Na Pokeci som nikdy nehladala ziadnu znamosr, skor som si tam chodila pokecat so starymi znamymi a obcas vyplnit volny cas reagovanim na komenty na skle. Raz si ma na skle všimol chlapec, ktory tak, ako ja, odisiel do Anglicka. Asi po siestich mesiacoch obcasneho kamaratskeho pisania sme sa stretli a celkom si sadli, tak sme sa zacali stretavat pravidelne. Bol z ineho mesta, tak sme sa videli len vtedy, ked sme mali obaja volno. Po styroch mesiacoch stretavania sa ma poziadal o ruku a ja som suhlasila. O dalsie dva mesiace nechal pracu a prestahoval sa ku mne. Mesiac na to som otehotnela a svadba sa odlozila na dobu neurcitu. Ked mala dcerka pol roka, kupili sme si v Anglicku dom. Neubehol ani rok a cakali sme druhe. Sme spolu 3 a pol roka, mame dve krasne a zdrave dievcatka, domcek, len k tej svadbe sme sa este nedopracovali :)

Ahojte,
Pokec poznám už, myslím že veľmi dlhú dobu. Na pokeci som už 9-ty rok pod posledným nickom.. Myslím, že si ešte pamätám, ako sme ako malí v škole dostali nové pc na hodiny informatiky a čo vtedy pre mňa znamenal pokec? Jedna veľká neznáma... Môj prvý nick na pokeci bol tuším Kralik323, ani neviem prečo, no tiež viem, že ešte nebol tak vyvinutý po všetkých tých veciach ako boli fotky, či albumy. Keď mal človek fotku, zistili sme to až keď sme klikli na profil a tam bolo také malé "oko" a podľa toho sme hneď čekovali babenky...
Noooo cez pokec som si našiel veľa veľa známych, nových kamarátov, kamarátky. Asi najsilnejší príbeh mám s jedným dievčaťom, ktoré som vôbec nepoznal a raz som jej napísal na sklo. Od tedy prešli tisíce správ medzi mnou a ňou. Bol to príbeh, o ktorom vedeli všetci moji kamaráti. Ja som vedel všetko o nej, ona vedela všetko o mne.. Vlieklo sa to asi 4-5 rokov, no nikdy sme sa nestretli aj napriek tomu, že sme bývali cca asi 25 km od seba... :( Jedného dňa sme preskočili s písania si na pokeci k písaniu si na FB, čo už nebolo to pravé orechové a tam to všetko skončilo.... Doteraz vždy, keď sa prihlasujem na pokec.sk, myslím len na jednu osobu a vždy, keď mi tam svieti RP(1) v kútiku duše dúfam, že je to práve od tej osoby, no žial nie je... ľutujem ten deň, keď som vymenil RP za hlúpe ťuknutie v pravom dolnom rohu modrej lišty.... Možno by to dopadlo všetko úplne inak..

S pozdravom BlairWitchTN

Tak áno, prvé zoznamovanie na sociálnej sieti bolo práve tu na pokeci. Mal som 17 a vďaka pokecu som spoznal mnohooo fáájn ľudí, kamarátov, kamarátky a tiež životnú lásku :)

Na pokeci som uz viac ako 10 rokov...da sa tu zohnat vsetko...aj spoznat, zoznamit sa s novymi ludmi...nasiel som takto xxx kamaratok, mileniek a da sa povedat jedna z nich ostala ako stala partnerka...pokec thank you....a to bmw mi poslite pred garaz, len pls, kluce jej nedavajte, rozbila mi uz 3 auta...dikes...victory1982

Ako 13-ročný chalan som sa na Pokeci zoznámil s jednou babou, ktorú som akosi nebral vážne. Samozrejme, prvá mi napísala ona klasickým "ahoj, popíšeme?" Javila sa ako fajn dievča a tak sme sa dohodli, že pôjdeme von. Mali sme super kamarátsky vzťah, volala ma "ocinko" a ja ju "dcérenka" a trávili sme spolu každý jeden deň a to dokonca aj vtedy, keď sme mali neodkladné povinnosti. Proste sme ich zrušili. Mala povahu búrlivej dievčiny (už v tak mladom veku), no mňa mala špeciálne rada. Nie rada ako svojho frajera, ale sme si výborne rozumeli a tak sa jednoducho stalo, že som sa do nej zaľúbil. Nepovedal som jej to dosť dlhú dobu, pretože som nechcel pokaziť tak pekný kamarátsky vzťah a tak som si nahováral, že hádam aj ona cíti o niečo viac. Nestalo sa tak a tak sme sa na istý čas od seba odlúčili, pretože obaja sme si našli priateľku/priateľa. Ani jeden z týchto "pseudo" vzťahov netrval dlho a tak sme si po istom čase k sebe opäť našli cestu. Približne pred troma rokmi sa mi zdôverila s tým, že ma ľúbi a chce mať so mnou o čosi viac. Ja som v tom čase nevedel reagovať, nakoľko som už necítil k nej to, čo bolo predtým, no stále to bol pre mňa človek číslo 1 v kamarátskej rovine. Približne rok som to naťahoval, prišla do toho aj iná žena, ktorá si ma absolútne nevážila a ja som zistil, že moja Kristínka vydržala čakať ten rok na mňa len za to, aby sme boli spolu šťastní. 27. apríla 2013 sme boli na koncerte Horkýže Slíže v Nitre, kde sme sa dali oficiálne dokopy a ja to považujem za najšťastnejší deň svojho života. Dnes mám 20 rokov, ona má 18 a máme ten najkrajší vzťah, aký si človek môže priať. Hádky nás obchádzajú veľkými krokmi, máme spoločných priateľov a keď sme od seba odlúčení viac ako 2 dni, už sú to pre nás muky. Každý z nášho okolia nám tento krásny vzťah praje a my už len s úsmevom na tvári spomíname, aké to bolo, keď sme boli mladší a prežívali sme pokecové časy. Chcem sa poďakovať Pokecu, že práve kvôli tejto sieti som mal možnosť spoznať ženu môjho života. Ani jeden z nás nemáme na vlastné autíčko dostatok finančných prostriedkov a preto by sme chceli využiť naše cestovateľské chúťky s novým BMW. Ak nám to neumožníte, nevadí, my sa budeme naďalej milovať, i keď cesta autobusom nie je zrovna pohodlná :-)

Ahojte, vďaka pokecu mám väčšiu rodinu. Minulý mesiac som sa vydala za chlapa, ktorého som našla u vás :)

Vďaka pokecu som aj ja, ako aj veľa iných ľudí spoznala svoju lásku. Pred 5 rokmi sme sa tu zoznámili, písali si a podobné veci, následne potom to však pominulo. Stratili sme sa navzájom a už sme na seba aj zabudli. Tento rok však moju lásku napadlo moje meno, z ničoho nič a si tak zmyslel, že ma vyhľadá a tak sme si začali znovu písať a už sme tu. Sme zaľúbený pár a aj keď máme od seba trochu ďaleko, dúfam, že to vydržíme čo najďalej. :)

Na pokec chodím už dlhé roky. Bol som sám, a tak som dúfal, že cez pokec si nájdem spriaznenú dušu. Absolvoval som viac stretnutí, spoznával som ženy, ale nikdy to nebolo to pravé. Všetko v podstate skončilo skôr, ako začalo. Až raz sa všetko zmenilo. Zbadal som ju náhodne na pokeci, pokúsil som sa osloviť a ona začala so mnou komunikovať. Ešte v ten deň sme sa stretli. Odvtedy sme spolu a to už rok. Môj život je krásny a to práve vďaka pokecu :)

na pokec chodim malo, ale spoznavam vela dobrych a milych ludi .. vela sa predvadzaju, ale ved o tom je pokec. som rada, ze som tu mohla najst dobrych kamaratov a doteraz sa vidame ...dakujem timu pokec

Takže náš príbeh začal pred 8 rokmi (v 2007) tu na pokeci. Videla som jednu jeho fotku, na ktorej vyzeral ako pohodový sympaťák. Žiaden nagélovaný metrosexuálny krásavec, normálny chalan. Čítala som od neho čoraz viac písmenok. A tým postupne prestával byť sympatický, menil sa na môj ideál. Tešila som sa na jeho správy, smiala som sa pri nich, krútila hlavou, že nie je možné, aby sme mali toho toľko spoločného. Keď sme si neskôr vymenili telefónne čísla, mala som pocit, že sa to už blíži k dokonalosti. Teraz sa na tom musím smiať. Volali sme si často a dlho. Jednoducho sme si rozumeli. Byval 30 km od môjho mesta, ale on sem chodieval za kamarátmi. Naše prvé stretnutie bolo 8. júna 2007. Čakal ma na zástavke v meste a keď som ho prvýkrát videla naživo, hneď som sa doňho zamilovala. Boli sme si sadkať na kofču a potom na prechádzku, kde mi bol ukázať, kde predtým býval v našom meste. Strávili sme spolu krásny večer, a potom aj ďalšie dni a mesiace... a aj roky. Nakoniec sme sa zobrali a máme spolu krásne dve zdravé detičky. Nikdy som neverila takýmto zoznamkám, ale u nás preskočila iskra a milujeme sa doteraz. S pozdravom Kamila