Vaše príbehy
Tu si niektoré z nich môžeš prečítať.
Pokec je velmi dobrou strankou, kde som si po dlhom case nasla svoju osudovu lasku, s ktorou som uz dva roky. Sme spolu stastni a moc sa lubime. Uzivame si jeden druheho navzajom. Bola to taktiez laska na prvy pohlad.
Pokec-Pokec, tu začal náš spoločný príbeh! Moje návštevy na Pokeci boli väčšinou z dlhej chvíle a zábavy. Chodili a chodia sem hádam všetci. Sú tu rôzni ľudia, smutní, veselí, zábavní a aj tí, čo nenašli pochopenie vo svojom okolí a chcú sa porozprávať. Veľa príbehov, veľa radosti a aj smútku a samoty tu je, ale jedno východisko je, že sa tu dajú nájsť aj nové priateľstvá a lásky. Pomaličky sa tu vytvorila skupinka mojich priateľov a priateliek, ale jeden mi bol obzvlášť srdcu blízky. Malo to len jednu chybičku, pracoval veľmi ďaleko odo mňa, mimo Slovenska. Ale písať a posielať fotky sme si mohli a tak sme sa pomaly zbližovali stále viac. No asi tam niečo vykvitlo a bola to láska, prišli prvé slová v RP-ľúbim ťa, a bolo! Po dlhej dobe sa chystal dotyčný, smerom domov, teda konečne na Slovensko. Asi po 5 mesačnom písaní mi svitlo na lepšie časy. Nechcela som tomu veriť, že by došiel, ale nechala som sa prekvapiť. A verte alebo nie, zastavil sa a kedže sa blížili vianoce, aj darček som dostala. Konečne sme sa videli, bolo to zvláštne, ale spoznávanie sme už mali za sebou a lásku pred sebou. A bolo! Napokon si už iba išiel všetko z práce v zahraničí zobrať, bolo viac stretávania, menej slov a po dvoch rokoch už aj spolužitia sme sa zosobášili! Bývame na Slovensku a nažívame si takto už ako manželia!!
Svoju lásku som spoznal vo vlaku v jeden júnový deň. Prisadla si do kupé ku mne, mala miestenku. Otvorila dvere a povedala prepáčte, mám miestenku číslo 36. Muž, ktorý sedel na jej čísle sa postavil a odišiel. Na chrbte mala veľký ruksak a snažila sa vyložiť ho na policu. Kedže som videl, že sa trápi, postavil som sa a pomohol jej vyložiť ten batoh hore. Slušne poďakovala a usmiala sa. (ten nádherný úsmev ma zaujal) Asi po hodine spoločnej cesty a takého hanblivého rozprávania sa blížila stanica, kde som vystupoval. Samozrejme, že som si od nej pýtal telefónne číslo, no ona povedala, že číslo nedáva hoci komu, ale že mi dá nik na pokeci a môžem jej napísať. (bolo na nej vidieť, že sa jej páčim, bola úplne mimo) A to som ani len vo sne nedúfal, že raz budem s ňou šťastný. I keď som ju stretol vo vlaku, tak až tu na pokeci som spoznal svoju lásku. Už sme spolu 6 rokov a sme šťastní. Začalo to tým, že som bol sklamaný, ponížený z predchádzajúceho vzťahu. Rozhodol som sa, že si nájdem dievča, ktoré namotám a potom odkopnem, proste sa pomstím opačnému pohlaviu za to všetko, čo mi spôsobila moja ex. Taký týždeň, možno dva, sa mi to darilo a bol som so sebou spokojný. Ale potom som sa zamotal ja, zaľúbil som sa do nej až po uši. Potom som to začal brať vážne, bol som k nej pozorný, na každé rande som jej doniesol kyticu kvetov a malý darček. Náš vzťah sa ďalej harmonicky rozvíjal. Po pár rokoch sa náš vzťah začal rúcať, mojou vinou. Stále som ju kontroloval, nikam som jej nechcel dovoliť chodiť von, bol som žiarlivý na každého chlapa v jej blízkosti, v skratke bol som majetnícke hovädo.
Dostalo sa to tak ďaleko, že povedala, že je koniec že nevie takto žiť, že chce chodiť, kam bude chcieť a nechce, aby som ju kontroloval. Povedala, že je koniec. Ja som si to nechcel pripustiť, robil som všetko preto, aby som ju získal späť, lebo som ju miloval. Trvalo to dlhých 6 mesiacov, nečakaná a smutná udalosť sa pričinila o to, že sa to zlomilo. Ja som sa zmenil, ten kopanec, ktorý som dostal, som potreboval. Ona si uvedomila, že som iný, že nie som ten, čo pred tým. Dala mi šancu dokázať, že ju naozaj milujem a budem o ňu bojovať.
Je to už dva roky, čo sme opäť spolu, milujeme sa, veríme si a onedlho budeme mať svadbu. Naše cesty sa pretli vo vlaku, ale láska rozkvitla až vďaka pokecu.
