok v októbri. Takže ďakujem, že vďaka Pokecu mohol vzniknúť aj tento príbeh, pre mňa tak pamätný a jedinečný. S pozdravom, budúci šťastný ženích :)